Digi-Foto – digitálna fotografia jednoducho

Najnovšie

Digitálna fotografia. Fenomén 21 storočia. Valec, ktorý už začal svoju víťaznú cestu do sveta fotografie. Digitálna fotografia bola ešte nedávno smiešny pokus zachytiť aspoň náznak obrazu na digitálne zariadenie. No klasická fotografia už dávno kríva. Fotolaboratóriá už dávno nerobia fotky klasickou foto cestou cez zväčšovák. Skenujú negatívy a na fotke z filmu tak nenájdete viac informácií, ako na fotke z trojmegapixelového fotoaparátu. Je to žalostné, ale je to fakt. Preto je digitálna fotografia tak úspešná. Odstraňuje potrebu mať fotky na papieri.

Spravíte si foto a hneď ho vidíte. Aj kvalita digitálnej fotografie sa prudko zlepšuje. Bežný digitálny fotoaparát už dnes celkom hladko postačí na bežné použitie do tlače – reportáže, dokument, produktová fotografia. Pomaly sa už stáva štandardom aj v štúdiovej fotografii.

Digitálna fotografia zničí filmovú fotografiu a bude to už čoskoro. Pár rokov a je koniec. Začne byť problém zohnať filmy, vývojky, ustaľovač.

• Tak ako kamsi zmizli 8 milimetrové filmy.
• Zmizli kotúčové magnetofóny a aj kazetové pásky.
• Skončili videokazety, ba aj DVD.
• Tak aj fotografia začína svoj prerod.

Vyše 100 rokov sme fotografovali na emulziu, ktorá sa spracovávala chemickou cestou. 100 rokov vývoja – to sa podpísalo na kvalite. Klasický fotoaparát ste si kúpili a slúžil mnoho rokov. Tí, čo ste mali radi svoj zväčšovák Opemus a starú Prakticu, možno ešte „nedáte dopustiť na staré dobré“. Tak si to užite, kým sa ešte dajú kúpiť materiály a chemikálie. A my ostatní sa môžeme hneď pustiť do odhaľovania sveta digitálnej fotografie.

Tento web píše Miro Veselý

Aktuálne sa venujem skôr videu – filmovanie, strih a color grading videí.

Téme digitálnej fotografie sa venujem takmer od jej začiatku. Keď sa objavili prvé jednomegapixelové fotoaparáty, hneď som niečo také chcel. Fotilo to príšerne. Na obrázkoch takmer nič nebolo poriadne vidieť. Ale bolo dosť nadšencov, ktorí chceli aj to málo.

Potom som už mal svoj prvý dvojmegapixelový fotoaparát. Obraz zúfalý z dnešného pohľadu. Na tú dobu (prelom tisícročí) to bola absolútna senzácia! Pre mňa to znamenalo hlavne to, že do tej doby som nemal jednoduchú možnosť umiestniť na web žiadne fotky. Áno, dalo sa.

• Nafotiť obrázok na film. (Treba ho vyfotiť celý, čo v tej dobe nebolo lacné.)
• Odniesť do komunálu vyvolať. Farbu robiť doma je príliš náročné. Skúšal som.
• Dať vyrobiť fotky.
• Fotky doniesť domov a naskenovať.

Niekoľko hodín práce. Nemalé investície. Neoplatlo sa to. Lenže potom prišiel digitálny fotoaparát. Cvakli ste a z karty stačilo skopírovať obrázok do počítača. Akcia na 10 sekúnd a už ste mali do článku ilustráciu.

Tak som začal písať o fotografovaní a fotografii. Neskôr sa pridali aj recenzie fotoaparátov.

Potom som zistil, že som popri písaní receptov na varenie a fotenie – pribral. Takmer na 120 kíl. Presunul som preto svoju pozornosť na zdravie a schudol som. Preto na mnohých starších fotkách na tomto webe vyzerám inak, ako dnes. Navyše tento web som začal písať ako tridsiatnik a dnes som po päťdesiatke. Nuž preto ten rozdiel v tvári. Neraz mi čitatelia vyčítajú, že som nemal schudnúť, že predtým som vyzeral lepšie. No jo. Porovnávať 36 a 54 ročného uja nie je celkom fér.

Tento obrázok je jeden z prvých, čo som fotil digitálnym fotoaparátom. Ešte som nebol úplne obézny – čakali ma ešte 3 roky priberania. Potom som sa začal venovať téme ako schudnúť. Web o fotografovaní som písal stále menej. Venoval som sa písaniu o chudnutí, vydal som o tom aj knihu. Predsa len zdravie je prednejšie. Nuž a aj články na tomto webe už boli azda všetky čo som chcel.

Vtedy každým rokom pribúdali nové fotoaparáty vždy plus jeden či dva megapixely, bolo to zaujímavé. Nie je jedno, či fotíte dvojmegapixelovým, alebo 5 megapicelovým aparátom.

• 3 megapixely sú slušné na bežné veci.
• 5 megapixelov je akurát na pohľadnicové fotky, alebo slušné fotky rozmeru kancelárskeho papiera.
• 10 megapixelov stačí na fotky všetkých bežných použití, aj profesionálnych.

S megapixlami ale rastie aj náročnosť na optiku. Nejaký 20 megapixelový aparát už pekne odhalí optické problémy. Ale pre väčšinu ľudí dnes stačí mobil na bežné fotenie a megapixely už dnes nikto neráta.

Nuž a hlavne, stroje sú tak inteligentné, že sa mnoho domácich fotografov už celkom prestalo zaoberať nejakými návodmi. Načo sa učiť ako fotiť portrét? Proste to cvakneme a je. Či?

Nuž a nakoniec úvodu ešte blesková kontrola.

Rýchlotest kalibrácie monitoru

Ak si chcete prezerať fotky na monitore počítača, mali by ste sa v prvom rade uistiť, či ich váš monitor zobrazuje správne. Správne zobrazenie farieb nezáleží len ne monitore, ale aj na mnohých ďalších faktoroch a tak si farebnosť skontrolujte aj v prípade, že máte celkom nový monitor.

Čo máte vidieť na tomto obrazci?

1. Farebný prechod by mal byť čo najplynulejší, bez skokov a rôznych čudných oblastí s jednou farbou a potom rýchlym prechodom k inej.
2. Ideálne by ste mali vidieť všetky očíslované odtiene. Rozdiel medzi 0 a 1 a potom 254 a 255 je takmer žiadny a uvidíte ho len na lepších monitoroch.
3. Mali by ste však vidieť rozdiel medzi bielou a číslom 252 a tiež medzi čiernou a nejakou trojokou. To sa tiež dá prijať.
4. Podobne v oblasti okolo 119 by ste mali vidieť rozdiely len na normálnom monitore, na lacnom asi nie.
5. Sivá by mala byť vo svojom strede tonálne zhruba v strede.
6. Biela, sivá, musia mať bielu, alebo sivú neutrálnu farbu. Nie modrú, žltú, zelenú či inú.

Ak váš monitor tieto kritériá spĺňa, môžete si spokojne prezerať fotky, zrejme ich vidíte celkom presne tak, ako ich máte vidieť.