Rozvojova spolupráca, humanitárna pomoc a pod. :: six billion people can be wrong


node:	Rozvojova spolupráca, humanitárna pomoc a pod.
template:	3
parent:	politika.spolocnost.media.historia .alt
owner:	k0zmonAut
created:	13.03.2008 - 12:13:12
updated:	28.05.2021 - 14:02:19

cwbe coordinatez:
866
1551575
3789773

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

egor	0
palik	0
jian	0
Banba	0
zdienka	0
ZuZ	0
Mju	0
toledun	0
//	0
One Man Bukk...	0
mirex	0
pstmn	0
jurov	0
unsane	0
k0zmonAut	0
evad	0
skurva.	0
Zlad!	0
dan0	0
Gulamrasool ...	0
tom_myto	0
XXY	0
Golev	1
KARL	1
Huto	1
1011	1
Rej	1
mister.shadow	2
~ cosmic lau...	2
darmozrac	3
KredenZ	3
mnau	3
binary riot	4
pepitka	5
krokobox gomont	7
boba	11
ceruzka	12
8	13
AZ	14
der!ck	15
0007	20
ππ	21
sad&kvet	23
_	25
sndp2r	29
Kubris	33
hargi	44
narcopolo	54
kubal	59
Dunablanca	61
abana	61
his name is ...	61
sujka	61
T0m	61
tristodesat	62
Best boy	62
kata mach	65
mmad	67
palino	70
easteuropeanguy	70
vlastos	79
mofo	82
donutella er...	82
tomas	87
antimon	87
valdemar	88
luxul	89
twig	91
sykorka	91
annie hall	92
hmgnc	96
touch me i'm...	97
hash.meer	97
aschenblond	97
lula	97
Dekster	99
Martini	101
yesimka	104
sono	106
.KaBka.	106
asdfghjkl[Lo...	106
nadia	108
last	108
cuco	112
greta	112
KaT	112
Niella	113
sashee	114
f0rk	115
georgio	116
Janko33	117
matho	117
howienko	117
krocht	118
b3inct.	119
pelagia	120
kvitekmedovy	120
Rekonoiterer	120
KrupicovaKasa	120
subtalk	120
blut	121
Oli	125
rot	126
greensun	129
L'amour et l...	130
kedilek	130
qP	132
jamajka	134
h.	138
frozen	141
neclovek	141
daemonique	141
ona	154
kittike	154
deadcat	154
zemo	157
sabrina	159
Manitoba	162
even	162
drobna	163
metanefridia	166
nArs	167
mischele	167
_____	167
chulito	169
pettho korru	169
steve_mcqueen	171
mrakoblak	171
ritomak	171
kujon	171
sagasta	173
charlinka	177
triyen	179
FlyingHigh	180
Rotting_Orchard	181
rigor	181
vincent	181
ananas	181

Cielom fora je priblizit problematiku rozvojovych krajin, dat priestor ludom z roznych organizacii nech prezentuju svoj nazor, konkretne rady ako pomoct (Fair Trade vs. Free trade a pod.), ziskat prehlad o tom co sa deje v Europe a u nas na zmiernenie rozdielov vo svete. A aj trochu si priblizit krasu rozvojovyc krajin.. ved tvoria vacsinu sveta.
Slovenská rozvojová spolupráca : SlovakAid , SlovakDev , MZVaEZ , Platforma mimovládnych rozvojových organizácií , UNICEF
Rozvojová spolupráca na EÚ úrovni: DG DEVCO; CONCORD;
Zahraničné zdroje: The Guardian: Poverty Matters;

Príbuzné fóra na kyberii:

Fairtrade, bioprodukty a zdravý životný štýl | think=forward=pictures | Svetová politická scéna | Neziskové organizácie | To, čo sa nedozviete v médiách | Dokumentárny film | Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet | Active Kyberia ||Územia: °°Kórea°° Blízky východ T I B E T Iranske volby

00000866015515750378977309106597

Emissions Gap Report 2023 @ UN Environment Programme

Pre pravidelné info z Klimatický rokovaní COP28 odporúčam odoberať Klimatickú koalíciu:
https://www.linkedin.com/company/klimaticka-koalicia/
https://www.facebook.com/klimatickakoalicia

00000866015515750378977309084634

Dnes spustili predpredaj Fairphone 5 - jeden z najekologickejších mobilných telefónov (Už len telefón z druhej ruky je asi na tom lepšie.) - modulárny, vysoko opraviteľný, s 5 ročnou zárukou a 8 ročnou podporou, možnosť dokúpenia batérie a množstva náhradných dielov, férové podmienky pre pracovníkov v baniach a továrňach.

Viac info tu: https://shop.fairphone.com/fairphone-5
Náhradné diely

Fairphone 4

Pre mňa ostáva dilema: Cena je až 699 €, ale nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci..

Máte niekto skúsenosti so starším modelom?

00000866015515750378977308998377

Legacy of Violence: A History of the British Empire

Hlavná línia knihy je inštitucionalizované násilie v Britských kolóniách a jeho ideologické ospravedlňovanie. To ukazuje trhliny v deklarovaných hodnotových východiskách, civilizovanosti a liberálnej tradícii v mene ktorých sa oficiálne násilie na pôvodnom obyvateľstve dialo (Z toho dôvodu Elkins aj volí označenie týchto Bristkých imperiálnych výpadov moci voči odlišným národom a kultúram "liberálny imperializmus"). Či už išlo o kolónie na Africkom kontinente, Indiu či iné územia, pôvodné obyvateľstvo bolo všade vykresľované ako zaostalé, nedospelé, bez kognitívnych a morálnych kvalít, ktoré si vyžaduje určitý stupeň civilizovanosti a "slobody" (a ktorými samozrejme disponujú Briti). Elkinsová uvádza konkrétne príklady, ako bolo na rôznych miestach násilie systematicky používané ako forma donucovania na sledovanie vlastných záujmov Britského impéria. Ako boli opakovane porušované vlastné morálne aj legálne zásady, ktoré navonok slúžili ako ideologická zásterka imperializmu. Celý čas čo čítam tak sa znovanasieram, nakoľko s každým ďalším príkladom vyskakujú ďalšie a ďalšie wtf momenty - koľko enormného utrpenia a ľudského nešťastia bolo napáchaného na ľuďoch, ktorí ani neboli rozpoznaní ako ľudia - boli to "divosi", "deti", "beštie", voči ktorým bolo dovolené to najhoršie zaobchádzanie - a hlavne v mene čoho a z akej nadradenej pozície, s akými následkami, ktoré pretrvávajú mnohé dodnes. Je to hrozivé aj vzhľadom k tomu, že táto nadradenosť sa objavuje dodnes v naratívoch o pokroku, civilizácii ale aj v ponímaní univerzálnej "ľudskosti".

Red Skin, White Masks: Rejecting the Colonial Politics of Recognition

Táto kniha sa zameriava na teórie dekolonizácie v kontexte situácie potomkov pôvodných národov na území dnešnej Kanady. Ako je zrejmé už v názve, autor (člen komunity pôvodného obyvateľstva) sa inšpiroval Frantzom Fanonom a polemizuje hlavne s teoretickými východiskami, ktoré kladú dôraz na rozpoznanie, identitu a ktoré vychádzajú zo západnej liberálnej tradície, uvažovania a ponímania univerzalizmu a ktoré sa však tiež úzko viažu ku kapitalizmu a nie sú bez vlastných kultúrnych, hodnotových a ideologických nánosov. Coulthard ukazuje rozporuplnosť tohto diskurzu práve na príkladoch vzťahov medzi Kanadskou vládou a pôvodným indiánskym obyvateľstvom. Ten podľa neho neprináša emancipačný potenciál ale je naopak pokračovaním koloniálneho útlaku a podporuje skôr záujmy (obchodné, kultúrne, mocenské) prisťahovalcov. Coulthardova najväčšia výhrada proti politikám rozpoznania je tá, že pôvodné národy neprišli iba o svoju identitu a spôsob života (a teda nie je to niečo, čo im môže byť prinavrátené "rozpoznaním" zo strany Kanadskej vlády) ale predovšetkým prišli o krajinu a územia, v ktorých žili ich predkovia a ktorá sa následkom kolonializmu zmenila. A zmenil sa aj systém vlastníctva krajiny (z kolektívneho na súkromné) čo podľa neho samé o sebe rámcuje aj možnosti a spôsoby života pôvodných národov a limituje ich možnosti sebaurčenia bez koloniálnych vplyvov.

00000866015515750378977308995285

veľa vecí, ktoré mali zmysel, už nemajú. ale sú veci, ktoré si stále uchovali to, čo mi aspoň občas dá ten "pocit".
tož adoptovali sme si na diaľku onehdá pred milión rokmi dve deti s kamošmi (tu som písala o tom blog). benson medzitým zmizol v temných vodách slumu. dlho sme o ňom nemali žiadne správy a mysleli sme si, že sa mu stalo niečo fakt zlé. napokon sa našiel, ale jednoducho, stáva sa aj to, že tie deti to nedajú a spadnú naspäť do kolotoča. budem dúfať, že to čítanie a písanie a matika mu predsa len dáko pomôžu. yvonne je dnes už veľké dievča, vlastne žena, ktorá všetko (doslova všetko) dáva do vzdelania, bez preháňania a bez klišé, aby mala budúcnosť. dve veci, na ktoré často myslím, a ktoré sú semtam celkom facka letiaca ku mne do môjho first world sveta. keď píše list, na papieri kladie písmená husto a úhľadne vedľa seba, akoby chcela ušetriť každý milimeter papiera. lebo ani papier nie je samozrejmosť. a teraz sme sa konečne dostali k nenormálnemu pokroku na jej životné pomery. dokážeme jej poslať sami vreckové mimo akejkoľvek organizácie. prvá pokusná platba bola 5 Eur. 5 Eur, ktoré len tak uletia hocikde na kávu, obed, zmrzlinu, nový rúž, neviem čo, a ani sa nad tým človek nezamyslí. napísala, že je strašne šťastná a vďačná a veľmi si to váži. pretože si mohla sama kúpiť ženské hygienické potreby. strašne som sa hanbila a vždy keď si na to spomeniem, tak sa hanbím. akosi som zabudla na to, že aj keby zajtra umriem, mala som namakaný život v porovnaní s niekoľkými miliardami ľudí, ktorí so mnou žijú na tej istej planéte. tak asi tak. tento mesiac sme jej prikúpili špeciálne zdravotné poistenie (rozumej, špeciálne v zmysle, že bude mať k dispozícii to, čo máme v Európe automaticky a "zadarmo"). a vreckové budeme posielať pravidelne. ďalej trvám na tom, že na diaľku si adoptovať dieťa a platiť mu školu má význam. a veľký.
e: adoptovali sme cez túto organizáciu).

00000866015515750378977308878365

183512821_2914684625467533_6132002138852430191_n.jpg?_nc_cat=108&ccb=1-3&_nc_sid=8bfeb9&_nc_ohc=ZHboiN3qD1IAX9_Alti&_nc_ht=scontent.fksc1-1.fna&oh=7633a1491c374a7976814e455dbb5404&oe=60D775D2

publikacia je dostupna aj online: Geografika Afriky (834s.)

00000866015515750378977308824054

00000866015515750378977308793416

Coronavirus Has Thrown Around 100 Million People Into Extreme Poverty, World Bank Estimates

im-241433?width=600

00000866015515750378977308791756

"To, že z populačního růstu skutečně nějaké ekologické dopady plynou, však popřít nelze. Adekvátní obavy, které z něho mnozí mají, je však nutné uchránit od tendence sklouznout k rasismu či k popírání klimatické hrozby. Jak? Z vědeckých studií přece poměrně jasně víme, že nejdůležitějším předpokladem pro snižování porodnosti je emancipace a vzdělávání žen. Největší překážkou posílení jejich postavení je extrémní chudoba, která dopadá neúměrně více právě na ženy.
Správným postupem při rozhodování, jestli jsou něčí obavy z přelidnění nepředstírané, je podívat se, jestli daný člověk zároveň brojí proti strukturální chudobě. Je proti tomu, aby chudé státy musely platit nesmyslně vysoké dluhy? Vystupuje proti daňovým rájům nebo korporacím, které vytěžují bohatství chudých států, proti britskému finančnímu sektoru, který pomáhá prát nakradené peníze? Nebo jen sedí se založenýma rukama, sleduje lidi zápasící s chudobou a upozorňuje na jejich vysokou plodivost?
Paradoxní je, že panika z přelidnění zanedlouho pomine a bohaté státy budou o imigranty zápolit. Tentokrát ovšem nikoli proto, aby je odpudili, nýbrž proto, aby je přitáhli. Nastane to, až tyto státy kvůli stárnoucí populaci budou mít nižší daňové odvody a nedostatek klíčových zaměstnanců. Do té doby ale budeme muset pokusům bohatých démonizovat chudé odolávat."

George Monbiot: Příběhy o přelidnění odvádějí pozornost od bohatých, kteří pohánějí klimatickou krizi

00000866015515750378977308667006

Členské krajiny, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, mali zvýšiť príspevok na rozvojovú pomoc na 0,17 % HDP do roku 2010 a na 0,33 % HDP do roku 2015. Žiadna si však záväzok neplní.

Slovensko investuje do rozvojovej pomoci 0,13% HDP (2017), patríme tak k najmenej štedrým členom Únie.

Infografika - Rozvojová pomoc: záväzky si neplníme

00000866015515750378977308640017

spolocnost - cirkev + vzdelanie = profit

00000866015515750378977308587790

„Daňové sadzby pre najbohatších ľudí a firmy sú najnižšie za posledné desaťročia,“ približuje správa a dodáva, že z jedného dolára daňových príjmov iba štyri centy pochádzajú z majetkových daní.

Férovejšie zdanenie bohatstva, ako tvrdia autori správy, by prinieslo dostatok peňazí potrebných na to, aby každé dieťa navštevovalo školu a aby nikoho nepoložili na kolená poplatky za zdravotnú starostlivosť.

„Boj proti nerovnostiam je stále najväčšou výzvou, pred ktorou svet stojí. Univerzálne verejné služby sú už osvedčenou cestou, ako proti ním bojovať“. Vzdelanie a zdravotná starostlivosť majú podľa Oxfam v boji proti chudobe a rodovej nerovnosti „jedinečnú moc“.

„Tí, ktorí majú peniaze, majú vo veľa krajinách aj prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Stovkám miliónov obyčajných ľudí sú ale odopierané služby na záchranu života, pripadne sa prepadajú do ešte väčšej biedy, pretože musia platiť obrovské poplatky za primeranú starostlivosť,“ pokračuje správa.

Oxfam pripomína, že tento problém sa ešte viac dotýka žien a detí, u ktorých je prístup ku kvalitným službám najviac potrebný, no majú najťažší prístup k finančným zdrojom.

Viac info: https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/oxfam-26-najbohatsich-ludi-sveta-vlastni-tolko-co-polovica-populacie/

00000866015515750378977308532967

https://www.respekt.cz/tydenik/2018/32/lhat-se-nema

00000866015515750378977308532904

Je pekné byť úspešný muž, ale čo s tými ostatnými?
10. 8. 2018 15:02:33 | Eva Borušovičová
SITA/AP

Aké to je, keď stojíte vzadu.

Autorka je režisérka

Viete, kam sa vo vašom meste dostanete bez problémov s kočíkom alebo na invalidnom vozíčku? Ak nechodíte s kočíkom a nepotrebujete vozíček, bude sa vám iste zdať, že takých miest je dosť. Lebo ak natrafíte na schody, nezastavia vás, jednoducho po nich vyjdete a zabudnete na ne. Ak nemáte kolieska, všetko je pre vás bezbariérové.

Myslíte si, že u nás ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu? Trebárs na vašom pracovisku. Nepríjemné poznámky, nechutné vtipy, dotyky a návrhy. Vaša odpoveď bude asi závisieť od toho, či ste šéf, alebo podriadená. Fakt som si pripadala ako v nepodarenom vtipe, keď som sa o kampani #metoo rozprávala u nás na fakulte najskôr so svojimi mužskými kolegami a potom so študentkami. Boli to dva paralelné vesmíry, ktoré vykazovali isté známky vonkajšej podobnosti, ale inak boli celkom rozdielne. Ak sa vás niečo osobne netýka, takmer nikdy to nevidíte.

„Nikto Rómom nebráni chodiť do školy a učiť sa. Je to len ich vlastný problém, že sa im nechce pracovať a radšej budú na sociálnych dávkach,“ povedal mi jeden inak rozumný muž vychádzajúci zo svojej životnej skúsenosti. Dieťa milujúcich rodičov, zdravý, ambiciózny, modrooký, s dobrou pamäťou, do školy to mal na skok, v taške desiata, za chrbtom rodičia, ktorí mu kupovali lego a knihy.
Ženy domov, muži do parlamentu

Nedávno môj kamarát vyhlásil, že mužská rola v spoločnosti je o prevzatí zodpovednosti a ženská o udržiavaní integrity rodiny. Nesúhlasila som, myslím, že aj muži sú dôležití v rodinách a o smerovaní spoločnosti by mali rozhodovať aj ženy, keďže tvoria polovicu populácie. Hovorili sme o tom stále hlasnejšie, až sa ma spýtal, či sa teda on ako biely vzdelaný úspešný muž-katolík má akože cítiť vinný za všetko, čo my ostatní nedokážeme a nemôžeme. Podstata problému však nie je v pocite viny. Podstata problému je v potrebe empatie. Teda vcítení sa do toho druhého.

A ešte jedno čarovné slovíčko žiari na obzore našej hypotetickej spravodlivejšej budúcnosti. Inklúzia. Teda hľadanie možností, ako sa rôznorodým ľuďom môžu dostať rovnaké podmienky na vzdelanie a využitie potenciálu.

Možno máte pocit, že sa vás to netýka. Ste bezproblémový. Ste muž. Nemáte zdravotné postihnutie, dysgrafiu a dyslexiu považujete za panské huncútstvo vymyslené pre lenivé deti, váš rodokmeň je prekrásne slovenský až k Svätoplukovi. Lenže neviete, aké bude dieťa alebo vnúča, ktoré vám pribudne do rodiny, neviete, či na tom vozíku nakoniec neskončíte vy alebo niekto, koho nadovšetko milujete.

Nebolo by predsa len fajn skúsiť to tu zariadiť tak, aby sa nám žilo lepšie všetkým, nie iba tým, ktorí sa narodili pod šťastnou hviezdou ako mocný a zdravý chlapec z dobrej rodiny?
Obuj si moje topánky a nepotkni sa

V triede na gymnáziu je na zemi nakreslená čiara a na nej stoja pätnásťroční študenti. Každý z nich má v ruke kartičku s novou identitou. Vysoký mládenec si vyžreboval identitu „Som dcéra diplomatov“. Svetlovlasé dievča drží kartičku s nápisom „Som rómsky chlapec z osady, sme chudobní“. Ďalší mládenec prevzal identitu „Som dcéra vietnamských prisťahovalcov“.

Sú tu rôzne varianty toho, ako je možné sa narodiť. Ako zdravé dieťa ekonomicky zabezpečených rodičov, ale aj s postihnutím, s utečeneckou skúsenosťou, do rodiny etnickej menšiny. Študenti sústredene hľadia na lektorku. Tá povie: „Budem vám dávať otázky. Ten, kto na otázku môže odpovedať áno, urobí krok dopredu.“

Potom sa začne pýtať: Máš doma svoj písací stôl? Máte doma knihy? Môžeš si dovoliť ísť do divadla alebo do kina? Nikto sa ti nevysmieva? Niektorí mladí ľudia postupujú rýchlo vpred. Lebo majú, môžu, sú podporovaní a chránení. Mnohí sa dostanú len do stredu miestnosti. A veľa ich zostane kúsok za štartom, ďaleko nepostúpili. Chceli by, ale nemôžu na otázky odpovedať áno. Bez toho, aby to zapríčinili, mnoho detí nemá šancu na dobré vzdelanie a uplatnenie. Vyžrebovali si nevýhodnú identitu. Zle sa narodili.

„Výskumy dokazujú, že mnoho ľudí, ktorí to niekam dotiahli, majú vzdelanie, pozície a peniaze, si myslí, že všetci si za to, kde sme, môžeme sami,“ hovorí Stana Schencková z Berlína, lektorka a projektová manažérka v oblasti inklúzie. „Segregujeme. Vytvára sa elita, ktorá sa na ostatných pozerá zhora a je presvedčená o tom, že všetci máme rovnaké šance a oni svoju pozíciu dosiahli len vlastnou zásluhou. Takéto zmýšľanie má veľmi negatívny vplyv na nesolidárne nastavenie spoločnosti.“

Cvičenie, pri ktorom si študenti vyžrebovali identity a dôkladne si predstavili svoje nové životy– napríklad koľko majú súrodencov, či majú svoju izbu, čo majú na raňajky a z čoho majú strach – prinieslo mnoho zaujímavých zistení.

„Ak sa žiaci mali identifikovať s niekým, kto vyrastá v dobrých podmienkach, má materiálne zázemie a je podporovaný okolím, ľahko vhupli do identity „dcéra/syn diplomata a profesorky s dobrým materiálnym zabezpečením,“ hovorí Stana Schenck.

“

Žiť naplnený život neznamená kráčať v ústrety úspechu omráčení predstavou o vlastnej výnimočnosti.„

„Mnohí však boli prvýkrát v živote nútení zamyslieť sa, prečo je pre deti migrantov ťažšie sa uplatniť a pri otázke Nie si vystavený/vystavená diskriminácii? zostali stáť. Pre iných bolo zase ťažké predstaviť si, že sú dieťaťom so zdravotným postihnutím, pretože nikoho s postihnutím nepoznajú. A ešte jedna vec bola dôležitá: chlapci, ktorí si vyžrebovali identitu dievčaťa, zrazu v bode, keď mali odpovedať na otázku Nemusíš sa báť sexuálneho zneužitia? zostali stáť. Pocítili ten rozdiel.“

Je jasné, že jedna lastovička leto nespraví a cvičenie, v ktorom sa na hodinu reinkarnujeme do niekoho iného, neurobí z ignoranta v rozkvete puberty mladého Gándhího. Lepšie je však aspoň sa pokúsiť ukazovať svet z rôznych perspektív než to nechať tak a dúfať, že si ľudia veci sami uvedomia. Neuvedomia.

Každého z nás formuje vlastná životná skúsenosť. A ten, kto sa nestretol s diskrimináciou a obmedzením, bude mať pocit, že diskriminácia a obmedzenia neexistujú alebo sú zanedbateľné. Neuvedomí si, že ich dosah môže byť fatálny a zásadne ovplyvniť život tých, ktorých sa týka.
Horda Ázijcov a blonďavá madam

Dcéra mojej priateľky žije a pracuje v Ázii. Je to usmievavá Slovenka, blondína, svetoobčianka. Ak by ste sa jej ešte nedávno spýtali, či sa stretla s rasizmom a xenofóbiou, pokrčila by plecami. Možno niekde, nejakí blázni, extrémisti, ale tu sme predsa všetci normálni, neriešime hlúposti.

A potom sa so skupinou kolegov vybrala na výlet do Európy. Pamiatky v Taliansku a tak. A zažila to. S akým pohŕdaním hovorili sprievodcovia a recepční s „tými šikmookými“, ako sa správali čašníci a predavači. Ako neskrývane dávali jej a jej kolegom najavo, že ona je pre nich madam, s ktorou hovoria s úctou a oni otravní turisti, ktorých tváre sa nedajú rozoznať jedna od druhej.

Dievčina bola šokovaná. Má priateľa pôvodom z Taiwanu, ak budú mať spolu deti, čomu budú vystavené v kontakte s ľuďmi v Európe? Môže vôbec uvažovať o tom, že by s takými deťmi prišla na Slovensko a žila tu?

Francúzsky politológ Christophe Bertossi povedal, že moderné demokracie čelia novodobému fenoménu. Elity, ktoré obdivujeme, sa odstrihli od riešenia sociálnych problémov a naopak prehlbujú socio-ekonomickú priepasť. Podľa neho je nevyhnutné priznanie rovnakej dôstojnosti a úcty všetkým členom multikultúrnej spoločnosti. Vzhľadom na negatívne stereotypy o niektorých skupinách ľudí a vzostup nacionalizmu a xenofóbneho populizmu je to však zložitá úloha.
Tvoje šťastie je aj moje

Stana Schenck hovorí, že našou nádejou sú mladí ľudia, ktorí majú veľký potenciál vnímať svet empaticky. Je to však schopnosť, ktorá, ak sa nerozvíja, zakrpatie. „Najlepšou cestou je osobná skúsenosť. Dať mladým ľuďom možnosť vyrastať v rôznorodom prostredí. Netriediť deti do škatuliek a neoddeľovať. Mali by dostať šancu sa jeden od druhého učiť a chápať sa.“

A ešte predtým, než to celé prehodíme na naše deti, zahľaďme sa na Rómov. Ich problém je zložitý, ale jeden krok môže urobiť úplne každý: správať sa k nim tak, ako očakávame, že budú ľudia pristupovať k nám: teda byť zdvorilí, vykať im a odzdraviť – neverili by ste, koľko u nás žije ľudí, pre ktorých to nie je samozrejmosť.

Lebo žiť naplnený život neznamená kráčať v ústrety úspechu omráčení predstavou o vlastnej výnimočnosti, ale žiť s vedomím, že aj tí okolo majú na taký život šancu. Nežime v mylnom presvedčení, že sme si sami strojcom svojho šťastia. Nie sme.
Zdroj: https://komentare.sme.sk/c/20889367/je-pekne-byt-uspesny-muz-ale-co-s-tymi-ostatnymi.html

00000866015515750378977308528497

"The price of our groceries isn’t just what we pay at the checkout counter ― it’s also the violent killings of environmental activists that reached record levels last year.

Paramilitaries, government troops, hired gangsters and smugglers killed 207 people trying to protect the environment from the spread of businesses like cattle ranches and sugarcane plantations in 2017, according to a new report by international NGO Global Witness. That’s approximately four environmental defenders killed every week of the year.

For the first time, agribusinesses that produce commodities such as beef, palm oil and coffee overtook mining and natural resource extraction as the most deadly sector for the (mainly) indigenous people who work either voluntarily or professionally to protect environmental or land rights."

4 Environmental Activists Are Killed Every Week So We Can Have Snacks, Meat And Coffee

00000866015515750378977308454269

Musk’s empire is fueled by billions of dollars in government subsidies. The Los Angeles Times revealed in 2015 that Musk’s companies benefitted from “grants, tax breaks, factory construction, discounted loans and environmental credits”, plus the tax credits and rebates that are granted to consumers for buying his products.

The average household income of a Tesla purchaser is in the hundreds of thousands, yet the federal government pays people $7,500 to buy them through tax credits, and many states offer their own cash handouts. Because we’re all giving Elon Musk money, what he chooses to do with that money is very much our business.

Elon Musk is right: silly and fun things are important. But some of them are an indefensible waste of resources. While there are still humanitarian crises such as that in Syria, nobody can justify vast spending on rocketry experiments.
https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/feb/07/elon-musk-spacex-launch-utterly-depressing

00000866015515750378977308370013

Dnes v cudzej krajine nemusíte mať svoju armádu, ani políciu, aj tak ju zničíte, tvrdí Eugen Gindl.
Eugen Gindl: Príčinou chudoby v Afrike sú pokrytecké bohaté štáty

0000086601551575037897730837001308370168

Nehanbi sa a daj to cele. Karol Sudor dokaze uzasne triafat "okrajove temy" dobra praca.

000008660155157503789773083700130837016808370172

Dnes v cudzej krajine nemusíte mať svoju armádu, ani políciu, aj tak ju zničíte, tvrdí Eugen Gindl.

EUGEN GINDL sa narodil v roku 1944, vyrastal na Liptove, vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, písal reportáže pre týždenník Život. Na voľnej nohe pôsobil ako autor rozhlasových a televíznych hier a filmových scenárov. Pred revolúciou bol jedným zo spoluautorov občianskej výzvy Bratislava/nahlas. Po novembri 1989 sa stal členom prvého koordinačného centra Verejnosti proti násiliu a šéfredaktorom tlačeného média s názvom Verejnosť. V 90. rokoch bol šéfredaktorom slovenského vydania Stredoeurópskych novín, spoluzakladateľom mesačníka OS a prispievateľom viacerých zahraničných periodík, publikuje dodnes. Od roku 1989 je aj šéfredaktorom časopisu Kozmos.

Ste dlhoročný novinár. Ako vnímate dnešnú slovenskú žurnalistiku?

Slovenské médiá horko-ťažko pokrývajú to, čo sa deje. Najmä vo svete. Aj preto, že sú chudobné. Nemôžu si dovoliť kvalitných korešpondentov v zahraničí. Všeličo sa vykrýva pomocou internetu. V Česku je situácia o poznanie lepšia.

Na druhej strane – printové médiá, ktoré čítam, robia, čo môžu, ešte vždy tu máme pluralitu. Ešte vždy prebieha čosi ako dialóg. Neraz však mám pocit, že ide o dialóg politicky vyhranených, názorových bunkrov. Bez ochoty načúvať iným názorom, zamyslieť sa nad nimi, skôr než spustia svoje refrény. Preto najviac informácií čerpám zo zahraničných médií. Tak ako za socializmu.

Dvadsaťpäť rokov sedávam s kamarátmi v jednej krčme. Debatujeme o čomkoľvek. Sú medzi nimi inžinieri, remeselníci, umelci, penzisti i študenti. Je to konfrontácia najrozličnejších názorov. Neraz sa aj pohádame.

Debatovať celé roky s ľuďmi, čo majú rovnaký názor ako ja, by ma nebavilo. S pobavením i hrôzou však v ostatnom čase sledujem, že ich názory a postoje čoraz viac ovplyvňujú hoaxy z najrozličnejších zdrojov.

Ako si to vysvetľujete? Zlyhaním mainstreamových médií? Veď tie, na rozdiel od konšpiračných, pracujú poctivejšie, overujú zdroje a za chyby sa zvyknú ospravedlniť. Konšpiračné médiá nedajú vec na pravú mieru, ani keď ich priamo usvedčíte.

Hoaxy sú náramne virulentné, nákazlivé. Prečo? Vyfabrikované polopravdy čoraz častejšie prezentujú spolu s overenými emóciami. Na tom stavajú aj anonymní konštruktéri konšpirácií. Takéto informácie, a propagandisti to dávno vedia, sa usadia v hlave trvalejšie.

Faktom z nezávislých médií čitatelia hoaxov nedôverujú. Považujú ich za zmanipulované. Súvisí to so všeobecnou krízou dôvery v akékoľvek inštitúcie. U nás i vo svete. Je to paradox – v rámci garantovanej slobody šírenia informácií nás zaplavuje čoraz viac lží a poloprávd.

Nie je to najmä problém základného vzdelania a rozhľadu? Ak niekto verí v chemtrails, teda že lietadlá na nás zámerne sypú jedy, nedá sa to rovno označiť za hlúposť dotyčného?

Poznám aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sú o tom presvedčení. Rovnako, ako o škodlivosti očkovania. Tí istí ľudia spochybňujú aj snahy o znižovanie emisií.

Čo čítate z našich médií?

Zo slovenských denníkov Sme a N, nepravidelne Pravdu, z ostatných nepravidelne .týždeň a Literárny týždenník. Z českých Respekt, A2, sobotňajšie Lidové noviny a štvrtkové vydanie Práva s prílohou Salón. Oceňujem najmä názorové strany v SME i poctivé osvetľovanie káuz v „enku“.

Čakal som, že ako ľavicovo orientovaný budete s pravicovými médiami výrazne nespokojný.

Považujem sa za sociálneho liberála. Ako liberál sa držím hesla „rob, čo chceš, pokiaľ tým neškodíš iným“. Či už si radový občan, alebo šéf korporácie. Keď škodíš, mal by si byť potrestaný. Málokto dnes pochybuje, že v čoraz bohatšom svete sa statky prerozdeľujú čoraz nespravodlivejšie.

Bohatstvo kontroluje čoraz menej ľudí. Mizne stredná trieda. Počet chudobných sa zvyšuje aj v najrozvinutejších krajinách. Globalizácia popri nesporných prínosoch generuje čoraz viac kolaterálnych škôd. Je takéto konštatovanie očividným faktom? Ak je, treba k nemu prilepiť nejaké prídavné meno. Napríklad ľavicový...?

Svojho času ste pre SND napísali hru Karpatský thriller, ktorá je o korumpujúcej firme, vyhrávajúcej štátne zákazky. Netreba tajiť, že predlohou boli praktiky firmy Siemens v 90. rokoch. Zarážajúce bolo, že keď ste o nich zozbierali podklady, nikto ich nechcel uverejniť. Báli sa.

Pracoval som vtedy v časopise OS. Bol to mesačník s pomerne nízkym nákladom. Mohol som to zverejniť aj tam, ale chcel som, aby sa o tejto pritajenej korupcii dozvedelo čo najviac ľudí. Markíza mala vtedy najvyššiu sledovanosť. Šéfom spravodajstva bol Ľubomír Lintner, ktorý si prečítal podklady a ubezpečil ma, že o tom nakrútia dokument.

Poslal za mnou redaktorku D. K., poskytol som jej všetky papiere. Fascikle dokazovali nákup predraženej techniky od Siemensu v štrnástich slovenských nemocniciach. Príklad – za magnetickú rezonanciu pre nemocnicu ministerstva vnútra zaplatilo Slovensko o 25 miliónov korún viac ako nemocnica v Liberci. Celý mesiac sa nič nedialo. Potom sa ozval telefón. Neznámy hlas mi oznámil, že Markíza materiál ukázala Siemensu a neodvysielanie nakoniec údajne zobchodovala za veľmi štedrú reklamu.

Slovenskú televíziu som ani neoslovil, bola v rukách mečiarovcov. Bol som však za Martinom Šimečkom, ktorý vtedy šéfoval Domino-fóru. Materiál odmietol rozpačito, bez vysvetlenia. Až neskôr som sa dozvedel, že Siemens v tom čase, teda pred voľbami, štedro podporoval aj opozíciu proti Mečiarovi. Po zverejnení korupcie by opozícia, nie Domino, prišla o reklamu. To som do istej miery chápal.

Odmietli vás aj v Zdravotníckych novinách.

Našiel som tam skvelého spolupracovníka, inžiniera, znalca zdravotníckej techniky. Pripravili sme štrnásťdielny seriál článkov. Keď mali uverejniť prvý, šéfredaktor vyhlásil, že bez autorizácie Siemensu nič neuverejní. Vedel, že Siemens má silných právnikov. Obrátil som sa na vydavateľa, spolužiaka, ale ani uňho som nepochodil.

Keď ten materiál nakoniec vyšiel v časopise OS, Siemens vás nežaloval?

Nie. Ešte počas overovania faktov ma navštívil Rudo Zajac. Varoval ma, že všetko je inak, že by som na to mohol doplatiť. Obrátil som sa preto na nemecký týždenník Spiegel. Vedel som, že Spiegel krátko predtým uverejnil články o korupcii Siemensu v Južnej Kórei, v Singapure aj Španielsku.

V tých krajinách kvôli tomu padli ministri zdravotníctva a desiatky štátnych úradníkov i riaditeľov nemocníc. Redaktorovi som nemusel nič vysvetľovať. Sľúbil, že keď budem mať ťažkosti, prídu. Keď som to po vyjednávačovi odkázal, dali mi pokoj.

Redukovaný článok v OSi však veľa vody nenamútil. Napriek tomu, že číslo s článkom dostali všetci poslanci v parlamente. Siemens asi podporoval všetky strany.

Po uvedení hry v národnom divadle v roku 2013 sa však už Siemens ozval.

Navštívili riaditeľa SND a oslovili aj šéfa činohry. Tí však už dostali odo mňa softvér, ktorý zapôsobil. Hru som napísal o desať rokov neskôr, krátko po prepuknutí obrovského škandálu okolo Siemensu, ktorý zverejnil Spiegel.

Ukázalo sa, že táto solídna svetová firma vynakladala na korupciu miliardy dolárov. Aj so zdôvodnením, že to tak robia všetci, a keby nekorumpovali, v konkurencii by neuspeli. Okrem desiatok manažérov padol aj jeho vtedajší šéf, inak Merkelovej priateľ, autor významnej knihy o morálke a etike podnikania. Siemens „kultúru korumpovania“ povýšil na umenie. Pre každú oblasť sveta vychovával špecialistov.

Zverejnenie škandálu však malo pozitívne dôsledky, Siemens dnes dokonca financuje na najrenomovanejších ekonomických školách predmet o etike a morálke biznisu. Dva roky po premiére sa so mnou pri káve chcel stretnúť aj Patrik Tkáč z J&T. Dôvod – Karpatský thriller. Bol som týždeň po ťažkej operácii, preto sme sa nestretli, takže netuším, prečo sa hra dotkla aj jeho.

Zaujímavé je, že krajina, ktorá si doma vie ustriehnuť korupciu, ju vlastne vo veľkom vyváža.

To sa netýka len Nemecka, kde je korupcia pod dohľadom, ale napríklad aj Škandinávie, ktorú považujeme za priestor bez korupcie. Dáni a Švédi sú doma prakticky čistí, vo svete však ich firmy vynaliezavo korumpujú.

Stačí zájsť na filmový festival Jeden svet, kde sa dajú vidieť usvedčujúce dokumenty. Dozviete sa napríklad, že renomovaná švédska firma, ktorá by doma nedokázala vyrábať konkurencieschopné výrobky, vlastní v Indii jedno údolie s desiatkami tovární.

Na tomto území je desaťnásobne vyšší výskyt rakoviny, lebo škodlivé látky vypúšťajú do riek bez toho, aby postavili čističky. Tie ich nádherné výrobky sú teda vykúpené chorobami a smrťou iných.

Svet je destabilizovaný. Kto je vinníkom?

Začalo sa to už ruskou intervenciou do Afganistanu, pokračovalo zásahom USA v Iraku, rozpadom Líbye, vojnou všetkých proti všetkým v Sýrii. Výsledkom sú totálne rozvrátené krajiny a vojny. Na Blízkom a Strednom východe sa bojuje už bezmála štyridsať rokov.

Najspoľahlivejším príjmom pre mladých mužov je žold. Či už v armádach štátov, alebo v skupinách protivládnych ozbrojencov. Tie vojny treba skončiť a dohodnúť sa na rozumnom, pre všetkých prijateľnom, mocnosťami garantovanom, mieri. Tak podviažeme jeden z hlavných zdrojov migrácie.

Druhou príčinou masového vysťahovalectva je zúfalá situácia v Afrike. Vyberme zatiaľ pred zátvorku rýchly prírastok obyvateľstva a vysychanie veľkých oblasti kontinentu. Existujú však aj viaceré ďalšie príčiny migrácie.

Konkrétne?

Iba v minulom roku predali africké vlády 4,5 milióna hektárov pôdy. Pôvodných majiteľov, väčšinou bez náhrady, jednoducho vyhnali. Novými majiteľmi sú najmä Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Čína, Japonsko, Južná Kórea, ale aj agropodnikatelia z iných svetadielov.

Počas ostatných piatich rokov tak Afrika prišla približne o 12 miliónov hektárov pôdy. Pritom, vyše 90 percent ziskov dosiahnutých v Afrike sa tam neinvestuje, ale vyváža. Rovnako dane – 60 až 90 percent daní – podľa štátu – končí v daňových oázach.

Pripomeňme aj európske flotily pozdĺž západného pobrežia Afriky, ktoré tam doslova „vysávajú“ ryby v miliónoch ton. Státisíce rybárov, ktorí rybami živili nielen svoje rodiny, ale ich aj predávali na trhu, stratili obživu. Mnohí dnes v réžii brutálnych mafií putujú do Maroka či Líbye a odtiaľ do Európy.

Príčinou ich hladu sme teda my?

To je sugestívna otázka. Najmä ak sa pýtate, či aj Slovensko. Iba do istej miery, lebo či už za komunizmu, ale aj po Nežnej revolúcii sme tam vyvážali legálne i ilegálne zbrane. Hlavným dôvodom však je, že najbohatšie krajiny sveta nedodržiavajú zásady slobodného obchodu, ktoré práve ony najhlasnejšie presadzujú. O starých dlhoch za vysoké úroky ani nehovoriac. Pretože aj tie, do istej miery veľkodušne odpustené dlhy, sa už v čase „odpustenia“ v úrokoch dávno vrátili. To všetko sú rafinované, ale neveľmi elegantné nástroje neokolonializmu.
Foto N - Tomáš Benedikovič

Empatia a súcit nám hovoria, že bohatý Západ by mal chudobným krajinám pomáhať. Lenže nie je to tak, že ak sa nedá implantovať demokracia do krajín ako Irak či Afganistan tým, že ju tam nasprejujeme, tak je nezmyselné pokúšať sa o to aj v Afrike, kde vládnu diktátori, gerily, vojenské junty? Neplatí, že o zásadnú zmenu musia najskôr zabojovať domáci?

Po prvé – dekolonizácia svojho času prebehla príliš rýchlo. Hlavná vlna dekolonizácie trvala možno sedem až desať rokov. Ian Smith, posledný biely premiér Rodézie, dnes Zimbabwe, svojho času aj v britskom parlamente varoval: „Takáto dekolonizácia je pre budúcnosť afrických krajín totálne zhubná. Najprv sme mali investovať do vzdelávania domorodcov, vyškoliť ich elity tak, aby si dokázali vládnuť sami.“

To by však stálo veľa peňazí, takže kolonizátori z týchto krajín rýchle vycúvali. V neposlednom rade aj pod tlakom netrpezlivých hnutí oslobodenia, ktoré boli pod vplyvom najrozličnejších ideológií presvedčené, že uspejú aj bez prípravy.

Neokolonializmus je, nielen pre Západ, oveľa produktívnejší ako kolonializmus. Dnes v cudzej krajine nemusíte mať svoju armádu, ani políciu, stačí skorumpovať miestne vlády, získať tamojšiu pôdu, kontrolu nad surovinami, konkurenčne odstaviť domorodých producentov.

Je to výsmech princípom slobodného obchodu. Je tragické, že neraz práve krajiny, ktoré slobodný obchod najhlasnejšie hlásajú, ignorujú jeho hlavné zásady – nesubvencovať svojich podnikateľov a nevytvárať colné bariéry proti lacnejším tovarom druhých.

Takto pokrytecky to ide už celé desiatky rokov. Donald Trump sa však k tomu otvorene hlási. K všeobecnému zdeseniu prívržencov Hayeka a Misesa. Už pochopili, že tri zdroje a tri súčasti neoliberalizmu sa rozsypali. Už pripúšťajú, že moc všemocnej neviditeľnej ruky trhu, ruky, ktorá dokáže každú nespravodlivosť vybalansovať, je mýtus.

Píšete o tom aj v knihe dialógov s Fedorom Gálom Two up z roku 2006. Citujem: „Medzinárodný menový fond a Svetová banka prinútili Ghanu, aby liberalizovala svoj trh s poľnohospodárskymi plodinami. Ghanu vzápätí zasypala lavína lacnej ryže najmä z USA, Japonska a EÚ, kde iba v roku 2002 subvencovali svojich pestovateľov ryže sumou 16 miliárd dolárov! V roku 2003 vrazili USA do svojich pestovateľov ryže v Arkansase 1,35 miliardy dolárov. Ich zisk z vyvezenej, nekorektne zlacnenej ryže bol 1,7 miliardy. V Ghane pestovatelia ryže skrachovali. Nedokázali konkurovať.“

Tieto údaje sú spred dvanástich rokov. Odvtedy sa prakticky nič nezmenilo. Práve naopak, neoliberálny, hospodársky gangsterizmus prekvitá. To isté sa deje s kukuricou, bavlnou, kakaom a ďalšími komoditami. My tú Afriku ničíme bezohľadne, rafinovane, kvôli maximalizácii našich ziskov.

Dotácie sú predsa ľavicový zásah do ekonomiky.

Prečo ich súčasné pravicové vlády tak smelo a ľahostajne využívajú? Som za úplné zrušenie dotácií tohto typu. Potom by sa, možno, pozviechali aj naši poľnohospodári, lebo zahraniční, oveľa štedrejšie dotovaní, čo nás dnes zaplavujú lacným a neraz nekvalitným tovarom za zhruba rovnaké ceny, by nemali šancu.

A malo by to aj ďalšie pozitívne efekty. Poľnohospodárstvo kedysi zamestnávalo zhruba pol milióna ľudí. Dnes sotva päťdesiattisíc. Väčšina družstiev sa rozsypala.

Nik ich neodstavil príkazom zhora. Mnohé sa nedokázali prispôsobiť novým pomerom. Tie, čo to dokázali, dnes prosperujú, zbavili sa neefektívnych produkcií, napríklad chovu zvierat, lebo práve v ňom zahraničným farmárom bez porovnateľných dotácií nedokážu konkurovať.

Veď práve. Slovenský poľnohospodársky fond ani zďaleka nie je využitý. Koľkí sa po rozpade družstiev odhodlali hospodáriť na svojom? Minimum. Keby vtedy dostali na desať rokov daňové prázdniny a primerané financie na start-upy, možno by ich bolo viac. Takéto riešenie sme hriešne nevyužili.

Dnes sú trendom čoraz väčšie farmy, pretože sú najproduktívnejšie. Keďže je isté, že aj v EÚ sa ešte dlho subvencovať bude, mali by sme rozumne podporiť konkurencieschopnosť našich farmárov. V zahraničí dnes pracuje približne 400-tisíc Slovákov.

Tí, čo ostali doma, v oblastiach, kde rozvoj stagnuje, sú nespokojní. Medzi nimi úspešne agituje Kotleba. Našťastie, na celom svete dozrieva poznanie, že prevážať cez celé kontinenty milióny ton potravín, aj tých, ktoré krajiny vedia dopestovať či vyrobiť samy, je nezmysel. Hospodársky, politický i ekologický.

Až v ostatných rokoch sa konečne aj u nás začína hovoriť o kvalite potravín. Zo zahraničia nám sem totiž v rovnakých obaloch vozia tovar s horšou kvalitou a za vyššiu cenu. Naše ženy z Bratislavy a okolia sa totiž naučili nakupovať v Kittsee či v Hainburgu, takže to rozpoznajú.

Ak tomu dobre rozumiem, bývalým koloniálnym mocnostiam vyčítate, že tamojších ľudí – obrazne povedané – nenaučili chytať ryby. Lenže faktom je, že po nich ostali aj školy, infraštruktúra a iné veci. Čo ak sa tie ryby chytať nechceli naučiť? Vezmime si Indiu – sú Angličania zodpovední za to, že množstvo tamojších ľudí nežije v hygienicky normálnych podmienkach, že ulice sú plné bordelu, špiny a rozkladajúcich sa zvierat, že v riekach plávajú mŕtvoly ľudí? Britský politik Benjamin Disraeli pritom pre Indiu fakt neurobil málo.

India bola pred príchodom Angličanov vyspelou krajinou s úžasnou, päťtisícročnou kultúrou. Po podmanení Angličanmi sa stala kolóniou, v ktorej podchvíľou prepukali hladomory. Aj preto, že Indovia boli nútení produkovať čoraz viac produktov pre britský priemysel, nie pre vlastnú obživu. Existuje o tom obsiahla literatúra.

Dnes, sedemdesiat rokov po získaní nezávislosti, je India piatou najväčšou hospodárskou mocnosťou sveta. V mnohých disciplínach, napríklad IT, patrí medzi technologickú špičku sveta. Na úrovni strednej triedy tam žije zhruba pol miliardy obyvateľov. Celé desaťročia tam nevypukol hladomor.

Angličania, hoci patrili medzi osvietenejších kolonizátorov, teda za úpadok pod ich nadvládou nesú zodpovednosť. Sami to dnes priznávajú. Spomenuli ste však Disraeliho. Pripomeňme si, kto to bol. Potomok prisťahovalcov z Talianska. Do politiky vstúpil, keď bolo britské impérium na vrchole.

Ovládalo polovicu zemegule, zo všetkých kontinentov prúdilo do Anglicka bohatstvo. Napriek tomu vtedy značná časť Angličanov a Škótov žila v slumoch. Tie pomery s veľkou empatiou opísal Dickens.

Priemyselní robotníci za nízku mzdu pracovali aj šestnásť hodín denne, využívala sa detská práca, v slumoch bez pitnej vody a hygieny prepukali epidémie. Právo na štrajk neexistovalo. Nespokojnosť narastala.

V tom čase vládli liberáli. Opozícia, konzervatívna elita a kráľovná si uvedomili, že dozrieva nestabilita, vzbury, rebélie. Vyhliadli si Disraeliho. A tomuto mužovi sa podaril zázrak. Slumy za jeho vlády zmizli, postavili sa robotnícke kolónie. Pracovný čas sa skrátil na polovicu, mzdy vzrástli.

Položili sa základy sociálneho a zdravotníckeho poistenia. Kráľovná mu udelila titul lorda. Kvôli tomu mnohí, nielen Angličania, považujú Disraeliho za jedného z najväčších politikov 19. storočia.

Hovoril som o tom, že pomohol aj Indii.

Lebo si uvedomil, že India pod správou súkromnej Východoindickej spoločnosti je čoraz nestabilnejšia. Preto pre spevnenie impéria navrhol, aby ju spravovalo nové Ministerstvo pre Indiu.

Toto ministerstvo, aj bez Disraeliho, spravovalo Indiu rozumnejšie, a umožnilo stovkám Indov získať vzdelanie aj v Anglicku, trebárs Gándhímu. Vďaka Disraelimu sa v Anglicku dlho nedokázala sformovať silná ľavicová strana. McDonaldovi labouristi vstúpili na scénu až po prvej svetovej vojne.

Je možné vyčítať kolonialistom, že odišli, keď ich tam nechceli?

Keby kolonialisti chceli, ostanú v tej Afrike aj dlhšie. Lenže po druhej svetovej vojne to už nebolo výhodné. Neokolonializmus je oveľa produktívnejší ako kolonializmus. Pravdaže, výhody neokolonializmu dokázali využívať najmä hospodársky najrozvinutejšie štáty. Chudobné Portugalsko sa vzdalo kolónií až po páde fašistického režimu v polovici 70. rokov.

Faktom je, že krajiny, ktoré nikdy kolóniami neboli, relatívne prosperujú.

Sú presne štyri: Japonsko, Thajsko, Irán, Turecko. Fungovali a fungujú. Vyšlo pritom už mnoho kníh, v ktorých Angličania, Francúzi, Belgičania, ale aj Nemci začínajú reflektovať svoj podiel na stave, v akom boli a zotrvávajú ich bývalé kolónie. Je to však dlhý proces, vina sa nepriznáva ľahko.

Tak inak – ako dnes pomôcť v Afrike, keď prakticky každá pomoc sa rozkradne už cestou tam a zvyšok „vybrakujú“ tamojší diktátori so svojimi ľuďmi?

Pripomeňme si nedávnu epidémiu eboly v Západnej Afrike. Nakazilo sa približne 60-tisíc ľudí, najmenej desaťtisíc umrelo. Keď sa vyskytli prvé prípady nákazy aj v Európe a v Amerike, prišla rozumná pomoc.

Pôdu pripravili špeciálni manažéri, vytvorili akési uzly dôvery. Založili kontá, ktoré sa nedali vykrádať. Potom prišli lieky, zdravotný personál a lekári. Za pár mesiacov bolo po ebole. Pravdaže, hlad sa za pár mesiacov vyriešiť nedá.

To je príliš všeobecné. Čo konkrétne má spraviť Západ?

Nielen Západ. Všetky krajiny, ktoré v Afrike pôsobia. Po prvé – mali by dodržiavať zásady voľného obchodu. Nesubvencovať svojich exportérov, nechrániť svojich výrobcov ochrannými clami.

Po druhé – aspoň časť ziskov získaných v Afrike by tam aj investovať. Mali by to byť dlhodobé, nie krátke, špekulatívne investície. Po tretie – neplatiť dane rôznymi fígľami v daňových oázach. Po štvrté – poskytnúť týmto krajinám výhodnejšie pôžičky bez úžerníckych úrokov, prípadne časť pôžičiek odpustiť.

Po piate – využiť poznatky modernej vedy a napasovať ich na tamojšie podmienky a overené skúsenosti obcovania s krajinou. Všade, kde sa pomocou altruistických podnikateľov o takúto symbiózu pokúsili, uspeli.

Po šieste – na báze potravinovej sebestačnosti rozvíjať domáci priemysel. Po siedme – všestranne, finančne aj personálne budovať kvalitný vzdelávací systém. Mimochodom, až 70 percent doma či v zahraničí vysokoškolsky vzdelaných Afričanov pôsobí mimo Afriky.

V podstate teda žiadate, aby západné krajiny ublížili vlastným ekonomikám, trebárs zvýšenou nezamestnanosťou. Ľudsky tomu rozumiem, lebo Západ sa má z čoho uskromňovať, politici však čosi také nemajú šancu predať voličom. Na to si nikdy netrúfnu.

Myslím si, že nielen najosvietenejší politici, napríklad pani Merkelová, pochopili, že ak chceme zastaviť, alebo aspoň pribrzdiť migráciu z Afriky a Južnej Ameriky, musíme prijať a realizovať opatrenia, ktoré časom spôsobia, že radšej ostanú doma. Lebo tam dokážu dôstojnejšie žiť, nie vegetovať, či hladovať. Prostriedky na to Prvý i Druhý svet má.
Foto N - Tomáš Benedikovič

Čo vám vlastne prekážalo na socializme?

To, ako bol u nás realizovaný. V roku 1968 som sa dostal na dva roky do Nemecka a videl, čo je to poctivá ľavicová politika. Nielen na báze občianskych združení či hnutí. Aj etablovaní politici, či už kresťanskí demokrati, liberáli, či socialisti pochopili, že najstabilnejšia, najspravodlivejšia a preto aj najslobodnejšia spoločnosť funguje na báze takého kapitalizmu, ktorý garantuje ľuďom popri blahobyte aj všetky ľudské a občianske práva vrátane tých sociálnych.

U nás mi popri pritajenej i otvorenej represii najviac prekážalo uprednostňovanie najlojálnejších, hoci väčšinou nie najschopnejších ľudí do rozhodujúcich funkcií.

Postaviť sa režimu otvorene malo, najmä pre novinára, svoje riziká. Preto som šiel na voľnú nohu. Zistil som totiž, že cez televízne a rozhlasové hry dokážem k divákom prepašovať viac reality ako cez články v novinách.

Pravdaže, ani v televízii mi všetky scenáre neprešli, napríklad triptych Odvrátená strana Mesiaca. Písanie scenárov bol balans na hrane možného a občas aj za hranou. So všetkými dôsledkami, s ktorými človek musel počítať a nerezignovať. V tom čase ma najviac oslovila etika ochranárov.

Ochranári za boľševikov mali rešpekt ľudí, dokázali upozorňovať, mobilizovať. Výtlak „zelených“ po revolúcii bol u nás podľa prvého prieskumu 35 percent. Kde potom „súdruhovia z NDR“ urobili chybu? Dnes je životné prostredie na chvoste rebríčka priorít.

Je to len dôkaz toho, že systém, ktorý sme tu zaviedli, v istých veciach nefunguje. Ochrana pôdy, vody, lesov a podobne, prehrešky proti múdremu plánovaniu sídiel, až na výnimky, nikoho nezaujíma.

Paradoxne, počas ostatných desiatich rokov pred pádom režimu sa práve o týchto veciach v médiách písalo veľa, smelo, fundovane. Navyše aj s istým efektom. Zodpovedné sú aj médiá. Kedy ste vy konkrétne robili rozhovor s urbanistom?

To som síce nerobil, ale s ochranármi som urobil viac rozhovorov. Dobrých urbanistov je tu jednak málo, jednak aj tých mestá ignorujú.

Logicky, lebo kto by robil urbanistu, keď ho nik nepotrebuje? Lenže práve urbanisti sú ľudia, ktorí by sa mali starať o sídla ako o svoje záhradky. Tu to však funguje tak, že kto má peniaze, kúpi pozemok a postaví na ňom, čo chce.

Nerešpektuje schválený projekt, stavia neraz bez stavebného povolenia, načierno, postaví niekoľko poschodí navyše a nikto ho nevie zastaviť, sankcionovať, tie čierne stavby zbúrať. To je anarchia. V globálnom i lokálnom vedomí však dozrieva poznanie, že ochrana prírody, ochrana planéty, je možno najdôležitejšou výzvou. Preto nie som pesimista.

Ja áno. Ochranári ako Ján Budaj si vo veľkej politike našli inú agendu, Maňo Huba je rezignovaný.

To je pravda. Maňo, naozaj erudovaný, dôsledný ochranár, je zo svojho pôsobenia v politike hlboko sklamaný. V parlamente vynaložil veľké úsilie, energiu, robil tlačovky, ale nik na ne nechodil. Vyznelo to do prázdna, väčšina sa mu za chrbtom smiala, alebo počas jeho vystúpení odišli zo sály.

Občas teraz zverejní pozoruhodnú analýzu, jeho únave a znechuteniu sa však nečudujem. Čo sa týka Jana Budaja, ten, pokiaľ viem, ako poslanec v meste, presadzuje ekologickú agendu často. A neraz aj úspešne.

Stále si myslíte, že žijeme v demokracii, ktorá pohŕda ľuďmi?

Takú vetu, akože demokracia pohŕda ľuďmi, som, pokiaľ si pamätám, nikdy nevyslovil.

Vyslovil. V roku 2012 pre TASR ste povedali, že žijeme v demokracii, ktorá pohŕda občanmi.

Reagoval som na Václava Klausa, ktorý ako prvý v našich končinách po revolúcii vyhlásil – „odvolili ste, tak čo ešte chcete? Ostatné nechajte na nás, na svojich zástupcoch.“ A po Klausovi to čoraz častejšie opakujú aj iní politici. Pohŕdajú občanmi.

Odsúdili ich do roly komparzu v hre, ktorej autora neraz nepoznajú. Čo povedal Mečiar? „Je po voľbách, zvyknite si.“ A čo Paška? „Vyhraj voľby, môžeš všetko.“

Lenže neexistujú žiadni my a oni. Sme to my, kto ich volíme.

Spoločnosť, v ktorej ľudia začínajú rozlišovať medzi my a oni, väčšinou nefunguje. Pričom, ako ste si všimli, voľby tento stav iba recyklujú. Ako keby ste potriasli kaleidoskopom. Zakaždým sa čosi poskladá z tých istých sklíčok, hoci v ostatnom čase sklíčok pribúda.

Nazdávam sa, že keď sa nám oni nepozdávajú, mali by sme protestovať. Aj na uliciach. Politici so zlým svedomím nemajú pred ničím taký rešpekt ako pred masovou demonštráciou.

My si takých vyberáme zámerne a dobrovoľne.

Ale z akých možností si vyberáme vo voľbách? Buď nejdeme voliť, lebo niet koho, alebo máme na výber len čudákov.

Nik nebráni kandidovať kvalitným ľuďom. Občania dodnes vykrikujú revolucionárom, že dovliekli do politiky šialeného Mečiara, lenže kto mu opakovane dával tie desiatky percent vo voľbách? Voliči. Kto drží hore Fica?

Mne najviac prekáža, že sa tackáme od mantinelu k mantinelu. Po revolúcii sme spolu s komunizmom zavrhli aj hodnoty s ružovým odtieňom, vďaka ktorým je Európa najfungujúcejším kontinentom.

Napríklad solidaritu a jej uplatňovanie v praxi. Pomaly vám vytknú, že je to pojem z komunistického šlabikára. Skutočných, príčetných ľavičiarov však okolo seba veľa nevidíme. Preto si Kotleba šikovne prisvojuje aj ľavicovú agendu. Vie, koho s ňou môže osloviť.

Poznáte sa s niektorým politikom Smeru osobne?

S Borisom Zalom a s Mirom Čížom. Obaja sú sčítaní a rozhľadení ľavičiari, Slovensko a svet však posudzujú v oveľa širších kontextoch. Miro Číž je síce lojálny „smerák“, ale dialóg ho baví. Neuráža sa, hoci niekedy ho moje argumenty riadne rozohnia. Myslím si, že mu neprospieva, keď musí v médiách žehliť kauzy, na ktorých sa sám nepodieľal.
Foto N - Tomáš Benedikovič

Čo si myslíte o rovnostárstve, ktoré tu presadzoval socializmus?

Rovnostárstvo je zničujúce, lebo ničí najmä tých najlepších. A na ich úkor za socializmu zväčša vyzdvihovali a odmeňovali najlojálnejších, najservilnejších, priemerných. Na to tie režimy aj zakapali.

Napriek tomu sme na tom boli lepšie ako sovietske impérium, hoci sme sa politicky i hospodársky prispôsobovali jeho záujmom. Je to historický paradox – nikdy v dejinách neexistovala metropola, ktorá bola chudobnejšia ako jej satelity. Či už to bol Rím, alebo dnes USA.

A ak majú pravdu Rusi, ktorí cez Bratislavu odchádzajú na Západ, uprednostňovanie priemerných lojalistov v Rusku aj teraz silnie. To je vraj hlavná príčina, prečo tam nechcú žiť.

Máte 73 rokov. Začína už človek v tomto veku bilancovať? Plánuje ešte veľké veci? Žiaľ, primotalo sa vám do života aj vážne ochorenie.

Napriek rakovine, s ktorou bojujem, nebilancujem. Robím na nových veciach. Napríklad seriál o slovenských mestách, ktoré sa stali v niektorých obdobiach hniezdami vyspelej meštianskej, nie meštiackej kultúry.

Zaujímajú ma najmä mestá, kde priaznivé okolnosti plus nejaká osobnosť, rodina, alebo niekoľko rodín, vygenerovali impulz, ktorý tie mestá, hoci dočasne, povzniesol na európsku úroveň. Nielen Levoču a Bardejov, ale napríklad aj Lednické Rovne, kde sa rodine Schreiberovcov na sklonku 19. a v prvej polovici 20. storočia podarilo uskutočniť utópiu – technologickú, sociálnu, ekologickú, kultúrnu.

Alebo také Fiľakovo, Dobšiná či Gelnica, ktoré prežili svoj „zlatý vek“, potom však prudko, neraz viackrát, upadli. Vraciam sa k tomu aj vďaka mladým filmárom, ktorých téma zaujala.

A chcel by som napísať divadelnú hru na spôsob Dvanástich (alebo ôsmich) rozhnevaných mužov... Tridsať rokov po Nežnej by sa stretli jej hlavní protagonisti a zistili by, že sú zároveň porotcami aj obvinenými.

Skvelý nápad, len som skeptický. Niektorí na svojich kolegov zanevreli a nekomunikujú spolu.

Veď práve preto je ťažké urobiť to tak, aby sa to žiadneho z nich nedotklo a aby to malo nemalo iba lokálne, ale univerzálnejšie posolstvo. Možno by tam vystupovali aj éterické ženské bytosti, zabudnuté vízie či utópie, ale aj strapaté, zlovestné dystópie spolu so svojimi družkami, nádejou, dôverou či nostalgiou. Samozrejme, do hry by vstupovali aj erínie, zborovo deklamujúce výčitky svedomia. Súkromné i kolektívne.

Pravda a láska síce nezvíťazili nad lžou a nenávisťou, bez ohľadu na to však žijeme najlepšie časy v histórii. Aj vďaka tým revolucionárom.

To sedí, v porovnaní s mnohými krajinami na iných kontinentoch žijeme zatiaľ v raji. To však neznamená, že musíme byť spokojní. Mnohé veci sa nepodarili, vytráca sa solidarita, súcit a empatia so slabšími. Úplne sme rezignovali na obsah pojmu solidarita.

Nefunguje vertikálna solidarita, tá horizontálna však skôr áno, ľudia si stále vedia vzájomne pomôcť.

Kvôli výrazu „vertikálna solidarita“ ma svojho času Peter Zajac prísne napomenul. V čase, keď jeho guru, Ralf Dahrendorf, už dva roky po revolúcii so znepokojením vyhlásil, že darwinistická konkurencia porevolučného kapitalizmu ničí najvýznamnejšiu z hodnôt, na ktorých stojí Európa – solidaritu. Vraj je to nezmysel.

Podľa mňa by vertikálna solidarita mala byť nevynúteným prejavom ľudí, ktorým osud, dedičstvo, nadanie či pracovitosť dopomohli k majetku, zveľaďovanému pomocou svojich zamestnancov a spolupracovníkov.

Vertikálna solidarita by mala byť zároveň povinnosťou zamestnávateľa zorganizovať prácu tak, aby na zisku mali mať adekvátny podiel aj tí, ktorých zamestnal. Dobre bude, až keď sa horizontálna solidarita skríži s vertikálnou. Možno. Dovtedy môžeme o tomto ideáli aspoň snívať.

00000866015515750378977308357784

Investigativa do aktivit Europskej investicnej banky v Afrike

Traja freelance novinari (ja, David Tarazona a Laurence Soustras) sa vydali po stope Eurospkych zaujmov v byvalych koloniach.

Prve pozicky v Afrike Europska Investicna banka poskytovala uz v 60tych rokoch (modernizacia vyroby bananovych krabic fabrike na Pobrezi Slonoviny, no joke :). Dnes vo velkom poziciava peniaze projektom ktore buduju infrastrukturu, hlavne elektrinu. Kedze sub saharska Afrika ma asi tolko elektriny ako Spanielsko, elektrarne urcite potrebuje. Ale napriek tomu ze banka ma europske (tj vysoke) standardy, v konecnom dosledku je to samotny promoter ktory je zodpovedny a plati za monitoring vplyvu projektu na zivotne prostredie a obyvatelstvo.

V spolupraci s troma novinarmi v Keni, Kamerune a Madagaskare sme napisali 4 clanky (3 su vonku, 4ty buduci tyzden)

Neviditelna banka v Luxemburgskom lese

EIB existuje uz 70 rokov. Bola zalozena aby poskytovala pozicky hlavne v ramci Europy a tak ju pomohla postavit na nohy po druhej svetovej vojne. Dnes je to najvacsia medzinarodna financna institucia na svete a este stale poskytuje 90% pozicok v ramci EU. Asi 2% (8 miliard euro za poslednych 10 rokov) ma investovanych v Afrike. Europska komisia ma minimalny vplyv na EIB a aj v EU parlamente sa nam velmi tazko hladali poslanci co nieco o tejto banke vobec nieco vedia.

Elektrina za kazdu cenu

V meste Kribi (Kamerun) obyvatelia ziju s plynovou elektrarnou ktorej vibracie nicia domy a domacim sposobuju bolesti hlavy.

Rozvoj naopak

Z ambicioznej bane na nikel ktora mala na Madagaskar priviest desattisice novych pracovnych miest sa stala enviromentalna katastrofa.

design: daren dekadens

00000866015515750378977308347466

When You Kill Ten Million Africans You Aren't Called 'Hitler'
King Leopold II of Belgium, Congo

00000866015515750378977308328806

http://www.telegraph.co.uk/women/life/backpackers-begging-money-should-ashamed/

0000086601551575037897730832880608329054

O tomto by sa dalo flejmovat...

Napriklad aj tym, ze ludia ktori hadzu peniaze su ti, ktori sa rozhoduju komu tie peniaze daju. To ze sa radsej rozhodnu hodit 'spokojnemu dobre vyzerajucemu umelcovi' namiesto 'hladnemu miestnemu' je ich volba.

Alebo aj o tom, ze ked existuju hotely kde mozu cestujuci prespat za pracu, nemali by tieto hotely poskytovat podobnu sluzbu aj pre domacich ktory nemaju na jedlo?

00000866015515750378977308324600

Zistite, koľko otrokov drie na váš životný štandard

0000086601551575037897730832460008324605

Ten web je nejaky divny, ani sa poriadne neda ovladat.

00000866015515750378977308306967

Napríklad zákonodarný orgán toľko zatracovanej Saudskej Arábie má 150 členov, rovnako ako Národná rada Slovenskej republiky. Z toho v Saudskej Arábii je 30 žien, na Slovensku momentálne 31, pred voľbami v marci minulého roka 28. Irán má vo vláde tri ženy, kým u nás sú to dve, pred poslednými voľbami dokonca ani jedna.

Postavenie moslimiek sa od situácie slovenských žien často líši menej, než sa zdá

0000086601551575037897730830696708307022

maju viac zien v statnych instituciach. day is saved.
prijebany clanok (teda aspon ta pristupna cast). ako su na tom zeny z nizsich vrstiev, ktore maju primitivnych despotickych manzelov? merat kvalitu zivota kokotinami ako clenstvo v burzoaznych monstrach. co vlastne robi hardlink v antifasizme?

ale ok, podme hrat tvoju hru. zeny v saudi arabia nadobudli volebne pravo v decembri 2015. dost neporovnatelne oproti slovensku. tusim este stale nemozu soferovat. a plno plno plno dalsich kokotin podobnych tym, ktore riesi clanok na nku.

lol, ze casto sa lisi menej, nez sa zda. kokotina pojebana skurvena. pici vytoceny som jak kokot.

fyi, stale tam tusim maju waliho. neni to robotko z pixaru, ale muzsky porucnik. bez jeho zvolenia nemozu robit kopec veci, okrem nadstavbovych kokotin jak obchodovanie aj take fundamentalne veci ako cestovanie ci podstupovanie urcitych lekarskych zakrokov.

jo, a plati tam saria. cize napriklad ked zenu znasilnia, tak si to odpyka nie len nasilnik, ale casto krat aj ona. a znasilnenie v ramci manzelstva alebo sex s nezletilou trestne nie su vobec.

ale hej, maju cajky v parlamente, takze az tak utlacane vlastne nie su. krista. to je tak, ked o aferach pise biela zena zo strednej vrstvy, co ked si napise svoj komentarik tak sa citi ze nieco vyprodukovala. nech tam ide zit do pice. lol, a za toto pytaju love. zmrdi skurveni, treba podporovat takychto pisalkov, co trivializuju nechutne zverstva, co sa tam tym chuderkam deju.

fuj do pice jak som vytoceny.

000008660155157503789773083069670830702208307101

hej, je to jedným z ukazovateľov. A jasne, že problém je oveľa hlbší. Každopádne som to dal aj do fóra antifašizmus, lebo si myslím, že takéto info patrí k výbave antifašistky / antifašistu.
Každopádne je ľahké pičovať a rozčuľovať sa nad tým aký je článok slabý. Oveľa ťažšie je pridať kvalitný článok.

000008660155157503789773083069670830702208307045

Článok mám zamknutý, ale veď hneď v úvode sa tam píše "Samozrejme, môžeme okamžite vytiahnuť prípad Saudskej Arábie, kde o rovnoprávnosti nemôže byť reč. Jej 33 miliónov obyvateľov však tvorí zhruba dve percentá z celkového počtu moslimov na svete."

00000866015515750378977308306967083070220830704508307050

ano, a v tvojom perexe sa pise toto

"Napríklad zákonodarný orgán toľko zatracovanej Saudskej Arábie má 150 členov, rovnako ako Národná rada Slovenskej republiky. Z toho v Saudskej Arábii je 30 žien, na Slovensku momentálne 31, pred voľbami v marci minulého roka 28. Irán má vo vláde tri ženy, kým u nás sú to dve, pred poslednými voľbami dokonca ani jedna."

akoze nema byt tolko zatracovana, ked maju zopar vyvolenych zien v parlamente?

00000866015515750378977308301888

Když dojde na téma imigrace, téměř vždy se jako argument proti uvádí zvýšená míra kriminality mezi nově příchozími. Studie z University of Buffalo se pokusila odpovědět na otázku, jaká je mezi nimi souvislost.
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2035333-neexistuje-zadne-spojeni-mezi-imigraci-a-zvysenou-kriminalitou-uvadi-velka-americka

0000086601551575037897730830188808302167

https://kyberia.sk/id/8301312

00000866015515750378977308270886

urcite sa hodi aj do inych for, ale pre vacsinu asi zaujimave ;)
https://ourworldindata.org/a-history-of-global-living-conditions-in-5-charts/