Existuje svet?

Otázka, ktorá nikoho netrápi, ak sa naň práve nerúti vlak, alebo sa nenachádza na filozofickej konferencii. Nedávno vyšlo pekné zhrnutie súčasných relativizujúcich teórii. Autor sa v ňom k nim stavia kriticky z pozície realizmu. Realizmus je tvrdenie, že svet a jeho predmety (veci, látky, vedou postulované objekty) existujú aj nezávisle od ľudskej reprezentácie. Realita má špecifickú inherentnú štruktúru. Relativizujúce, konštruktivistické teórie tvrdia, že vonkajšie predmety, ktoré odhaľujeme, sú našimi výtvormi, resp. svet neexistuje bez ľudského hľadiska.

Popri čítaní som si robil poznámky a nakreslil pár obrázkov.


1. Quineov naturalizmus

Všetko, čo existuje, môže opísať len veda. Ako veci existujú? Máme podnety/zmyslové stimulácie, ktoré spracovávame cez teoretickú/pojmovú reflexiu. K dispozícii máme len tieto podnety, nie priamo predmety vonkajšieho sveta. Pojmy postulované vedou existujú, ale keď sa zjaví lepší opis, musíme tento pojem opustiť. Nemôžeme zaujímať lepšie stanovisko, ako stanovisko najlepšej teórie.



2. Davidsonove odmietnutie pojmového relativizmu

Svet sa nedelí na neutrálny obsah, ktorý vnímame a pojmové schémy, ktoré vytvárame. Existujú mnohé schémy, a preto mnohé jazyky, pričom uvažovať cez inú pojmovú schému neznamená vidieť iný svet, inými slovami, pojmové schémy vyjadrené v rôznych jazykoch sú vzájomne preložiteľné. To, čo nemožno preložiť do jazyka, nie je súčasťou jazyka. Ak vieme určiť pravdivosť tvrdenia v jazyku, musí byť preložiteľný. Všetko je preložiteľné, a preto neexistuje mnoho svetov, mnoho pojmových schém. Realita nie naším výtvorom, je len jedna a sme ju schopní opísať našimi pojmami, iným slovami, svet formuje jazyk a nie naopak.



3. Putnamov interný realizmus


Svet nemá bez nášho príspevku štruktúru, akú má, nie je dopredu hotový. Objekty vo svete sú síce nezávislé na človeku, no sú konceptuálne závislé na mysli človeka, preto sa svet sa skladá z predmetov v rámci konkrétnej teórie či popisu. V rámci tejto teórie už nemôžeme spochybňovať pravdivé stavy sveta, ktoré sa nám cez ňu javia. Realitu je možné opísať viacerými pravdivými opismi. Pravda je koherencia medzi presvedčeniami v rámci diskurzu. Vytvorili sme síce ontologické kategórie, ale predmety sa podľa ich vlastnej povahy do nich zaraďujú. Rôzne opisy sveta môžu byť pravdivé, avšak nezlučiteľné, riešením je akceptácia pluralistického hľadiska a nezavrhovanie rôznych opisov.


4. Goodmanove svetoverzie

Verzia je systematicky prepojená množina výrokov (alebo neverbálnych vyjadrení) o svete. Nič, čo vieme formulovať, neleží mimo verzie. Možno porovnávať verzie, nie verziu a realitu, ku ktorej nemáme prístup. Svet sa skladá zo systémov popisovania sveta. Bez verzie nevieme nič povedať o svete. Ontologický pluralizmus: nezlučiteľnosť a nepomerateľnosť svetov (svet fyzikov, svet Franza Kafku). V rámci verzie nemôže nastať pravdivostný konflikt. Musíme vyčleniť tvrdenie do novej verzie. Takto existuje nespočetne veľa aktuálnych svetov. Svety neexistujú časopriestorovo vedľa seba, ale časopriestor je interný každej verzii sveta. Medzi verziami možno prepínať podľa potreby.


5. Rortyho konštrukcionizmus

Pomimo siete presvedčenia nemôžeme o svete nič povedať. Vonkajší nejazykový svet síce kauzálne vyvoláva veci vo svete, my k nim máme prístup len cez presvedčenia. Neexistuje spôsob, podľa ktorého svet je/existuje nezávisle od nejakého popisu. Neexistuje objektívnejší a menej objektívny opis, len užitočnejší pre nejaký účel a menej užitočný. Realita dopredu nedeterminuje, ako sa veci majú(napr. existencia kvarku), ale rôzne opisy pomáhajú vyrovnávať sa so sociálnou skutočnosťou lepšie ako iné. No ani naše opisy nedeterminujú realitu, resp. pojmy nekonštruujú realitu. Mimo úspešnosti opisov nemôžeme o ich povahe veľa povedať.
Snaha o popísanie inherentnej štruktúry reality vychádza z teistického predpokladu. Boh mal stvoriť svet a opísať ho jedným jazykom. Moderná veda je ateistická z hľadiska, že vylúčila Boha, no ostalo jej presvedčenie, že je jediným správnym nástrojom ako opísať realitu, a že svet je možné opísať len jedným spôsobom, resp. viacerými spôsobmi, ktoré si neprotirečia.



Spor realizmu a relativizmu sa, podľa môjho neskromného názoru, nedá uspokojujúco rozhodnúť. Realizmus je síce predstava zdravého rozumu, ale filozoficky je ťažšie zdôvodniteľný ako konštruktivizmus. Musíme postulovať vonkajší svet, pričom je vždy primárna naša myseľ, naša pojmová schéma, z ktorej vychádzame.
Najsympatickejšie mi je Rortyho agnostické stanovisko. Nepotrebujeme tvrdiť, že svet je možné opísať jedným objektívnym spôsobom, alebo že svet má inherentnú štruktúru, ktorú dokážeme odhaliť, ak používame rôzne opisy, na rôzne účely, viac či menej úspešne. Zároveň, že tieto rôzne opisy sú neoddeliteľné od rozličnej sociálnej snahy, opisom sa nedá uprieť aj iný, než ich deklarovaný účel. Nemali by sme sa trápiť tým, či sú naše opisy sveta založené na vonkajšej realite, táto otázka je irelevantná.