Hrady na Slovensku

Je len málo prípadov, kedy sa snúbi prírodné bohatstvo s tým kultúrnym. Jeden z nich je na Spiši, jednom z najznámejších a najnavštevovanejších regiónov Slovenska. A nejde len o slovenský, ale európsky unikát. Spišský hrad. Jeden z najväčších v celej Európe.

Hrad vďaka svojej majestátnosti je nemožné prehliadnuť. Uvidíte ho zďaleka, už od diaľnice. Pod ním leží mestečko Spišské Podhradie, ktoré je preslávené svojou katedrálou a kňazským seminárom. Spišský hrad je na miestnom travertínovom vrchu a so svojou rozlohou vyše 40 000 metrov štvorcových je jedným z najväčších v celej Európe.

Celé hradné bralo je dokonca národnou prírodnou pamiatkou. A samotný hrad je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Travertínová kopa, na ktorej hrad stojí má vynikajúce strategické postavenie. Stojí totiž až 200 metrov nad okolitým terénom a záverečné metre sú takmer kolmé. V minulosti boli travertínové bralá veľkou prekážkou pre nepriateľov. Hradisko bolo obývané už v dávnej dobe starými kultúrami, dokonca ešte v dobe pred naším letopočtom. Obdobie od desiateho do trinásteho storočia znamenalo pre hrad veľký rozmach. Kvôli útokom zo strany Tatárov bola akútna potreba obranného hradu. Ako prvá sa postavila mohutná majestátna veža, ktorá bola zničená zemetrasením. V 13. storočí bola postavená jej nástupkyňa, veža, ktorá stojí dodnes.

V tomto období bol na hrade čulý stavebný ruch. Paradoxom je, že hrad napredoval aj napriek ničivým mongolským vpádom v roku 1241. O storočie neskôr došlo k ďalšiemu rozšíreniu hradu. Nádvorie s rozmermi 150 x 60 metrov bolo na svoje pomery mimoriadne priestranné. Spodné mohutné nádvorie, vďaka ktorému má hrad takú veľkú rozlohu začalo byť postupom času na príťaž. Bolo zbytočné mať tu hliadky a brániť tak veľké územie. Preto sa postupom času začalo využívať takmer výhradne na hospodárske účely.

Hradu vládli najznámejšie panovnícke rody. Za zmienku stoja Thurzovci, Zápoľskí a Čákovci. Postupom času začal hrad pustnúť a poslednú úlohu zohral počas povstania. Sídlili tu cisárske vojská, ktoré hrad neskôr opustili. Klincom do rakvy hradu bol požiar v roku 1780. Hrad potom chátral a to trvalo až do roku 1945. Na rekonštrukciu si ešte musel nejakú dobu počkať. Záchranné práce na hrade započali až v roku 1961.

Prehliadka hradu je zaujímavá pre každého. Hradná veža, mučiareň, expozícia dobových zbraní alebo prechádzka dolným nádvorím ponúka široké spektrum toho, čo môžete vidieť. Bolo by škodou vynechať aj atrakcie v okolí, katedrálu sv. Martina v Spišskej Kapitule či historickú Levoču.

Najvýhodnejšie ubytovanie s najlepším prístupom na Spišský hrad nájdete v Spišskom Podhradí alebo neďalekej Žehre, ktorá sa pýši kostolíkom zapísaným rovnako v zozname UNESCO. Na výber budete mať predovšetkým z privátov, no nájdete aj cenovo dostupné a príjemné penzióny. Spoznajte naše európsky známe unikáty a vydajte sa spoznávať taje Spiša.

Laugaricio. Latinský názov, ktorý pozná snáď každý Slovák. Táto dnes už takmer mŕtva reč sa v dávnych časoch dostala aj na naše územie a jedným z dôkazov je práve Trenčín. Konkrétne hradná skala, na ktorej sa týči jeden z najznámejších hradov vôbec. Jeho siluetu poznajú aj malé deti a bola by škoda nevedieť o ňom čosi viac.

Na hradnom brale stálo hradisko už dávnejšie. Na jeho mieste vznikol terajší hrad. Prvou bola rotunda a neskôr obranná veža. Prvé doložené údaje o existencií hradu pochádzajú už z 9. storočia, ide tak o hrad spomedzi tých starších. Ako jeden z mnohých hradov na Považí mal mimoriadne dôležitú obrannú úlohu. Ochraňoval celú západnú hranicu Uhorska.

Vráťme sa ešte v čase o niekoľko storočí dozadu. Na hradnom brale je doteraz zachovalý rímsky nápis z roku 179 hlásajúci víťazstvo Rimanov nad Germánmi. Celý hrad, vrátane tejto historickej vzácnosti mal pod palcom najznámejší panovník, pán Váhu a Tatier, Matúš Čák. Právom ho prezývajú Trenčianskym. Daroval hradu nové opevnenie a veža, ktorá je dodnes azda najcharakteristickejšou časťou hradu nesie jeho meno.

Nijaký vládca nežije večne. Ani Matúš Čák Trenčiansky. Hrad spravovali aj iné známe mená ako Žigmund Luxemburský či Štefan Zápoľský. Husitské výpravy zo západu a turecké útoky z juhu boli príčinou ďalšieho rozširovania hradu. V tomto období pätnásteho storočia vznikli aj rozsiahle hradby, ktoré na hrade nájdete dodnes. Dovtedy sa hrad vyznačoval hlavne gotickou vertikálnosťou, vplyvom prestavieb sa však hrad rozvíjal skôr v horizontálnom smere.

Žiaľ, skazu hradu spôsobil, ako to už býva zvykom, požiar. Ten zachvátil dokonca aj mesto. Písal sa rok 1790. Hrad na svoju obnovu musel počkať až do 19. storočia, kedy došlo ku konzervácii hradných múrov.

Z hradu sa stala len ruina. Po množstve opráv a dlhých rokoch prác je hrad dnes otvorený verejnosti. V jeho priestoroch toho nájdete viac ako dosť. Príťažlivá je obrovská obrazová galéria či expozícia dobového nábytku. Pokiaľ trpíte závratmi, odpustite si prehliadku Matúšovej veže. A Vy ostatní smelo na vrchol! Krásny pohľad na údolie Váhu, Považie, Považský Inovec a samozrejme celé mesto Vám vyrazí dych. Zbytočné písať niečo viac, toto musíte vidieť.

Po prehliadke hradu zapadnite do niektorej z kaviarničiek nočných trenčianskych uličiek. Príjemná atmosféra a nádych romantiky v meste módy je ako stvorená pre romantický víkend vo dvojici. Svoje dočasné hniezdočko lásky môžete nájsť v niektorom z hotelov či penziónov priamo v centre mesta. S priateľmi alebo rodinou si zase vyberiete z ponuky mnohých lacných privátov roztrúsených nielen v Trenčíne, ale aj blízkom okolí. Treba už len posledné. Vás.

Bratislavský hrad, hrdo sa týčiaci nad Dunajom, je považovaný za jeden z našich národných symbolov. Navštíviť naše hlavné mesto by malo byť povinnosťou pre každého a hrad nie je výnimkou. Nie vždy však bola jeho minulosť ružová.

Hrad leží na hradnom vrchu, ktorý je považovaný za najjužnejší výbežok pohoria Malé Karpaty. Nachádzal sa tu významný strategický bod, brod, vďaka ktorému získal hrad dobré spojenie aj s druhým brehom Dunaja.

Na hradnom vrchu prebývali prví obyvatelia už pravdepodobne pred 4500 rokmi, to sa však nepodarilo dokázať. Kamenné stavby na hradnom vŕšku stáli už v priebehu 9. storočia. Stála tu dokonca aj murovaná bazilika. S hradom sa však stretávame až v roku 907, kedy niesol názov Pressalauspruch. Došlo k zániku Veľkej Moravy a hrad sa stal významným pohraničným hradom.

Bratislavský hrad bol vystavený tvrdým nájazdom Tatárov. Odolal im v roku 1241. Napriek úspechu hradu sa vtedajší kráľ Belo IV. rozhodol zlepšiť súčasné opevnenie. Zameral sa hlavne na posilnenie západnej strany hradu odkiaľ očakával najviac nájazdov. Bola postavená veľká obytná veža a aj obranná veža, dnes známa ako Korunovačná veža.

Hrad prešiel viacerými výraznými zmenami, jedna z najväčších začala počas panovania Žigmunda Luxemburského, ktorý sa dostal k vláde v roku 1387. Dôvodom bolo hroziace riziko Husitských nájazdov. Vybudovaný bol nový dvojposchodový palác.

Keď sa stala Bratislava centrom celej krajiny, bolo potrebné hrad znovu renovovať.  Udialo sa tak v rokoch 1552-1560. Hrad dostal dve nové krídla a zrekonštruované boli aj jeho vnútorné priestory.

Možno si to v súčasnosti nedokážete predstaviť, no dlhé stáročia mal hrad len dve poschodia a dve veže. Súčasné kontúry začal hrad nadobúdať až počas vlády rodu Pálffyovcov, kedy bolo dobudované tretie poschodie a zvyšné dve veže v rokoch 1635 až 1639. Zlaté obdobie hradu pretrvávalo aj počas panovania Márie Terézie, no po jej smrti v roku 1780 hrad postupne upadal. Bol už nepotrebný a stal sa z neho seminár. Študoval tu okrem iných aj Anton Bernolák a Juraj Fándly. Ani tento seminár nemal dlhú trvácnosť. Hrad získala v roku 1802 armáda, ktorá si v ňom spravila kasárne. V roku 1811 hrad zachvátil strašný požiar, ktorý z neho spravil ruinu. Následne hrad dlhé roky chátral a dôstojnej rekonštrukcie sa dočkal až po roku 1953. Najnovšiu rekonštrukciu absolvoval len prednedávnom a o jeho temnej minulosti už niet ani chýru ani slychu.

Na záver jedna zaujímavosť. Myslíte si, že hrad má tvar štvorca? Omyl! Mnoho ľudí si to myslí, no nie je to pravda. Skutočnosť je taká, že každý hradný múr ma inú dĺžku. Múry merajú 85,20 metrov, 85,17 metrov, 77,15 metrov a posledný má necelých 60 metrov. Rôzna je aj ich šírka. Návštevu hradu si doprajte, okrem stálej expozície Slovenského národného múzea ponúka tento národný symbol neopakovateľný výhľad na Staré Mesto, Petržalku ako aj na hlboké vody Dunaja.

Najideálnejšie sa je ubytovať v blízkosti hradu v Starom meste. Nájdete tu luxusné hotely alebo štýlové penzióny. Lacnejšie ubytovanie ponúkajú okrajové časti mesta, kde nie je núdza o množstvo privátov a apartmánov na prenájom. Bratislava má desiatky krásnych miest a to prvé, ktoré by ste mali navštíviť je Bratislavský hrad.

Spoločne sa vydáme na sever Slovenska, do kraja, ktorý sužoval hlad a bieda po dlhé stáročia. Neľahký poddanský život v kontraste s dych berúcou prírodou ohromujú turistov dodnes. Tvrdá, studená a drsná Orava ukazuje svoje krásy. Jednou z tých najväčších je bezpochyby Oravský hrad.

Oravský hrad sa rozhodne nedá prehliadnuť. Hrdo sa týči na majestátnom skalnom brale, vďaka ktorému je nielen dobre viditeľný, ale má aj skvelú strategickú polohu. Posúďte sami, pre nepriateľov v hlbokom stredoveku bolo určite takmer nemožné dobyť 112 metrové strmé bralo.

Ak si myslíte, že sa hrad nachádza blízko známej Oravskej priehrady, ste na omyle. Nájdete ho o niečo južnejšie, pri obci Oravský Podzámok. Kedysi tu viedla významná obchodná cesta. Na mieste dreveného hrádku vznikol jeho murovaný nástupca. Ten sa prvýkrát spomína v roku 1267. Kráľ Belo IV. ho vymenil za Žilinu, Varín, Sučany a tým sa stal kráľovským hradom. Hrad prešiel rukami mnohých majiteľov a šľachticov. Najvýznamnejším rodom v jeho histórií sú bezpochyby Thurzovci. Prvý z nich, František I. Thurzo ho kúpil v roku 1556. Neskôr nemal rod žiadneho mužského nástupcu, ostalo len 7 žien. Tie si vyvolili jedného správcu a tak mali nad majetkom kontrolu. Práve vďaka Thurzovcom získal Oravský hrad prestavbami takú podobu, akú má dnes. Opevnenie bolo upravené a zosilnené medzi rokmi 1556 a 1621.

Ani Oravskému hradu sa nevyhla katastrofa v podobe požiaru. Ten ho zachvátil presne v roku 1800. Pravdepodobne ho mala na svedomí len jedna jediná iskrička, ktorá po vyletení z komína zachvátila celú strechu. Prvé najnutnejšie opravy sa uskutočnili až po storočí. Tie trvali v rokoch 1906 až 1912. Počas druhej svetovej vojny sa na hrade usídlili nemecké vojská, ktoré si v areáli zriadili vojenskú pozorovateľňu. K výraznejšej oprave došlo až v rokoch 1953 až 1968.

Čo môžete na hrade nad riekou Oravou vidieť dnes? V priestoroch hradu sídli expozícia Oravského múzea. Najvýznamnejšia je jej historická časť, samotný hrad. Jeho krásy očarili dokonca filmárov z celého sveta. Mnoho z Vás určite vie, že sa na hrade nakrúcal film Sokoliar Tomáš, no máme ešte jednu zaujímavosť. Z Oravského hradu pochádzajú aj zábery kultového filmu Drakula z roku 1922. Súčasťou múzea je aj etnografická expozícia, zameriavajúca sa na tradičný životný štýl obyvateľov Oravy. Dôraz je kladený na to najtypickejšie, salašníctvo. A do tretice tu nájdete zaujímavú prírodovednú expozíciu, predstavujúcu faunu a flóru Oravy.

Najideálnejšie bude ubytovať sa priamo pod hradným bralom v Oravskom Podzámku. Na Orave sa dá nájsť veľmi lacné ubytovanie. Platí tu „za málo peňazí veľa muziky“. Vybrať si budete môcť z turistickej ubytovne, privátu, penziónu či niektorej zo súkromných chát. Či ste dvaja, rodina alebo celá partia, zaručene nájdete čo hľadáte.

Kriváň či Bratislavský hrad. Čo majú spoločné? Oba sú považované za naše národné symboly. Predstavíme Vám ďalší z nich. Je ním hrad Devín, pyšne sa týčiaci na vysokom skalnom brale.

Nachádza sa niekoľko kilometrov západne od nášho hlavného mesta Bratislavy. Pod hradom sa nachádza obec Devín. Z hradného brala je prekrásny výhľad na široké okolie, na blízke rakúske pohraničie a hlavne na sútok dvoch veľkých riek, Moravy a Dunaja.

Hradný vrch vynikal svojou strategickou polohou hlavne vďaka sútoku dvoch spomenutých riek. To využili Kelti a neskôr aj Rimania. Rímska ríša a jej hranica sa dostala až ku rieke Dunaj a práve na hradnom vrchu si vybudovali svoje sídlo. Neskôr na neho nadviazali starí Slovania.

Hradný vrch mal významné postavenie aj počas slávnej Veľkej Moravy. Bolo tu obranné hradisko. O hrade ako takom hovoria prvé písomné zmienky z roku 1223. Jeho podobu je však mimoriadne ťažké určiť, nakoľko hrad bol niekoľkokrát dobytý, zbúraný a znovu vystavaný. Začiatkom 14. storočia prešiel mnohými zmenami svojich majiteľov. Stal sa kráľovským hradom a aby bol pohodlnejší pre svojich obyvateľov, bol postupne prebudovávaný do gotického štýlu. Napriek tomu nestrácal svoju obrannú vojenskú funkciu, nakoľko ležal na ohrozovanej Uhorskej hranici.

Roku 1635 sa hrad dostal do rúk Pálffyovcom z Ardedu. Počas obdobia ich panovania hrad prekonal protihabsburgské povstanie a aj povstanie Františka II. Rákocziho. V neskoršom období už kvôli stavu hradu nebolo reprezentatívne v ňom prebývať, rovnako nespĺňal požiadavky novodobých pevností. Z toho dôvodu sa hrad stal skladom a slúžil na hospodárske účely. Začiatkom 19. storočia sa Bratislava a časť Záhoria dostala do sporu s francúzskymi napoleonskými vojskami. Napriek tomu, že s nimi uzavreli prímerie Francúzi hrad v roku 1809 vyhodili do vzduchu.

Postupom času sa z Devína stával čoraz viac symbol štátu a spomienka na Cyrila a Metoda. Roku 1932 sa zhotovila kúpnopredajná zmluva medzi rodom Pálffyovcov a štátom, následne v roku 1935 došlo k prevzatiu hradu. V roku 1961 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Ak sa Vám majestátna silueta hradnej zrúcaniny páči tak veľmi, že ju chcete mať každé ráno nad hlavami, nie je nič jednoduchšie. Samotná obec Devín ponúka mnoho privátov a chát, ktoré uspokoja aj náročnejších. Pokiaľ Vám neprekáža dochádzanie ku hradu, tak zvoľte čosi iné. Ubytovanie v jednej z častí Bratislavy, ako napríklad Karlovej Vsi či v samotnom Starom meste. Do Devína to je len kúsok a k dispozícií máte všetko od jednoduchých turistických ubytovní, cez rodinné penzióny až po najluxusnejšie hotely. Devín poznali už najznámejší šľachtici a králi boli jeho krásou očarení. To budete aj Vy, ak sa rozhodnete pozrieť na svet z hora. Z hradu Devín.

Nenavštevujete hrady z dôvodu náročného prístupu k nim? Nebaví Vás šplhať sa strmým svahom hore, kdesi uprostred lesa a navštíviť len zabudnú zrúcaninu? Môžete to skúsiť aj inak. Vyberte sa na hrad priamo v centre mesta. Možností máte viacero, jednou z nich je aj Zvolenský hrad.

Zvolenský hrad sa nachádza v rovnomennom meste Zvolen, niekoľko kilometrov južne od Banskej Bystrice. Hrad sa často nazýva zámkom, dôvodom je jeho moderná architektúra a určenie.

Zaujímavosťou je, že dnešný Zvolenský hrad mal svojho predchodcu. Bol ním terajší Pustý hrad nad sútokom riek Slatina a Hron. Z pôvodného hradu sa dnes zachovalo len veľmi málo, na jeho mieste je len niekoľko pozostatkov jeho základov. Práve výhodnejšia poloha mala za následok vybudovanie nového, dostupnejšieho hradu. Nového Zvolenského hradu.

Hrad bol vybudovaný medzi rokmi 1360 a 1382. Na svedomí ho mal samotný kráľ Ľudovít I., ktorý sa inšpiroval talianskymi mestskými hradmi. Po ich vzore vybudoval zámok, ktorý dnes nájdete na konci Námestia SNP. Na zámku sa dokonca uskutočnili zásnuby Ľudovítovej dcéry Márie so Žigmundom Luxemburským.

Zvolenský hrad takmer vždy ovládali tie najznámejšie a najmocnejšie rody. Vládol mu napríklad Matej Korvín až do roku 1490 a bezprostredne po ňom rod Thurzovcov. Tí dali hradu novú tvár, pristavali vonkajšie opevnenie, ktoré tu pôvodne nebolo. Rovnako sa rozhodli pre vybudovanie štyroch obranných bášt. V dôsledku útokov Turkov hrad ešte zlepšili a vybudovali celé jedno poschodie so strieľňami. Pred rokom 1600 sa pristavila aj delostrelecká veža a z hradu sa stala moderná a dobre vybavená pevnosť. Vďaka zachovalému stavu bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Čo v Zvolenskom hrade uvidíte dnes? Hradné priestory spravuje Slovenská národná galéria. Je tu umiestnená expozícia venovaná gotickému umeniu. Jej najväčšiu časť tvoria architektonické vzácnosti hradu. Nachádzajú sa tu aj kolekcie známych svetových maliarskych škôl stredoveku, Talianska, Francúzska a iné. A aby toho nebolo málo, každý rok sa na hrade usporadúvajú zámocké hry.

Zo Zvolena to je iba na skok do neďalekej Banskej Bystrice. Mesta v srdci Slovenska. Návšteva je vhodná pokiaľ chcete spoznať našu novodobejšiu históriu. O nej sa dozviete v Múzeu SNP. Alebo si priamo vo Zvolene zájdite na hokej, derby s ich severným susedom sú vždy plné napätia.

Vo Zvolene je miesto pre každého. Počas svojho výletu za poznaním budete môcť bývať nielen v štýlových hoteloch, ale môžete ušetriť a uprednostniť lacné ubytovne. Mimoriadne pestrá je ponuka najrôznejších privátov. Stačí len prísť.

Hrad Krásna Hôrka je jedným z mála zachovalých hradov na Slovensku. Napriek škodám spôsobených požiarom predstavuje klasický hrad, ktorý vyzerá presne tak, ako pred stáročiami. Presuňte sa s nami do čias kráľov a bájnych kniežat. Navštívte tento rozprávkový hrad.

Nájdete ho len pár kilometrov od mesta Rožňava, ležiaceho kúsok od štátnej hranice s Maďarskom. Týči sa nad dedinkou s menom Krásnohorské Podhradie a vytvára známu kulisu.

Slovenské Rudohorie, oblasť, ktorá sa nachádza v blízkosti hradu, bolo od nepamäti významnou baníckou oblasťou. Zem ukrýva mnohé bohatstvá, ktoré bolo nutné dopraviť na trhy. Hrad Krásna Hôrka vznikol ako obranný hrad, chrániaci túto dôležitú obchodnú cestu. Stojí na vyvýšenom vŕšku, ktorý poskytoval útočisko aj kráľovi Belovi IV. pred nájazdmi Tatárov.

Počiatky samotného hradu siahajú do obdobia 13. storočia. Sprvoti ho tvorila len jedna obranná veža, obytný palác a opevnenie. Rod Bebekovcov, ktorý hradu vládol sa obával tureckých útokov. Zosilnil tak obranný systém hradu a učinil rozsiahlu prestavbu. Neskôr obsadili turecké vojská Bebekovský hrad vo Fiľakove. Ten bol obsadený so súhlasom cisárskych vojsk, čo si žiadalo odplatu rodu Bebekovcov. František Bebek začal napádať cisárove vojská aj sídla jeho šľachticov. Jeho konanie neostalo bez odozvy, dostal sa do vyhnanstva a jeho syn do väzenia z dôvodu povstania proti cisárovi, čím rod vymrel.

Hrad Krásna Hôrka sa dostal do cisárskych rúk a panovali mu kráľovskí kapitáni. Tí hradu veľmi nepomáhali, až kým sa  ku vláde nedostal Peter Andrássy. Jeho rod vládol dlhé roky. Začal s rozsiahlou prestavbou a donačnou listinou bol hrad v roku 1642 daný do vlastníctva Andrássyovcov. Krásna Hôrka sa stala honosným reprezentačným sídlom. Andrássyovcom patril aj neďaleký kaštieľ Betliar a podieľali sa na zveľaďovaní oboch pamiatok. V roku 1857 sa z hradu stalo ich rodové múzeum. V hrade mali rozhodujúce slovo až do roku 1945, odkedy sa stal hrad majetkom štátu.

Mnoho hradov postihla katastrofa vo forme požiaru. Krásnej Hôrke sa táto pohroma dlho vyhýbala. Až do roku 2012, kedy požiar zničil šindľovú strechu, zvonicu a časť expozície. Nemusíte sa obávať, približne 90% exponátov bolo neporušených a hrad prejde rekonštrukciou, vďaka ktorej sa mu vráti jeho niekdajšia podoba.

Ubytovanie v okolí nájdete v blízkych dedinkách, ako napríklad Krásnohorské Podhradie, Krásnohorská Dlhá Lúka alebo v neďalekej Rožňave. V ponuke máme množstvo penziónov všetkých úrovní, od domácich až po tie prepychovejšie. Samozrejme si môžete vybrať aj niektorý z hotelov alebo privátov, ktorých je viac než dosť. Pre každého máme niečo a pod hradbami nádhernej Krásnej Hôrky nájdete lacné ubytovanie, vďaka ktorému tu strávite neopakovateľný pobyt.

Na Slovensku je mnoho hradov a zámkov, ktoré sú vyhľadávanými turistickými atrakciami. Predstavíme Vám jeden, ktorého prehliadku si žiaľ nevychutnáte. Zaujme však svojou históriou a zvláštnou atmosférou, ktorá vyžaruje z jeho stáročných múrov.

Hovoríme o meste Ilava a Ilavskom hrade. Mestečko nájdete na Považí, na ceste medzi Žilinou a Trenčínom. Ide o územie Slovenska, ktoré malo v minulosti významné postavenie. Nachádza sa tu preto neobvykle hustá sieť obranných hradov, chrániacich naše územie zo západu. Jedným z týchto strážnych hradov je aj Ilavský hrad.

História hradu je opradená mnohými tajomstvami. Už len dátum samotného vzniku je viac ako nejasný. Známy slovenský historik Matej Bel sa domnieval, že hrad stál už počas panovania rodu Arpádovcov, medzi rokmi 1000 a 1300. Všeobecne sa uznáva, že bol postavený na prelome 11. a 12. storočia. Uhorský kráľ Gejza II. povolil rytierskemu rádu Templárov usadiť sa na Slovensku a tí si vybrali práve Ilavu. Iné zdroje považujú za správny rok vzniku 1431.

Nech to bolo s počiatkom hradu akokoľvek, v roku 1457 sa stal majetkom kráľa Mateja Korvína. Dlhé roky ho spravoval rod Zápoľských, následne rodina Ostrošičovcov. Z hradu vytvorili prepychové a luxusné sídlo, neskôr sa zamerali na zveľadenie opevnenia z dôvodu obáv pred Turkami. Vládca Matej bol obvinený z povstania a na hrad vstúpili cisárske vojská. Tie zničili hradné opevnenie a zasypali všetky priekopy.

Nastalo mierumilovné obdobie v histórií Ilavského hradu. Bol tu založený prvý kláštor rehole trinitárov v Uhorsku. Hrad upravili v štýle baroka a užívali ho až do roku ich odchodu. Zanechali tu opustenú budovu hradu, kostola aj nemocnice. Celý komplex odkúpil v roku 1855 uhorský štát. Zriadil tu krajskú trestnicu. Podobne je tomu až dodnes.

Ilavský hrad si nebudete môcť prezrieť ako hocaký iný. Sídli tu totiž štátny nápravnovýchovný ústav, ľudovo povedané väzenie. Súčasná podoba hradu je tak do veľkej miery tajomstvom, nakoľko je zakázané budovu fotografovať. Je tu približne 800 odsúdených, dozorcov a ostatného personálu. Prehliadku hradu si tak vychutnáte len v prípade vraždy či krádeže. O takýto výlet však zaiste nikto nestojí.

Ilavský hrad je známy, no pravdepodobne nebude tou atrakciou, pre ktorú tu budete cestovať. Pokiaľ budete chcieť spoznať krásnu okolitú prírodu, spravte si určite výlet do Trenčína.  Možností na ubytovanie je však dosť aj priamo v Ilave. Od turistických ubytovní, cez penzióny až po hotely. Na svoje si prídu aj priaznivci súkromných privátov. Stačí nabrať odvahu, nebáť sa neznámej lokality a vychutnať si netradičný pobyt.

Takmer s každým hradom sa spájajú dávne povesti, ktoré mnohokrát naháňajú hrôzu. Jedna z desivých historiek, ktorú určite poznáte, je o Alžbete Báthoryovej. Jej domovom bol práve Čachtický hrad. Zosnulej vládkyne hradu sa už báť nemusíte, čaká Vás len prekrásny výhľad a históriou dýchajúce hradby.

Čachtický hrad sa nachádza nad rovnomennou dedinkou Čachtice. Tie nájdete veľmi jednoducho. Nachádzajú sa na úpätí Malých Karpát, medzi mestami Nové Mesto nad Váhom a Piešťany.

Považie je notoricky známe vysokou koncentráciou hradov. Tie mali chrániť nielen obchodné cesty ale aj Uhorsko pred útokmi zo západu. Práve Čachtický hrad sa nachádzal v pomyslenej prvej línií. Postavený bol v roku 1260, hradný vrch bol však obývaný oveľa skôr.

Prvú veľkú udalosť zaznamenal hrad krátko po postavení. Už v roku 1273 musel čeliť masívnemu útoku českého kráľa Přemysla Otakara II. Mnoho hradov jeho vojskám padlo za obeť, no Čachtický hrad, aj keď s veľkými stratami, odolal.

Neskôr patril hrad viacerým vládcom, bezpochyby najznámejším bol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti prevzal štafetu kráľ Žigmund, ktorý ho daroval svojmu oddanému pobočníkovi Stiborovi zo Stiboríc. Ten vlastnil až 15 hradov a oprávnene sa nazýval „pánom celého Považia“. Najznámejším hradom, ktorý vlastnil bol Beckov.

Od roku 1569 sa dostal ku vláde nad hradom rod Nádasdyovcov. Po smrti Tomáša Nádasdyho ho ovládla jeho žena, ktorá sa hradu chcela zbaviť. Predkupné právo na hrad využil jej syn František Nádasdy. Čachtické panstvo mu síce patrilo, no o dva roky ho čakala smrť a tak bola panovaním nad hradom poverená jeho manželka, bájna Alžbeta Báthoryová. Alžbeta sa vydávala už ako 15 ročná a je veľmi pravdepodobné, že trpela psychickými problémami. Jej stavu nepomáhala ani odluka od manžela, ktorý bol takmer neustále vo vojne. Samota mala na svedomí nárast sadizmu u známej grófky. Povráva sa, že jej raz slúžka pri česaní vytrhla vlas. Namosúrená grófka slúžku udrela tak, až ju poranila do krvi. Slúžkina krv dopadla na Báthoryovej tvár a tá mala pocit, že omladla. Začala masovo zabíjať mladé dievčatá pre ich krv, ktorá ju vraj robila mladšou. O život pripravila pravdepodobne 690 dievčat a mnohé z nich mučila. Tieto praktiky boli časom podozrivé a tak 2. januára 1611 usadla pred súd. Trestom jej bolo doživotné domáce väzenie, kde v lete 1614 zomrela. Jej pozostatky sú vraj pochované v niektorom z hradným múrov.

Hrad nečakala príliš ružová budúcnosť. Roku 1708 bol hrad dobytý vojskami Františka II. Rákociho a slúžil len ako väzenie až do roku 1799, kedy vyhorel. Odvtedy je opustený a chátra. Prešiel niekoľkými rekonštrukciami, tá najnovšia má skončiť v roku 2014. Návšteva hradu je určite zaujímavá, hlavne v prípade, že chcete vidieť drsnú vojenskú pevnosť stredoveku. Čachtický hrad bol bojovou pevnosťou a romantické architektonické výstrelky tu nemali miesto. Po rekonštrukcií budú niektoré časti dokonca zastrešené, uvidíte tak Čachtický hrad v celkom novom šate.

Aby ste si hrad vychutnali dostatočne, môžete sa ubytovať v tesnej blízkosti. Priamo pod jeho múrmi ležia dedinky Čachtice a Višňové. Obe Vám ponúkajú dostatok privátov a rodinných domčekov na prenájom, takže sa budete môcť zobúdzať so siluetou hradu za oknami. Ak hľadáte rušnejší život, v Novom Meste nad Váhom sa Vám rozhodne zapáči. K dispozícii sú tu aj hotely, penzióny alebo turistické ubytovne zaručujúce lacnú dovolenku. Pozrite sa na krásy Považia s nadhľadom z Čachtického hradu.

Severovýchod Slovenska hraničiaci s Poľskom by len málokto tipoval na miesto, kde môžete nájsť zaujímavé hrady. Napriek tomu máme pre Vás námet na výlet aj v tejto oblasti. Ak sa vydáte spoznávať krásy Pienin či divokého Dunajca, navštívte mesto Stará Ľubovňa. Nad ním sa týči známy Ľubovniansky hrad.

V minulosti, keď ešte neexistovalo Slovensko sa medzi našou vlasťou a okolím obchodovalo podobne ako dnes. Uhorsko a Poľsko boli významnými partnermi a jedna z najvýznamnejších obchodných ciest tej doby viedla popod terajší Ľubovniansky hrad. Ten vznikol ako strážny hrad, ktorý zabezpečoval obranu a bezpečnosť cesty. Vybudovaný bol okolo roku 1280 manželom dcéry uhorského kráľa Belu IV.

Hrad si spočiatku prešiel tŕnistým vývojom. Jeho majitelia sa striedali takpovediac ako na bežiacom páse, stávalo sa, že ho určitý rod ovládal len 4 roky. Napriek tejto nestabilite sa Ľubovniansky hrad zapísal do histórie veľkými písmenami. Poľsko sa s Uhorskom dohodlo na mieri, nakoľko Uhorsko malo záujem rozšíriť svoju ríšu smerom na Dalmáciu a Benátsko. Boje s Poľskom ho zbytočne oslabovali, preto bol mier najlepšou cestou. Navyše Poľsko Uhorsku požičalo peniaze na dobýjanie nových území, preto potrebovalo zálohu. A tak sa v roku 1412 dostal Ľubovniansky hrad spolu s ďalšími 16 spišskými mestami do poľského zálohu.

Obdobie pod poľskou nadvládou trvalo od roku 1412 až do roku 1769. Hrad vtedy osídľovali poľskí starostovia zastupujúci zálohované územie. Pre hrad šlo o výrazný prínos. V tom čase zaznamenal hrad najväčšie prestavby, podiel na tom mal aj hradný požiar z roku 1553. Kráľ Žigmund August nariadil rozsiahlu prestavbu na renesančnú pevnosť. Zaujímavosťou je, že v tom čase bol na hrade vybudovaný najmodernejší bastión, obranná bašta. Istú dobu boli na hrade aj poľské korunovačné klenoty.

Poľská nadvláda nad hradom sa skončila až v roku 1772 počas panovania Márie Terézie. Najvýznamnejším rodom posledného obdobia a zároveň posledným majiteľom hradu bol rod Zamoyských od roku 1883 do roku 1945.

Ako je to s hradom dnes? Časť hradu je v pôvodnej podobe, časť ako zrúcanina. Nudiť sa tu teda rozhodnete nebudete. V zachovalej časti sa nachádza múzeum, v ktorom budete mať možnosť vidieť expozície dobového nábytku, zbraní či výstavnú miestnosť. Priamo pod hradným bralom leží ďalšia zaujímavosť, Múzeum ľudovej architektúry. Na vlastné oči tak uvidíte ako sa žilo nielen šľachticom, ale aj ich poddaným.

Stará Ľubovňa ponúka v oblasti najširšie možnosti ubytovania. Na svoje si prídu aj tí náročnejší, ktorí obľubujú príjemné hotely, no aj tí, ktorí preferujú lacné ubytovanie. Dostatok privátov, ubytovní a chát Vás presvedčí, aby ste pod Ľubovniansky hrad zavítali aj Vy.

Zachovalých hradov je u nás dnes pomerne málo. Pokiaľ Vás nebaví potulovať sa pomedzi labilné zrútené múry a podobu hradu si domýšľať, navštívte mesto Kežmarok. Mestský hrad, či zámok tu stojí celé stáročia v takmer nezmenenej podobe. Máte možnosť nakuknúť do života šľachticov a hradných pánov, tých najbohatších ľudí tej doby.

Dnes hrad pôsobí dojmom romantického zámku. Nie vždy tomu tak bolo. Hrad bol pôvodne gotický a vznikol niekedy na prelome 14. a 15. storočia. Nevyrástol na zelenej lúke. Na jeho mieste stál kostol sv. Alžbety z roku 1251. Ku kostolu sa neskôr pristavilo jedno obytné krídlo a stal sa z neho kláštor.

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1447.  Neskorší majiteľ Imrich Zápoľský nariadil zbúranie kostola aj s kláštorom. Bolo tomu tak v roku 1486. Stavebný materiál z kláštora sa použil pri výstavbe západného krídla hradu. Veľa slovenských hradov postihol požiar. Oheň množstvo z nich spravil neobývateľnými a kvôli nedostatku financií začali chátrať. Podobná katastrofa sa nevyhla ani Kežmarskému hradu a to hneď niekoľkokrát. Mal však väčšie šťastie. Jeden z požiarov ho zachvátil už v roku 1575. Prestavba bola v renesančnom štýle a krátko po nej sa hrad dostal do rúk jednému z najvplyvnejších rodov, Thökölyovcov.

Z chladného hradu sa vďaka rôznym prestavbám začal Kežmarský hrad podobať na príjemný a romantický zámok. Prestavba na zámok nadobudla finálnu verziu v roku 1657, keď umelci z Talianska vyzdobili celý jeho interiér. Dokonca hradná koniareň mala žľaby vytvorené z mramoru. O rok neskôr sa postavila, či skôr prebudovala kaplnka, ktorá sídli v niekdajšej obrannej bašte.

Slávne obdobie hradu sa skončilo v roku 1720, kedy ho odkúpilo mesto Kežmarok. Bol využívaný na hospodárske účely a preto začal chátrať. Bola zničená aj časť hradného opevnenia. V roku 1931 mesto zriadilo vo veži malé Mestské múzeum. Kežmarský zámok sa smutne preslávil tým, že počas druhej svetovej vojny v ňom sídlili Nemci a popravili niekoľkých partizánov. Od roku 1960 začala rozsiahlejšia rekonštrukcia a prípravy na jeho sprístupnenie.

Hradné expozície sú mimoriadne pestré. Kežmarok bol odjakživa mestom remeselníkov a sídlilo v ňom až 36 stredovekých cechov. Ich erby a tradičné náradie nájdete aj priamo v hrade. Expozíciami známymi aj z iných hradov sú najrôznejšie zbrane, či prehliadka hradnej kaplnky. Zaujímavou je hladomorňa, expozícia stredovekej lekárne alebo historických vozidiel. Prehliadku hradu si tak užije každý.

Kežmarok ako jedno z najvýznamnejších miest Spiša ponúka mnoho možností ubytovať sa. Okrem hotelov a ubytovní poskytuje množstvo penziónov. Bývať v meštiackom dome priamo na námestí, aj to na Vás čaká. Pokiaľ hľadáte lacnejšie ubytovanie, vyberte si jeden z množstva privátov v súkromí. Spoznajte Spiš priamo z jeho centra, spod hradieb Kežmarského hradu.

Hrad Beckov pozná asi každý z Vás. Pokiaľ ste cestovali autom či vlakom cez Považie, jeho majestátne hradby na skalnom brale ste mohli vidieť aj spoza okna. V údolí rieky Váh a na okolitých vrcholoch je hradov viac než dosť, jeden z nich Vám predstavíme aj teraz.

Hrad Beckov leží v blízkosti hlavného dopravného ťahu vedúceho z Bratislavy do Žiliny. Vďaka skvelej polohe je mimoriadne vyhľadávaný. Tomu prispieva aj neprehliadnuteľné hradné bralo, hrdo sa týčiace široko ďaleko. Stačí odbočiť pri Novom Meste nad Váhom, prejsť pár kilometrov a ste na mieste.

Ako hrad vznikol? Na výber máte viacero verzií, môžete si vybrať tú, ktorá sa Vám páči viac. Jedna z legiend hovorí, že hrad dostal do daru kniežací šašo Becko. Ten ako jediný dokázal svojho pána Stibora rozosmiať. Stibor mu sľúbil, že splní každé šašovo prianie. Becko nebol trochár, rovno si zažiadal celý hrad. Stibor slovo dodržal, no hrad sa mu tak zapáčil, že vyvážil Becka zlatom a hrad od neho odkúpil. Pod jednou podmienkou. Hrad musel niesť šašovo meno. Odvtedy sa volá Beckov.

Historická verzia prichádza s iným sledom udalostí. Hradné bralo malo mimoriadne výhodnú strategickú pozíciu. Popri Váhu viedla dôležitá obchodná cesta a navyše priamo cez Váh viedol aj brod, spájajúci oba brehy. Prvýkrát sa o hrade píše v roku 1208. Dedina pod ním sa už volala Beckov, hrad mal iný názov. Volali ho hrad Bludište. Usporiadanie jeho vnútorných budov bolo mimoriadne komplikované a tento názov ho úplne vystihoval. O niečo viac ako 100 rokov sa dočkal svojej kamennej podoby. Takto vynovený hrad bol veľmi dôležitým obranným bodom, ktorý nezlomili ani Tatári v roku 1241.

Jedným z významných vládcov hradu bol predovšetkým Matúš Čák Trenčiansky. Vtedy dostal hrad nový systém opevnenia. O najväčší rast hradu sa však postaral ktosi iný. Kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1388 daroval hrad svojmu vernému služobníkovi Stiborovi zo Stiboríc. Šľachtic ovládal hrady takmer celého Považia a v okolí ho považovali za viac ako kráľa. Stibor dal hradu romantickejší nádych. Učinil gotickú prestavbu a pristavil aj kaplnku. Hrad prešiel rukami mnohých majiteľov. Odolal zdrvujúcemu útoku Turkov a Tatárov v roku 1599, no zničil ho iný živel. Oheň. Od požiaru v roku 1729 hrad chátral a stali sa z neho ruiny.

Beckov je dodnes jednou z najzachovalejších zrúcanín na Slovensku. Bol citlivo a dôkladne zreštaurovaný, pričom múry sú na mnohých miestach zakonzervované. Hrad dýcha starobylou atmosférou. Na hradnom brale si môžete skúsiť zaliezť alebo sa okúpať v blízkom jazere Zelená voda. Okolie ponúka mnoho najrôznejších aktivít a priamo v dedinke Beckov nájdete ubytovanie podľa Vašej chuti. Bezprostredne pri hradnej skale leží príjemný penzión v budove historickej kúrie. Ubytovať sa budete môcť aj v niektorej z chát alebo na súkromnom priváte. Hrad budete mať pred očami keď budete vstávať a v noci si počas prechádzky pod hviezdami vychutnáte krásny pohľad na jeho osvetlené múry. Romantiku starých časov zažijete aj dnes.

Hrady nemusia byť len opustené, tmavé a zabudnuté kdesi v divočine kilometre od civilizácie. Niektoré z nich by ste ani neoznačili, že ide o hrady. Jeden z príkladov je Mestský hrad v Banskej Bystrici. Možno ste už okolo neho opakovane prechádzali a ani ste nevedeli, že ide o hrad.

Ústrednou stavbou areálu mestského hradu je kostol Panny Márie. Ten bol aj centrom pevnosti, ktorej úlohou bolo chrániť vyťažené nerastné bohatstvo, predovšetkým meď. Zaujímavé je, že ho nemuseli až tak chrániť pred nepriateľmi, ale pred vlastnými obyvateľmi počas baníckych povstaní. Svoje sídlo tu mal zástupca kráľa a Cirkvi, práve kvôli tomuto významnému postaveniu sa hrad dočkal aj opevnenia.

Najstaršia budova, spomínaný kostol pochádza už z trinásteho storočia. Postupom času pribúdali nové a nové budovy. Napríklad gotický dom kráľa Mateja v roku 1479, budova starej radnice v roku 1500, či kostol sv. Kríža postavený 8 rokov pred ňou. Perličkou je, že domáci boli pri výstavbe komplexu inšpirovaní ich susedom, mestským hradom v Kremnici.

Obranu hradu zaisťovalo niekoľko bášt, najvýraznejšiu funkciu mal ale mohutný barbakan so vstupnou bránou. Vstup bol riešený dokonca cez dve brány, samostatná pre povozy a samostatná pre chodcov.

Aby tých zaujímavostí o Mestskom hrade v Banskej Bystrici nebolo málo, pridávame ešte jednu. V miestnom farskom kostole bol umiestnený oltár presláveného Majstra Pavla z Levoče. Ten v Levoči je považovaný za jeden z najnádhernejších a najmohutnejších oltárov v celej Strednej Európe. V Banskej Bystrici bol ešte mohutnejší, ešte majestátnejší a údajne ešte krajší. Dokázať to žiaľ nevieme, pretože v roku 1761 zachvátil kostol požiar a oltár zhorel.

Od tohto obdobia prešli budovy hradného komplexu niekoľkými rekonštrukciami. Jedna z nich sa týka aj budovy starej radnice, ktorá prešla najvýraznejšími zmenami v rozmedzí rokov 1546 až 1565. V takejto podobe ju môžete obdivovať dodnes. Mestský hrad v Banskej Bystrici je veľmi cenným a právom sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes sa v priestoroch hradu môžete poprechádzať, najesť či navštíviť Stredoslovenskú oblastnú galériu s viac ako 9000 exponátmi.

Banská Bystrica, to je synonymum slovenskej histórie, spájajúcej sa predovšetkým so SNP. Tejto vážnej téme je venované aj celoslovensky známe Múzeum Slovenského národného povstania. Ako ste mohli vidieť, nielen novoveká, ale aj tá staršia história mala v srdci Slovenska svoje miesto.

Na Banskú Bystricu potrebujete rozhodne viac, ako len jeden deň. Na to je potrebné príjemné ubytovanie. Nájdete ho v mnohých penziónoch a hoteloch v samotnom meste. Pokiaľ by ste radšej ušetrili, poobzerajte sa po niektorom z mnohých privátov rozmiestnených vo všetkých mestských častiach. Určite Vás niektorý z nich dokáže zaujať.

Slovenská minulosť sa vo veľkej miere spája s baníckou minulosťou. Mnohé naše regióny boli v minulosti známymi baníckymi mestami. Nájdeme ich hlavne v strednej časti Slovenska, tam sa pozrieme aj v tejto chvíli. Konkrétne na Banskú Štiavnicu, jedno z najznámejších baníckych miest vôbec.

V časoch slávy a bohatstva vyťaženého zo zeme ho bolo nutné aj chrániť. Prirodzeným spôsobom ochrany boli hrady a zámky. Za týmto účelom bol postavený aj hrad Starý zámok. Tento zachovalý hradný komplex sa vyznačuje mnohými špecifikami. Vznikol ako protiturecká pevnosť na ochranu proti pustošivým nájazdom Turkov. Napriek tomu, že hrad sa volá Starý, nie je až taký starý. Vznikol až v roku 1486, kedy mali už mnohé ostatné hrady za sebou pár storočí existencie. Rovnako bizarný je aj jeho vznik. Nebol postavený ako nová stavba, ale ako prestavba existujúceho kostola Panny Márie.

Základom hradu je tak neobvykle loď niekdajšej baziliky. Tá tu stála už dlhšie a boli ku nej pristavené obranné bašty s otvormi na obranu. Rovnako sa vybudoval obranný val a opevnenie bolo spevnené. S trochou nadhľadu môžeme povedať, že šlo o najlepšie chránený kostol v celom Uhorsku. Vplyvom týchto prestavieb sa však zmenil charakter stavby a tak celý komplex začal slúžiť ako mestský hrad. 

Dnešná národná kultúrna pamiatka prešla poslednou prestavbou v roku 1777. Práve v tomto roku pribudla do hradu vstupná veža, ktorá je už na prvý pohľad zachovalejšia ako pôvodný hrad, ktorý postupom času strácal svoju úlohu. Neskôr v ňom sídlila knižnica, archív či mestská polícia. Ako je to so Starým zámkom dnes?

Samotná budova je mimoriadne zaujímavá, už len vďaka niekdajšej existencií baziliky. Milovníci architektúry si prídu na svoje. Okrem toho sa tu nachádza vlastivedno-archeologická expozícia, kde sa dozviete mnoho zaujímavého o histórií baníctva v regióne a mnoho iného. Napríklad o fajkárstve. Že ste o ňom nepočuli? Máte šancu zmeniť to!

Nielen Starý zámok je tým, kvôli čomu sa do Banskej Štiavnice oplatí zavítať. Nový zámok, historické námestie či možnosť spoznať tradičné remeslá sú hlavnými ťahákmi mesta ukrytého v horách. Nevynechajte prehliadku bane a ak si budete chcieť oddýchnuť, prejdite sa po okolitých lesoch a oddychujte pri známych tajchoch.

Banská Štiavnica je mestom v horách. Spája tieto dve výhody aj pri pohľade na možnosti ubytovania. Moderné hotely? Penzióny v starých meštiackych domoch? Chatky v horách uprostred lesa? Všetko nájdete na jednom mieste. V Banskej Štiavnici. Využite jej jedinečnú polohu a všetky zaujímavosti, ktoré ponúka na to, aby ste si urobili neopakovateľný výlet. Kto tu príde raz, určite sa bude chcieť vrátiť. Veď presvedčte sa sami.

Poďte s nami do kraja bájneho podzemia, pokladov a permoníkov. Zavítajte pod zemský povrch, ku krištáľovo čistým jazerám uprostred zelených lesov, príďte do raja. Kde ho nájdete? V Banskej Štiavnici.

Je len málo miest, v ktorých sa nachádza krásny zámok. A ešte menej, kde sa nachádzajú rovno dva. Banská Štiavnica taká je. Okrem Starého zámku tu nájdete aj Nový zámok, hrdo sa týčiaci nad mestom.

Renesančná budova pôvodne slúžila ako obranná veža. A je skutočne majestátna, nie len tak pre nič za nič sa volá zámkom. Jej úlohou bolo odrážať turecké nájazdy. S výstavbou sa začalo v roku 1564 a o 7 rokov bola hotová. Mohutná veža nad centrom mesta mala až 6 podlaží a na jej rohoch boli 4 obranné bašty. Po neskoršej prestavbe sa počet podlaží znížil zo 6 na súčasné 4.

Vysoko na kopci mal Nový zámok významnú úlohu. Počas obdobia ohrozenia bola súčasťou signalizačného systému o pohybe nepriateľov od obce Pukanec až po obec Ľubietová. Okrem toho bol zámok užitočný aj pre bežné obyvateľstvo. Funkciou veže bolo oznamovať čas. Každú štvrť hodinu trúbením a každú hodinu údermi o zvon.

Úloha zámku po doznení tureckých vpádov vymizla. Napriek tomu sa tu ešte dlho skladoval pušný prach potrebný na razenie banských štôlní. Nový zámok vynikal silnou obranou, okolo neho sa nachádzalo až 21 bojaschopných diel.

Aká je súčasná funkcia zámku? Je to jeden z najvyhľadávanejších turistických objektov v okolí. Majiteľom je Slovenské banské múzeum, ktoré má neďaleko svoju expozíciu priamo v priestoroch bane. V zámku nájdete exponáty zamerané práve na obranu Banskej Štiavnice pred Turkami. V útrobách Nového zámku sa o vtedajšej situácií dozviete všetko, čo chcete. A čaká na Vás aj odmena. Nezabudnuteľný výhľad z vrchu veže na rozprávkovú Banskú Štiavnicu.

Keď sa vrátite z Nového zámku, môžete si odskočiť aj do toho Starého. Nevynechajte ani prechádzku po historickom centre mesta so strmými úzkymi uličkami. Klenotom je tunajší morový stĺp na námestí. Milovníci prírody si prídu na svoje. Po blízkych horách vedie dostatok chodníčkov, ktoré Vám ukážu aj krásy tajchov. Kedysi technické vodné nádrže sú vyhľadávaným rekreačným cieľom. Pestrý svet rastlín nájdete v botanickej záhrade a ducha si vyčistíte prechádzkou na Kalváriu.

Nájdite si v stredovekom mestečku štýlové ubytovanie. S nami to bude hračka. Ponúkame Vám penzióny v historických meštiackych domoch, ale aj cenovo dostupné priváty alebo chatky v blízkom okolí. Nový zámok budete mať zaručene za oknami, je totiž neprehliadnuteľný.

Na Slovensku sa nachádza množstvo hradných zrúcanín. No hradov, ktoré dodnes vyzerajú presne tak, ako pred stáročiami je už podstatne menej. Pokiaľ chcete nahliadnuť do života tých najbohatších v minulosti a vidieť ako žili a bývali, máte jedinečnú šancu. Hrad Červený Kameň je mimoriadne zachovalý a dodnes vyzerá presne tak, ako pred stáročiami.

Hrad nájdete v horách Malých Karpát. Leží neďaleko od mesta Modra, známeho nielen prekrásnou a vzácnou keramikou, ale aj tradičným vinárstvom. Dostanete sa k nemu z obce Častá alebo z dedinky Píla. Prístup k hradu je vhodný aj pre starších ľudí a deti. Zaparkovať, resp. nechať sa vyviezť autobusom, môžete až priamo pred hrad.

História hradu siaha už do prvej polovice 13. storočia. Postavila ho česká kráľovná, vdova, Konštancia Uhorská. Neskôr sa hrad stal kráľovským hradom a tvoril dôležitú obrannú líniu hraničnej zóny. Tá sa tiahla od Bratislavy, celým Považím až ku Žiline. Hrad prešiel rukami viacerých významných rodov. Panovali mu Matúš Čák Trenčiansky, rod Zápoľských či Turzovcov.

Nová história hradu Červený Kameň sa začala písať v roku 1535. Hrad získala jedna z najbohatších európskych rodín, Fuggerovci. Tí sa pustili do významnej prestavby. Z hradu chceli urobiť obrannú pevnosť, kde by skladovali tovar. Táto obchodnícka rodina začala hrad búrať a zároveň stavala nové časti. Dnešná podoba hradu pochádza práve z tohto obdobia. Na obranu pevnosti slúžili štyri mohutné obranné bašty a postupne boli pristavované aj obytné budovy. Dominantnou je obrovské obytné krídlo. Z hradu sa stala moderná a komfortná obchodná pevnosť s vynikajúcou obchodnou polohou, neďaleko Viedne.

Politická situácia sa zhoršovala a riziko vpádu Turkov a Tatárov bolo čoraz akútnejšie. Rod Fuggerovcov sa nakoniec rozhodol hrad predať a kupcami sa stali Pálffyovci. Tí vlastnili hrad od roku 1588 až do roku 1945. Niekoľko rokov potom bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok. Dnes tu nájdete krásne expozície nábytku, kobercov a tradičných bojových umení. Najväčší koberec na hrade pokrýva viac ako 44 metrov štvorcových. V miestnej knižnici je neuveriteľných 14 312 kníh a ak by ste ich chceli dať iba do jedného radu, bol by dlhý takmer 300 metrov. Hrad je plný superlatívov a niekdajšieho luxusu, o ktorom sa môžete presvedčiť na vlastné oči.

Malé Karpaty sú obľúbené u turistov nielen vďaka krásnej prírode. Práve jednou z najväčších atrakcií je hrad Červený Kameň. Ubytovanie nájdete priamo pod hradom, v obci Častá. Sú tu mnohé priváty a možnosti ubytovania v súkromí v rodinných domoch. Pokiaľ hľadáte ruch mesta tak si vyberte ubytovanie v Modre. Sú v nej mnohé hotely a penzióny, niektoré aj so svojou vlastnou pivničkou, ktorú ocenia hlavne milovníci vína. Príďte aj Vy objaviť krásy Malých Karpát. 

Možno si myslíte, že viete o všetkých mestách, ktorých názov nesie niektorý z hradov. Veď kto by nepoznal Bratislavský alebo Trenčiansky hrad? Je však jeden hrad, o ktorom vie len málokto. Je ním Topoľčiansky hrad.

Zrúcaniny kedysi majestátneho hradu nájdete niekoľko kilometrov od samotného mesta Topoľčany. Na to, aby ste sa vydali medzi jeho zrúcaniny budete musieť zavítať do dedinky Podhradie. Tá leží v horách Považského Inovca, ktorý je najvýznamnejším pohorím v celej oblasti. Ponúka príležitosti nielen pre milovníkov histórie ale aj oddaným turistom.

Hrad stojí na mohutnom dolomitickom brale. Takéto skalné bralá boli v minulosti všeobecne obľúbené pre svoju vynikajúcu strategickú polohu. Nie je celkom známe, z akého roku hrad presne pochádza. Ide však o 13. storočie. Hrad tvorila len veža, palác a malé nádvorie. V roku 1431 ho dobylo husitské vojsko. Husiti si za svoje sídlo vyvolili práve Topoľčiansky hrad, kde sídlili až do roku 1434. Vojská uhorských šľachticov sa hrad snažili dobýjať, no neúspešne. Kvôli výbornej obrane hradu boli nútení za hrad zaplatiť výkupné.

Hrad sa neskôr rozširoval a zdokonaľoval, hlavnou príčinou boli neustále hroziace turecké útoky. Vystriedal množstvo majiteľov. Najznámejším rodom boli azda Forgáchovci, ktorí hrad vlastnili od roku 1595 až do 18. storočia. Potom prešiel rukami mnohých šľachticov, poslednou rodinou boli Stummerovci. Chladný a ťažko dostupný hrad bol pre nich nepohodlný a útočište našli v kaštieli pod hradom v obci Tovarníky, dnešnej súčasti Topoľčian.

V súčasnosti je hrad typickou hradnou ruinou. Dominanta hradu, rozpadávajúca sa hradná veža, prešla rekonštrukciou už na konci 19. storočia. Vďaka netypickému stupňovitému tvaru jej časti získal hrad neopakovateľnú siluetu. Zaujímavosťou je, že sa do tejto veže dá vstúpiť.

Obec Podhradie, či Topoľčany sú súčasťami Ponitria. Aby ste ho dostatočne spoznali, zaiste si doprajte návštevu aj do okolitých miest. Tými najvýznamnejšími sú určite Prievidza a Nitra. Nitra, starobylé mesto s mnohými pamiatkami a starými uličkami. Pokiaľ sa vyberiete do Prievidze, budete to mať len kúsok do Bojníc. Tie netreba obzvlášť predstavovať. Nájdete v nich nádherný zámok, obrovskú ZOO, či príjemné kúpele. Prípadne sa vydajte do Piešťan, azda najznámejšieho kúpeľného mesta v tejto oblasti. Bahenné zábaly, kolonádový most, fotka pri soche barlolámača. Nič z toho nesmiete vynechať.

Okolie ponúka mnohé možnosti ubytovania. Priamo v Topoľčanoch nájdete množstvo príležitostí, od komfortných hotelov až po lacné ubytovne. Aj v samotnom Podhradí sa nachádza niekoľko privátov v súkromí. V prípade, že milujete relax odporúčame Vám navštíviť blízku rekreačnú oblasť Duchonka. Množstvo príjemných chatiek čaká len na Vašu návštevu.

Turisticky najzaujímavejšie sú predovšetkým mestá s bohatou históriou. Niekoľko ich máme aj na Slovensku. Bezpochyby sa k nim smelo radí starobylá Nitra. Bohatá minulosť, známe panovnícke mená a vždy krásne počasie lákajú do nitrianskych uličiek čoraz viac ľudí. Bola by škoda obísť jednu z jej najväčších dominánt, Nitriansky hrad.

O Nitrianskom kniežatstve sa učíme už na základnej škole. Miesto, kde sa kniežatstvo nachádzalo si budete môcť prezrieť aj dnes. Jadrom bol hradný vrch, kde vyrástlo prvé opevnené hradisko. Stál tu aj Pribinov kostol a to sa písalo len 8. storočie nášho letopočtu.

Hradný vrch mal veľmi výhodnú strategickú polohu. Vyvýšenina je obkolesená riekou Nitra a tvorila tak prirodzenú obrannú líniu. O samotnom hradisku sa vie od roku 871, v 11. storočí bola vybudovaná bazilika, ktorá stojí dodnes. Bazilika je zasvätená sv. Emeranovi a keď si uvedomíte, že tu stojí už takmer 1000 rokov, donúti Vás to zamyslieť sa nad krátkosťou ľudského života.

Nitriansky hrad nevznikol ako zámerne postavená pevnosť. Hradný vrch sa postupne opevňoval a vznikal tak nový hradný komplex. Pôvodný kamenný hrad určite stál už v roku 1241, kedy odolal zdrvujúcemu útoku Tatárov. To svedčilo o jeho dobrej pozícií a sile.

Hrad aj s katedrálou boli výrazne poškodené v roku 1271 a museli byť obnovené. Ďalšia rana prišla v roku 1465, kedy vojská Mateja Korvína hrad spustošili. Následne prišlo na rad zosilnenie obranného systému hradu, vďaka čomu odolal opätovným tureckým nájazdom. Bol vybudovaný nový hradný palác spolu s bránou.

Postupom času prešiel hrad viacerými zmenami. Niektoré časti boli zrekonštruované, iné nanovo vybudované ako napríklad biskupský palác a len málo zostalo v pôvodnom stave. Najstaršou a najvzácnejšou je bezpochyby bazilika sv. Emerama. Dnes tu sídli biskupský úrad,no hradný komplex je prístupný aj verejnosti.

Mesto Nitra a jeho okolie je pre turistov mimoriadne zaujímavé. Okrem zachovalého historického jadra a hradu Vaše kroky povedú aj k iným zaujímavostiam. Vychádzka na Zobor patrí k povinnostiam každého turistu a odmenou za výstup bude prenádherný výhľad na celé mesto a časť Ponitria. Pekným výletom je vychádzka do blízkych Dražoviec. Nachádza sa tu Dražovský kostolík, ktorý ja vďaka prekrásnemu prostrediu vďačným objektom mnohých fotografov. V letných mesiacoch zas niet nad osvieženie na kúpalisku.

Hľadáte ubytovanie v luxusnom hoteli? V penzióne s domáckou atmosférou priamo v historickom centre? Alebo pokojné ubytovanie na priváte kdesi na okraji mesta, ďaleko od hluku a zhonu? Nitra Vám v každom prípade vyhovie. Množstvo voľných lôžok a najrôznejšie spektrum aktivít sú tým, prečo by ste sa mali vydať spoznať mesto pod Zoborom.

Stred našej krajiny, ukrytý hlboko v horách mal v minulosti svoje nezastupiteľné miesto na mape Slovenska. Vďaka rozvinutému baníctvu šlo o jednu z ekonomicky najdôležitejších oblastí vôbec. Jedným z takýchto banských miest, ktoré bezpochyby netreba predstavovať je Kremnica.

Kremnická mincovňa je známa už aj deťom na základných školách. Toto starobylé mestečko má ďalšiu zaujímavosť hodnú zmienky, ktorou je mestský hrad. Zaujímavý je tým, že to v podstate ani hrad veľmi nie je. Ak si pod pojmom hradu predstavíte majestátne vysoké hradby, niekoľko metrové múry a rozpadnuté hradby, to tu viac menej nenájdete.

Mestský hrad v Kremnici tvorí komplex budov, ktoré vznikli v inom období. Tým sa na malom mieste sústredilo viacero architektonických štýlov a milovník histórie to zaručene ocení. Hradný kopec bol osídlený už pred stavbou mestského hradu. Dokazujú to početné archeologické nálezy v oblasti.

Pôvodne tu stál románsky kostol, ktorý sa postupom času dočkal opevnenia a nových susedov. Samotné opevnenie bolo vybudované koncom štrnásteho storočia. Jeho súčasťou bola veľká vstupná veža, jedna menšia veža a obranná bašta. Tak nadobudol celý komplex vizuál hradu.

Opevnenie hradu tvorí mohutný dvojitý obranný múr. Vstup do tejto časti areálu zabezpečuje kamenný most, kedysi tu bol aj vyklápací drevený. Hradby chránili aj najväčší kremnický poklad, sklad vyťaženého zlata a mincí. Vstupná brána hradu mala dôležitú úlohu. Okrem samotnej obrany areálu v nej býval správca hradu. Unikátom mestského hradu je aj prítomnosť najstaršej budovy v meste, karneru. Ten sa skladá z kaplnky a priestoru, kde sa ukladali kosti zosnulých, vykopané zo starších hrobov.

Mohutnou a neprehliadnuteľnou bola aj banícka bašta, plniaca hlavne obrannú úlohu. Kvôli zlej statike však jednu dobu bola zmenšená a tak ju už nemôžete vidieť v celkom pôvodnom stave. Ústrednou budovou hradného komplexu je kostol sv. Kataríny, ktorý uvidíte už z diaľky. Veža bola v roku 1560 poškodená, no vďaka vtedajšej prestavbe je dnes taká vysoká. Na kostolnej veži sú hodiny premiestnené zo susednej, hodinovej veže. Pýchou chrámu je miestny orgán, ktorý v sebe ukrýva neuveriteľných takmer 3500 píšťal.

Za zmienku stojí aj budova starej radnice. Čo na Vás čaká v Mestskom hrade Kremnica dnes? Sprístupnený je karner, výstava plastík, expozícia tradičných zvonov a zvonárstva, nájdete tu archeologické vykopávky ako aj výstavu tradičných spôsobov obrany mesta v minulosti. Hradný komplex v Kremnici Vám dokáže vyplniť celé popoludnie.

Ubytovanie si môžete vybrať dokonca priamo pod hradom, na námestí. V starých meštiackych domoch sú dnes penzióny, čakajúce len na Vás. Hľadať môžete aj ďalej od centra. Tu sa ponúkajú mnohé priváty na súkromí za prijateľné ceny. Už Vám nič nebráni navštíviť toto starobylé mesto.

Slovensko je preslávené množstvom povestí a tajomných poviedok. Takmer každá z nich sa viaže na nejaký hrad. Dostatok ich je aj na južnom Slovensku, kraji o ktorom by to povedal len málokto.

Jedným z nich je aj hrad Modrý Kameň. Týči sa nad rovnomenným mestečkom. To nájdete kúsok od hranice s Maďarskom, severne od mesta Veľký Krtíš. Mestečko má len o niečo málo viac ako 1500 obyvateľov. Myslíte si, že sme sa pomýlili keď hovoríme o Modrom Kameni ako o meste? Nie! Je to slovenský unikát, najmenšie mesto na Slovensku.

Hrad má dlhú predlhú históriu. Jeho výstavba začala v roku 1137. Do roku 1290 je jeho história pomerne nejasná, potom sa k moci dostal rod Balašovcov. Ten mal na hrade rozhodujúce slovo takmer počas celých dejín hradu. Ich vládnutie na chvíľu prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý vládol takmer všetkým známym slovenským hradom.

Hrad prešiel viacerými prestavbami, no len niekoľko z nich bolo výraznejších. Prvá veľká prestavba začala v roku 1609. Modrý Kameň získal renesančný vzhľad po tom, ako ho opustili Turci, ktorí na hrade istý čas sídlili. Keď ho opúšťali, hradný pán Žigmund Balaša sa chcel stať sedmohradským kniežaťom a na to, aby dokázal poraziť konkurenciu sa spojil s Turkami. To však nedopadlo dobre, kráľovské vojská jeho hrad dobyli a on skončil vo väzení za zradu.

V roku 1683 zažil hrad ďalšie útoky a bol veľmi poškodený. Oprava by už bola príliš nákladná a tak nechali hrad majitelia napospas osudu. Tým začala nová história zrúcaniny. Na pozostatkoch základov niekdajšieho hradu majiteľ Gabriel Balaša začal budovať barokový kaštieľ. Ten sa však staval len na jednej strane nádvoria, tá druhá ostala neupravená. Keďže nebola príliš využívaná, stala sa z nej záhrada prislúchajúca kaštieľu. Posledná majiteľka rodu Balášiovcov v roku 1923 predala hrad štátu.

Ten je odvtedy majetkom štátu. Aj keď stále vravíme o hrade Modrý Kameň, nečakajte klasický hrad. Nájdete tu skôr kaštieľ obklopený pozostatkami hradných základov. V priestoroch kaštieľa sa nudiť rozhodne nebudete. Je tu niečo pre hravých, ktorí milujú príbehy a rozprávky - expozícia Múzea bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.

Ubytovanie pri hrade nie je problém nájsť. Samotné mestečko ponúka niekoľko možností a ak sa Vám bude máliť, blízko je Veľký Krtíš. Ponúka štýlové penzióny a priváty s typickou domácou atmosférou. Lacné ubytovanie nájdete aj v neďalekej chatovej oblasti Dolná Strehová, kde sú chaty od výmyslu sveta, pričom ku hradu to je len niekoľko kilometrov. Doprajte si aj Vy výlet na juh Slovenska, menej navštevovaný no o to krajší.

Cestovali ste už niekedy zo západného na východné Slovensko cez Považie a vŕtal Vám v hlave názov majestátnej hradnej zrúcaniny priamo nad cestou? Pravdepodobne išlo o hrad Strečno. Je jedným z mnohých pri rieke Váh a je obľúbeným turistickým cieľom, pri ktorom sa oplatí spraviť prestávku.

Hrad nájdete nad dedinkou nesúcou rovnaké meno, Strečno. Leží pri rieke Váh, východne kúsok od Žiliny. Strečno vytvára neopakovateľnú kulisu na vysokej skale a určite ho neprehliadnete.

Aby ste spoznali všetky krásy tejto pamiatky, budete musieť vystúpiť do nadmorskej výšky 420 metrov. Stojí to však za to. Spoznáte jeho bohatú históriu aj súčasnosť. Zaujímavé je, že hrad nie je až taký starý. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1316, kedy tu pravdepodobne stála len hradná veža. Aj tak ide o jeden z tých mladších hradov. Chránil dôležitú obchodnú cestu Považím a vyberali tu mýto.

Založenie hradu má na svedomí rod Balašovcov. Hrad sa neskôr stal kráľovským majetkom. Nespravoval ho nik iný ako preslávený Matúš Čák Trenčiansky. Neskôr prišiel do rúk rodu Pongrágovcov. Zaujímavosťou je, že táto rodina spravovala aj neďaleký Starý hrad a tak mala kontrolu nad všetkým a všetkými, čo na Považie vstúpili. Potom sa jeho majitelia veľmi rýchlo striedali a hrad prešiel mnohými rukami. Najznámejším majiteľom bol azda Ján Zápoľský.

Neskôr sa hrad stal centrom povstalcov. Cisárske vojská mali značnú prevahu a hrad poškodili. Bolo tomu tak v 17. storočí a Strečno odvtedy dlhé roky chátralo. Rekonštrukcia začala až v roku 1978, pričom sprístupnený bol v roku 1995.

Jedným z majiteľov hradu bol František Vešeléni. Toto meno pravdepodobne nikomu z Vás nič nehovorí, jeho manželka mala zvučnejšie meno. Žofia Bošňáková. 45 rokov po jej smrti našli jej telo neporušené a to nebola zabalzamovaná! Domáci ju preto začali pokladať za sväticu, jej telo vystavili v blízkej Tepličke nad Váhom. Žiaľ, v roku 2004 ju istý páchateľ podpálil a jej telo porušil. Po zreštaurovaní pozostatkov je Žofiino telo vystavené opäť od roku 2012. Ďalšou zaujímavosťou hradu je, že tu bol natáčaný slávny film Dračie srdce. V hrade je umiestnená expozícia Považského múzea v Žiline a zaujmú Vás aj pravidelné kultúrne akcie či nočné prehliadky.

Priamo v Strečne je dostatok ubytovacích zariadení. Nájdete tu ubytovne alebo príjemné penzióny. Ďalšími obcami pod Strečnom, kde môžete dovolenkovať sú napríklad Varín či Vrútky. Stačí si vybrať a zobúdzať sa so stáročia starými múrmi priamo nad sebou. Hrad Strečno to ponúka a ešte oveľa viac, stačí sa prísť presvedčiť. 

Naša krajina je plná mnohých hradov, známych, menej známych aj tých úplne neznámych. Pre mnohých je celkom neznámym dozaista aj Ľupčiansky hrad. Napriek tomu, že leží len pár kilometrov od Banskej Bystrice o ňom veľa turistov nevie. Všeobecne je južná strana Nízkych Tatier opomínaná. Skúste to zmeniť, vyberte sa do Slovenskej Ľupče a uvidíte, že nebudete ľutovať.

Na mieste súčasného hradu stálo pôvodne drevené hradisko. V roku 1241 na naše územie vtrhli Tatári a dobyli staré drevené hrady. Tie murované ich útoku odolali. Tým sa inšpirovali aj stavitelia Ľupčianskeho hradu a v roku 1250 postavili moderný kamenný hrad.

Hrad mal významnú obrannú polohu a chránil prístupové cesty do známych banských miest. Najznámejšími sú zaiste Banská Bystrica a Banská Štiavnica. Zaujímavosťou je, že hrad poškodil jeden netradičný prírodný živel. Požiare boli v tom období bežné, hrad v Slovenskej Ľupči bol však poškodený niečím iným. Zemetrasením. To postihlo kraj v roku 1443 a veľmi poškodilo aj samotný hrad nad Hronom. Po opravách nasledovali viaceré prestavby, najvýznamnejšiu má na svedomí Pavol Rubigall, ktorý s ňou začal v roku 1572.

Hrad zažil po tomto období mimoriadne časté zmeny svojich majiteľov. Pravidelne ho dobýjali, rabovali a stále mu vládol ktosi iný. Od roku 1707 tu bola umiestnená rakúska vojenská posádka a zároveň aj väzenie. Od druhej polovice 19. storočia význam hradu poklesol. Zachvátil ho požiar a slúžil na iné účely. Bol tu sirotinec, škola, výchovný ústav pre mladistvých či učilište. Hrad je však národnou kultúrnou pamiatkou a je v zachovalom stave. Ukrýva viacero prekvapení, jedným z nich je úniková chodba z dna hradnej studne hlbokej viac ako 60 metrov. Unikátom je aj lipa, ktorá rastie na dolnom nádvorí. Domáci ju nazývajú Korvínova lipa a jej vek je pravdepodobne 700 rokov, vďaka čomu je jednou z najstarších líp v strednej Európe.

V súčasnosti je hrad aj vďaka rozsiahlej rekonštrukcii v mimoriadne dobrom stave. V 90. rokoch bol v správe Krajského pamiatkového ústavu a od roku 2002 ho vlastnia Železiarne Podbrezová. Aj vďaka netradičnému majiteľovi sa hrad dočkal druhej šance. Prebehli významné rekonštrukčné práce a hrad bol sprístupnený pre verejnosť.

Slovenská Ľupča má v svojej blízkosti viacero zaujímavostí. Oddýchnete si v kúpeľoch Brusno a do nedávnej histórie nahliadnete v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Spoznáte bohatú banícku minulosť a to všetko v atraktívnom prostredí Horehronia. Príjemným bonusom navyše je tiché a útulné ubytovanie, či už v penziónoch alebo na priváte v súkromí. Táto forma je v poslednej dobe mimoriadne obľúbená vďaka komfortu a pokoju, ktoré poskytuje. Príďte si ho vyskúšať do Slovenskej Ľupče.