Národné parky a chránené územia na Slovensku

V okrese Snina, na Východnom Slovensku leží Národný park Poloniny. Hraničí s národným parkom Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku aj s národným parkom Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park na Ukrajine. Tieto tri krajiny sú spájané Kremencom, ktorý je s výškou 1 210 m n. m. súčasne najvyšším bodom Národného parku Poloniny. Národný park sa rozprestiera na ploche 29 805 ha, ochranné pásmo leží na 10 973 ha. Až 81 % plochy národného parku tvoria lesy.

Územie bolo vyhlásené národným parkom 1. októbra 1997. Park svoj názov dostal vďaka fenoménu polonín. Sú to kvetnaté horské lúky, ktoré sa nachádzajú až nad hranicou lesa. Národný park je výnimočný najmä tým, že tu ako na jedinom mieste na Slovensku žije populácia zubra hrivnatého. Národný park taktiež spadá pod sústavu NATURA 2000, a to dvomi typmi území. Chránenými vtáčími územiami (Bukovské vrchy) a územiami európskeho významu (Bukovské vrchy, Stinská, Ulička).

Klimaticky sú v Národnom parku Poloniny zastúpené všetky oblasti. Teplá, mierne teplá aj chladná. Vďaka tomu má národný park rozmanité zastúpenie fauny aj flóry. Priemerné teploty vzduchu sa pohybujú na úrovni 4 – 8 °C. Za rok je priemerný úhrn zrážok od 800 do 1 000 mm. Snehová pokrývka sa na území drží medzi novembrom až aprílom, v hrebeňoch v priemere 160 dní z roka.

Voľne žijúceho zubra uvidíte jedine v Poloninách

Zastúpenie fauny Národného parku Poloniny sa odvíja od jeho polohy na rozhraní Západných a Východných Karpát. Oblasť sa dá charakterizovať ako palearktická, pokrytá zmiešanými a listnatými stromami. Ako zaujímavosť spomenieme, že na území bolo doteraz identifikovaných takmer 6 000 rôznych druhov bezstavovcov a 320 druhov stavovcov. Svoj domov tu má 403 druhov pavúkov (veľmi vzácne sú Araeoncus crassiceps, Collinsia inerrans) i 819 druhov motýľov (významné sú vijačka artičoková, mlynárik ovocný). Vodné toky si zachovali bohaté zastúpenie podeniek, ale nájdete tu aj vzácny endemit kriváka. Nachádzajú sa tu rôzne cenné druhy chrobákov, dvojkrídlovcov, ale i vtákov. Národný park je Chráneným vtáčím územím a hniezdia tu lelek lesný, jariabik hôrny, chriašteľ poľný, orol krikľavý, ďateľ bielochrbtý či sova dlhochvostá. Z ďalších vzácnych či ohrozených druhov tu svoje útočisko našli vlk obyčajný, medveď hnedý, mačka divá, vydra riečna, rys ostrovid a zubor hrivnatý.

Práve vďaka zubrovi je Národný park Poloniny veľmi významným územím. Na Slovensku sú Poloniny už jediným domovom voľne žijúceho najväčšieho európskeho suchozemského cicavca. V roku 2004 bol vypracovaný projekt „Založenie voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch“ s cieľom vytvorenia a zachovania stabilnej populácie zubra hrivnatého na území Slovenska. Aktuálne na území národného parku žijú dve zubrie čriedy. Napriek mnohým negatívam, ktoré zubry pre územie prinášajú, sú tu aj pozitívne javy. Najmä to, že zubry zatraktívňujú územie z pohľadu turizmu a pomáhajú pri udržiavaní súčasného stavu biotopu územia národného parku.

Flóra Národného parku Poloniny je rozmanitá a tvorí pomyselnú botanickú záhradu na hranici horských systémov Západných a Východných Karpát. Momentálne je identifikovaných viac než 1 000 druhov vyšších rastlín, mnohé z nich sú ohrozené či vzácne. Pre predstavu pestrosti územia doplníme, že sa tu nachádza viac než 300 druhov machorastov, viac než 100 druhov lišajníkov aj 300 druhov húb. Najpočetnejšie zastúpenie má vegetácia lesov, s dominantným zastúpením buku lesného. Najnižšie polohy parku charakterizujú dubovo-hrabové lesy, prechádzajú do bukových lesov a následne prechádzajú cez jedle biele. V najvyšších polohách sa vyskytujú lesy bukové, miestami premiešané javormi. V každom lesnom poraste sa nájdu vzácne a veľmi cenné spoločenstvá stromov. Brehy horských potokov sú charakteristické výskytom vrbín, spoločenstvami jelše sivej a papraďami. Nelesné spoločenstvá sú tvorené prameniskami, slatinami, rašeliniskami, lúkami, pasienkami a poloninami. Pre poloniny, teda horské lúky nad hornou hranicou lesa, je typický výskyt východokarpatských druhov rastlín.

Vychutnajte si perzeidy v Parku tmavej oblohy

V Národnom parku sa nachádza 7 národných prírodných rezervácií, 14 prírodných rezervácií a 1 prírodná pamiatka. Každé z týchto miest je výnimočné. Veľkú pozornosť turistov púta najmä Park tmavej oblohy, ktorým prechádza 49. rovnobežka. Dňa 3. decembra 2010 bol vyhlásený za prvú slovenskú oblasť tmavej oblohy. Cieľom parku je podať verejnosti informácie, vzdelávať v problematike týkajúcej sa ochrany nočného životného prostredia, a v neposlednom rade toto prostredie ochraňovať. Územie je typické aj tým, že v ňom žije najviac endemických a ohrozených druhov živočíšstva aj rastlinstva. Pripisuje sa to tomu, že vďaka nízkemu svetelnému znečisteniu a skutočne prirodzenej nočnej oblohe tu majú najmenej narušený nočný biorytmus. Turisti, ale aj mnohí fotografi na toto miesto mieria s jasným cieľom. Sledovať voľne viditeľnú Mliečnu cestu a tisíce hviezd. Len pre porovnanie, kým tu ich uvidíme voľným niekoľko tisíc, v mestách sa ich počet znižuje na stovky a vo veľkomestách dokonca len na desiatky hviezd. Skutočná romantika pod hviezdami, čo poviete? Za vhodných podmienok dokonca uvidíte protisvit, pás či zodiakálne svetlo.

Doprajte si kvalitnú turistiku aj jedinečné cyklotúry

Turisti ocenia veľké množstvo atraktívnych trás, hoci história turistiky ako takej nemá dlhú tradíciu. Prvý zdokumentovaný pochod sa uskutočnil až v roku 1839. V súčasnosti národným parkom prechádzajú turistické značky rôznych náročností. Hrebeňom Poloninských Karpát Vás prevedie chodník po červenej značke. Dolinou Hlbokého potoka a Tri studničky sú chodníky vedúce po žltej značke. Chodník Nová Sedlica – Čierťaž a Chodník Runina – Komúrny vedú po zelenej značke. Chodník Ruskou cestou a Chodník ikon vedú po modrej značke. Okrem uvedených sa v Poloninách nachádzajú aj dva turistické hraničné priechody so susediacim Poľskom. Pokiaľ hľadáte dobrodružstvo, na niekoľkých miestach si užijete aj super stanovačku. Obľúbené sú aj cyklotrasy, územím prechádza dokonca Karpatská cyklomagistrála značená červenou značkou. Zaujímavé sú rôzne náučné chodníky či rôzne miesta, ktoré Vám porozprávajú svoj vlastný príbeh. Patria k nim napríklad Beskydský panteón – symbolický cintorín známych osobností spod Polonín, drevené plastiky umiestnené v starom uličskom parku, Arpádova línia či Starina so svojimi prírodnými, historickými i kultúrnymi zaujímavosťami.

Príďte spoznávať krásne zákutia malebnej prírody, ktoré inde nenájdete. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Národného parku Poloniny, napríklad na stránkach ubytovanie v okrese Snina, ubytovanie Stakčín, ubytovanie Prešovský kraj alebo ubytovanie Bukovské vrchy a užite si skvelý pobyt. Nezabudnite si pribaliť do batohu všetko potrebné, nikdy neviete, čo sa počas Vášho pobytu zmení a Vy sa rozhodnete ho predĺžiť či absolvovať navyše ďalšie výlety. Ani by sme sa tomu nečudovali, Poloniny sú skutočne nádherné.

Národný park Nízke Tatry, v skratke NAPANT, je najväčší slovenský národný park. Leží na území stredného Slovenska, zasahuje do troch krajov - Banskobystrického, Žilinského aj Prešovského. Nízke Tatry oddeľujú údolia riek Váh a Hron. Obe tieto rieky pramenia pod Kráľovou hoľou, tak ako aj Hnilec a Hornád. Ochranné pásmo národného parku zaberá celé pohorie Nízke Tatry. Park má v súčasnosti rozlohu 728 km² a ochranné pásmo 1 102 km², ale pri založení v roku 1978 zaberal plochu až 811 km² s ochranným pásmom s rozlohou 1 240 km².

Nízke Tatry sú z pohľadu geomorfológie jednotným celkom. Avšak z hľadiska geologickej stavby sú to dve odlišné pásma centrálnych Západných Karpát. Ďumbierska časť na západe, označovaná aj ako Ďumbierske Tatry, patrí k pásmu jadrových pohorí, Kráľovohoľské Tatry na východe náležia do veporského pásma. Tieto dve časti oddeľuje sedlo Čertovica. Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier s výškou 2 043 m n. m.

Nízke Tatry - domov mnohých jaskýň a vodopádov

Podzemie vápencovo-dolomitových masívov ukrýva stovky jaskýň, napríklad v Demänovskej doline ich objavili jaskyniari viac ako 170, pričom v Jánskej doline sa nachádza najhlbší slovenský jaskynný systém s názvom Hipmanove jaskyne. Krasová oblasť Nízkych Tatrier je samozrejme výtvorom podzemných riečísk. Voda robí divy aj na povrchu, kde je možné obdivovať mnoho vodopádov, vrátane štvrtého najvyššieho na Slovensku, ktorým je Bankovský vodopád s výškou 55 m.

V Nízkych Tatrách je potrebné počítať s drsným horským podnebím. Priemerná januárová teplota na hrebeňoch dosahuje -9 °C a v júli sa nevyšplhá vyššie než na 9°C. Zaujímavosťou je, že snehová pokrývka sa na Chopku drží až 130 dní v roku. Z priemerného ročného úhrnu zrážok (1 600 mm) padne najväčšia časť vo forme snehu.

Turistka so svišťami a kamzíkmi

Prevažnú väčšinu národného parku Nízke Tatry pokrýva les, najčastejšie sa jedná o zmiešané lesy, v ktorých rastie buk lesný, jedľa biela, smrek obyčajný, mliečny a horský javor a jaseň štíhly. Zóna kosodreviny nie je v tomto pohorí rozšírená, bola prevažne odstránená činnosťou človeka. Najčastejšie sa v týchto porastoch vyskytujú čučoriedky a brusnice. Napriek drsnému podnebiu, alebo práve vďaka nemu, sa v Nízkych Tatrách vyskytuje aj zaujímavá a hodnotná flóra, vrátane ponikleca slovenského, dušovky alpínskej, iskerníka horského a plesnivca alpínskeho.

Rôznorodosť biotopov, členitosť reliéfu ako aj neprístupnosť častí pohoria vytvárajú podmienky pre druhovo pestrú faunu. Žijú tu aj endemické a reliktné druhy. K najznámejším nízkotatranským zvieratám sa radí kamzík vrchovský tatranský, tento druh v Nízkych Tatrách pôvodne nežil, v 70-tych rokoch minulého storočia tu umelo vypustili 30 jedincov z Vysokých a Belianskych Tatier. Okrem kamzíkov sa tu hojne vyskytujú jelene a srny, diviaky, vlky, rysy a líšky, ale aj medvede hnedé, ktoré sú symbolom Nízkych Tatier, vzácne svište a orly skalné.

Národný park Nízke Tatry ponúka návštevníkom "veľa muziky za málo peňazí"

NAPANT sa vďaka svojej rozlohe vyznačuje pestrosťou, ktorá ukrýva niečo pre každý typ turistu. Na výber sú tu nenáročné túry pre rodiny s deťmi alebo seniorov. Tí sa prejdú okolo Vrbického plesa alebo po náučnom chodníku Jakub nad Banskou Bystricou. Naopak medzi náročnejšie túry sa radia výstupy na Chopok, Ďumbier či Kráľovu Hoľu. Tým, ktorí chcú radšej spoznávať najzaujímavejšie miesta, odporučíme návštevu Demänovských jaskýň – Ľadovej  jaskyne a Jaskyne Slobody, Jaskyne mŕtvych netopierov, Stanišovskej jaskyne či Záskočskej jaskyne.

Ak chcete v tejto oblasti stráviť viac času a hľadáte ubytovanie v blízkosti Národného parku Nízke Tatry, zamerať sa môžete na päť okresov - Banská Bystrica, Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Poprad. V každom nájdete rôzne typy ubytovania, je len na Vás, či sa rozhodnete bývať v chate pri lese alebo si vyberiete apartmán v centre mesta kde si vychutnáte príjemnú atmosféru kaviarní a námestí a do prírody budete denne dochádzať.

Tatranský národný park je najstarším zo všetkých 9 národných parkov na našom území. Označuje sa skratkou TANAP. Rozprestiera sa na severe Stredného a Východného Slovenska, na území Tatier. Tvoria ho dva základné podcelky, Východné Tatry (v nich Vysoké Tatry v dĺžke 26 km a Belianske Tatry v dĺžke 15 km) a Západné Tatry (v dĺžke 37 km). Zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do okresov Liptovský Mikuláš, Kežmarok, Poprad a Tvrdošín. Národný park zaberá plochu 73 800 ha, navyše ho ešte tvorí ochranné pásmo s plochou 30 703 ha. Obsahuje spleť 600 km turistických chodníkov a 16 označených, udržiavaných cyklochodníkov. Správa Tatranského národného parku má sídlo vo Svite a v Liptovskom Mikuláši.

Tatranský národný park má zložitú geologickú stavbu. Jeho reliéf tvorili kedysi aj ľadovce, čomu napovedajú aj ich pozostatky v podobe atraktívnych tatranských plies. Tatry ako celok sú tvorené najmä žulou a inými kryštalickými horninami z obdobia prvohôr. Klíma je tu jedna z najchladnejších a najdaždivejších na našom území. Dve tretiny chráneného územia národného parku sú pokryté smrekovými, prípadne smrekovo-jedľovými lesmi. Jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa.

História národného parku

Tatranský národný park bol založený 1. januára 1949. Päť rokov po jeho založení vznikol národný park aj na poľskej strane Tatier. Jeho názov je totožný, Tatrzański Park Narodowy, a spoločne s ním vytvárajú Vysoké Tatry Biosferickú rezerváciu UNESCO v programe Človek a biosféra. Najnižšie položený bod je vo výške 710 m n. m. Naopak, najvyššie položeným bodom Vysokých Tatier aj celého národného parku je vrchol Gerlachovského štítu vo výške 2 655 m n. m. Najvyššie položeným bodom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.), Belianskych Tatier zase Havran (2 152 m n. m.). Medzi ďalšie „naj“ môžeme zaradiť Modré pleso (najvyššie položené pleso, výška 2 192 m n. m.) a Veľké Hincovo pleso (najväčšie a najhlbšie pleso, plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m).

V minulosti boli najčastejšími návštevníkmi prírodného územia hľadači pokladov, bylinkári, baníci, poľovníci, ale samozrejme aj pytliaci. O Vysokých Tatrách kolovali chýry po celom svete, prvá tlačená zmienka o nich pochádza dokonca z roku 1549. Odvtedy ich pomaličky začali objavovať aj ďalší bádatelia, ktorý chceli preskúmať ich krásy. Na rozhraní 17. a 18. storočia už začali o Vysokých Tatrách vznikať prvé vedecké práce.

V časoch dávno minulých bola príroda všade. Ľudia mali pocit, že je jej veľa a teda sa neprihliadalo na žiadnu ochranu. To sa zmenilo až po založení Uhorského karpatského spolku v poslednej tretine 19. storočia. Začalo sa hovoriť o rôznych ochranných spolkoch uvažovalo sa nad tým, ako ochrániť rôzne druhy tatranskej flóry a fauny. Bolo potrebné taktiež zregulovať územia, na ktorých sa pásol dobytok. Spolok bol veľmi aktívny, bojoval proti pytliakom, odolával náporu pastierov a všemožne sa snažil o záchranu tatranskej prírody. Povolil taktiež import cudzokrajných rastlín, napríklad rododendronov, ktoré pochádzali z rakúskych Álp a súhlasil s ich aklimatizáciou. Spolok zanikol po prvej svetovej vojne. Tá napáchala značné škody aj v tatranskej prírode. Zanedbanie starostlivosti o lesy, obrovské krádeže dreva, voľná ruka pytliakov, neohľaduplnosť pastierov, toto všetko malo negatívny dopad. Úlohu spolku čiastočne prevzal Klub československých turistov a nemecký Karpatenverein.

Fauna a flóra TANAP-u

Tatranský národný park má na svojom území množstvo chránených a vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Fauna Tatranského národného parku nesie vo svojom zložení známky existencie veľmi studených období v dobách ľadových aj následné teplejšie obdobia. Preto sa tu vyskytujú druhy kozmopolitné, palearktické, európske aj endemické. Nachádza sa tu obrovské množstvo všetkých zastúpených živočíšnych druhov. Neustále prebiehajú na území národného parku výskumy, ktoré dokazujú nové a nové druhy živočíchov. Zo vzácnych živočíchov, ktoré žijú na území parku spomenieme svišťa tatranského, orla skalného, kamzíka vrchovského tatranského či medveďa hnedého.

Flóra Tatranského národného parku obsahuje širokú škálu najrôznejších rastlín. Od druhov podhorských a teplomilných, cez lesné, horské a vlhkomilné až po alpínske. Nachádzajú sa tu rôzne vzácne druhy, ktoré nenájdete nikde inde na území Slovenska ani v Západných Karpatoch. Jedná sa napríklad o zvonček hrubokoreňový alebo mak tatranský. Sú tu aj zástupcovia glaciálnych reliktov, pozostatkov z ľadových dôb, napríklad dryádka osemlupienková alebo iskerník ľadovcový. Medzi vzácne rastliny radíme aj poniklec jarný či ostricu černastú. Pracovníci národného parku sa snažia najmä o ochranu horských a vysokohorských rastlín, medzi známejšie patria porasty kosodreviny alebo krásny plesnivec alpínsky.

Správa a pracovníci Tatranského národného parku vynakladajú veľké úsilie, aby šírili osvetu medzi ľuďmi. V roku 1957 bolo zriadené Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. V tom istom roku bola ustanovená profesionálna Horská služba Tatranského národného parku. Časom pod svoje krídla prevzali taktiež správu Symbolického cintorína pri Popradskom plese. Nastala regulácia v rozširovaní zastavaných území, došlo taktiež k uzávere a zrušeniu niekoľkých turistických chodníkov. V roku 1979 bola prvýkrát spustená akcia Čisté hory. Jej cieľom bola očista vysokohorskej prírody od všadeprítomných odpadkov.

Naša generácia si veľmi dobre pamätá ničivú veternú smršť, ktorá sa územím Tatier, a teda aj územím Tatranského národného parku prehnala 19. novembra 2004. Nápory vetra miestami dosahovali devastačnú rýchlosť 230 km/h. Vietor bol klasifikovaný ako orkán a jednalo sa o najväčšiu tatranskú katastrofu od roku 1936. Bolo poškodených viac než 12 000 ha lesa. Následne boli porasty poškodené podkôrnym hmyzom. Na mieste zasahovali mnohé ochranárske organizácie, ktoré bránili likvidácii a obnove poškodených porastov. Smutná štatistika naznačuje, že v rokoch 2004 - 2016 bolo zničených podkôrnikovou kalamitou toľko stromov, koľko zničil v roku 2004 samotný orkán.

Tatranský národný park dnes

Od roku 1972 je pravidelne zisťovaná a zaznamenávaná návštevnosť Tatranského národného parku. Kým v 70. rokoch 20. storočia bola priemerná denná návštevnosť na hranici 16 000 až 20 000 návštevníkov denne, po rekorde v roku 1981 (26 250 návštevníkov) začal ich počet veľmi výrazne klesať. Opätovný nárast zaznamenali až na konci 90. rokov. Vďaka monitoringu sa v posledných rokoch zistilo, že na vrchole letnej sezóny, kedy ľudia navštevujú hory s vidinou zdravej fyzickej aktivity, schladenia či vychutnávania zaslúžených výhľadov, sa ich denne na území TANAP-u pohybuje približne 60 000. Medzi najviac navštevované lokality patria Rysy, Kriváň, Skalnaté pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso či oblasť Hrebienka a Studených dolín.

Na území Tatranského národného parku sa nachádza 14 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky a 27 národných prírodných rezervácií. Je ťažké vymenovať tie najatraktívnejšie či najvýnimočnejšie z nich, pretože každé z týchto miest je v niečom iné, niečím iným vyniká a niečím iným láka turistov. Najlepšie by bolo preskúmať ich všetky. Avšak pravým Tatrancom a milovníkom prírody sa nestanete vďaka tomu, koľko odchodených kilometrov po turistických chodníčkoch budete mať. Pravá transformácia nastáva v srdci, z presvedčenia. Sú to práve takí ľudia, ktorí napomáhajú ochrane a rozmachu prírody, aby jej krásu mohli objavovať a tešiť sa z nej aj mnohé ďalšie generácie. Buďme k prírode ohľaduplní. Veďme k tomu aj naše deti. Šírme odvetu. Nech za nás nerozprávajú silácke slová, ale skutky.

Príďte sa teda pokloniť vznešenej tatranskej prírode. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Tatranského národného parku. Možností je viac než dosť, veď rozloha parku je obrovská. Skúste si vybrať podľa naplánovaných výletov, ktoré chcete v okolí absolvovať. Keď budete mať plán, môžete navštíviť niektorú za stránok ubytovanie Prešovský kraj alebo ubytovanie Žilinský kraj. Určite nájdete lokalitu, ktorá do Vašich cestovateľských plánov dokonale zapadne.

Pieninský národný park nájdeme na úplnom severe Slovenska na východ od Vysokých Tatier na hranici s Poľskom. Nachádza sa v okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok v Prešovskom kraji. Tento najmenší slovenský národný park má rozlohu len 37,5 km². Pieniny sú nádhernou lokalitou a spolu s riekou Dunajec, ktorá nimi preteká, vytvárajú nezameniteľnú prírodnú scenériu.

Vznik najmenšieho národného parku na Slovensku

Pieninský národný park si na svoju rolu národného parku musel dlho počkať. V lesoch sa tu ťažilo veľa dreva, najmä z poľskej strany a pozemky patrili zväčša súkromným majiteľom. Prvé historické zmienky poukazujú na záujem vytvoriť chránené územie Pienin práve v Poľsku v roku 1921.

Pri ohraničovaní územia hralo veľkú rolu rokovanie vtedajšieho Československa a zástupcov Poľska v roku 1925 v Zakopanom. Obe krajiny sa zhodli na zásadách pohraničného parku Pieniny. Začalo sa vykupovanie pozemkov od vlastníkov a určovanie hraníc národného parku. To však bolo spomalené vojnou a ekonomickými pomermi štátu.

V roku 1932 vyhlásili v Červenom Kláštore aspoň Slovenskú prírodnú rezerváciu Pieniny a jej prvým správcom sa stal Oldřich Lacina. Rezervácia patrila pod správu Štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Až po 2. svetovej vojne sa začali opäť pripravovať územné plány, mapy a výskum miestnej fauny a flóry. V roku 1957 vznikla Pieninská prírodná rezervácia Červený Kláštor a v roku 1960 bol sprístupnený náučný chodník Prielom Dunajca, ktorý bol prvým náučným chodníkom na Slovensku vôbec.

Až o 10 rokov neskôr v roku 1967 vznikol Pieninský národný park, so skratkou je PIENAP. Dnes patrí pod Štátnu ochranu prírody so sídlom v Banskej Bystrici. Vraví sa, že dobrého veľa nebýva a v tomto prípade to platí dokonale. Pieninský národný park s rozlohou ochranného pásma len 22 444 hektárov si svoje uznanie nakoniec zaslúžil. A aj keď je malý, ponúka toho naozaj veľa.

Časti Pieninského národného parku a ich atraktivity

Je rozdelený na tri časti: západné Czorsztynske Pieniny, Malé Pieniny vo východnej časti a Pieninky v strednej časti. Za najvyšší vrch sa považujú Tri Koruny v nadmorskej výške 982 m n. m., ktorých päť skalných štítov naozaj vyzerá ako kráľovská koruna. Ďalšie obľúbené hrebene turistov sú Sokolica (747 m n. m.), Holica (824 m n. m.) a Kláštorná hora (654 m n. m.).

V Pieninskom národnom parku sa nachádzajú tri chránené prírodné rezervácie. Asi najvýznamnejšia je Štátna prírodná rezervácia Pieniny – Prielom Dunajca. Toto územie je atraktívne najmä pre skalnaté úseky a prírodné úkazy, ktoré rieka Dunajec vytvorila. Na splavovanie sa sem chodí mnoho fanúšikov vodných športov. Vyskúšať si tu môžete aj raftovanie, či splavovanie Dunajca na pltiach. A možno tu stretnete bociana čierneho či zazriete vydru riečnu plávať na vodnej hladine.

Okrem splavovania Dunajca vedie prielomom turistický chodník s náučnými tabuľami. Chodník začína v obci Červený Kláštor a vedie až k poľským kúpeľom Szczawnica. Na ceste môžete pozorovať Jánošíkov skok, kde sa Dunajec zužuje a dosahuje hĺbku až 12 metrov. Objavíte aj prameň Storočná voda, z ktorej keď sa vraj napijete, dožijete sa až 100 rokov.

Ďalším chráneným prírodným výtvorom národného parku Pieniny sú Haligovské skaly. Je to prenádherný komplex vápencových skál, v ktorých sa nachádzajú diery, dutiny a jaskyne. Najznámejšou krasovou jaskyňou z nich je Aksamitka, ktorá je žiaľ verejnosti neprístupná. Na Haligovské skaly sa však dostanete turistickou trasou napríklad z obce Haligovce.

Poslednou chránenou rezerváciou Pieninského národného parku je Prielom Lesníckeho potoka. Lesnícky potok priteká z pravej strany Dunajca a vytvoril strmé steny skál Kače, Bystríka, Bielej a Osobitej skaly. K tomuto prírodnému výtvoru sa dostanete turistickým chodníkom z dedinky Lesnica alebo na člne či plti.

Pieniny sú nepochybne skvelým výberom na strávenie aktívnej dovolenky. Je to ideálne miesto pre turistov, ale aj pre rodinky s deťmi. Niektoré turistické chodníky sú malým návštevníkom prispôsobené. Navyše okolie Pienin ponúka aj ďalšie atrakcie, ktoré stojí za to navštíviť. A my sme pre Vás pripravili na výber ubytovanie v Pieninskom národnom parku. Vyberte si zo širokej ponuky chát, apartmánov či rodinných penziónov. Rezervujete si už dnes, nech nepremeškáte svoj pobyt v krásnej prírode národného parku Pieniny.

Národný park Slovenský raj je jedným z deviatich slovenských národných parkov a je považovaný za jeden z najkrajších. Tiahne sa Banskobystrickým krajom, Prešovským krajom a Košickým krajom, kde zasahuje do regiónu Spiš. Nachádza sa na území okresov Brezno, Poprad, Spišská Nová Ves a Rožňava. Územie Slovenského raja je ozajstným rajom turistov. Vodopády, kaňony, skaly a prekrásne výhľady – aj tak by sa dal charakterizovať náš najnavštevovanejší národný park.

NP Slovenský raj je raj pre zvieratá aj pre turistov

Slovenský raj bol za národný park vyhlásený v roku 1988. Nachádza sa tu 11 národných a 8 prírodných rezervácií. Územie parku leží na severe Slovenského Rudohoria. Kvôli svojej faune a flóre bol zaradený do najvyššieho pásma ochrany. Žijú tu medvede, vlky, líšky, rysy a dokonca tu bol v roku 1963 umelo vypustený aj kamzík vrchovský. V potokoch plávajú pstruhy a nájdeme tu rôzne druhy sokolov i orla skalného.

Rozloha Národného parku Slovenský raj je 19 414 hektárov. Parkom pretekajú dve rieky Hnilec a Hornád, ktoré vytvárajú unikátne vodné úkazy – kaňony, rokliny, tiesňavy a vodopády. Najdlhšou roklinou je Prielom Hornádu, vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu už v roku 1964. Úsek je dlhý 16 km a patrí do katastra obce Letanovce. Trasa je plná mostíkov, rebríkov, podporných lávok a reťazí. Nádherné scenérie sem chodia obdivovať turisti z ďaleka.

Najnavštevovanejšou tiesňavou Slovenského raja je Suchá Belá, ktorou preteká rovnomenný potok. Dostanete sa k nej z turistického centra Podlesok pri obci Hrabušice. Dolina je popretkávaná viacerými vodopádmi ako Misové vodopády, Korytový či krásny Okienkový vodopád. S dobrou turistickou obuvou zvládnu túto nenáročnú a zaujímavú túru aj deti.

Preskúmajte rokliny, vodopády aj adrenalínovú ferratu

Národný park Slovenský raj ponúka aj ďalšie rokliny na preskúmanie. Klaštorská dolina je pomerne krátka, ale obľúbená u rodín s deťmi. Na trase 1,5 kilometra môžete obdivovať Vodopád objaviteľov, Strakov vodopád či Dúhový vodopád. Východiskovým bodom Vám bude Kláštorisko, ktoré je ruinou kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Nájdete tu turistické centrum aj reštauráciu. Vstupom do tejto časti Slovenského raja je lanový most - lávka, ktorá bola vybudovaná ako prvá pri sprístupnení tiesňavy.

Odporúčame Vám navštíviť aj ďalšie prírodné rezervácie Slovenského raja. V rokline Sokolia dolina, ktorá je najpríkrejšou dolinou parku nájdete Závojový vodopád. So svojou výškou 75 metrov je najvyšším vodopádom Slovenského raja a navštíviť ho môžete z Tomášovskej Belej. Nemenej známou tiesňavou je Kyseľ, kde sa nachádza aj druhý najväčší vodopád tohto parku Obrovský vodopád. Adrenalínových nadšencov v rokline určite poteší Kyseľ Ferrata. Miesto, kde si môžete skúsiť skalolezectvo.

Medzi ďalšie obľúbené tiesňavy patria Piecky, Veľký Sokol či Tiesňavy. Rokliny v NP Slovenský raj sú spoplatňované, ale sú otvorené celoročne. Počasie, tak ako aj na horách, tu býva premenlivé. Pred Vašou návštevou si vždy pozrite predpoveď a skontrolujete si stav turistických chodníkov na stránke národného parku. Nezabudnite na dobré a a nepremokavé oblečenie, či pršiplášť. Slovenský raj svojou vlhkosťou pripomína prales.

Čaká Vás najkrajší výhľad i čarovná ľadová jaskyňa

Najkrajší výhľad v Slovenskom raji sa Vám nepochybne naskytne na Tomášovskom výhľade. Na tento skalný výstupok sa dostanete s turistického centra Čingov alebo z obce Smižany. Výstup naň zvládnu aj seniori, či rodiny s deťmi. Samozrejme opatrnosť je na mieste. Z výšky 667 m n. m. uvidíte až na Vysoké Tatry.

V Národnom parku Slovenský raj sa nachádza veľké množstvo jaskýň, z ktorých väčšina je stále neprebádaná. Verejnosti je prístupná Dobšinská ľadová jaskyňa z dedinky Dobšiná. A ako už názov napovedá, jaskyňa je čarovným krajom ľadu. Takže ak Vaše deti milujú Ľadové kráľovstvo, Elzu, Annu či snehuliaka menom Olaf, návšteva jaskyne bude pre nich nezabudnuteľným zážitkom.

Ak budete hľadať v Slovenskom raji miesto na kúpanie, či leňošenie, aby ste si po výdatnej turistike odpočinuli, vyskúšajte vodnú nádrž Klauzy. Dokonalý relax Vám poskytnú aj brehy vodnej nádrže Palcmanská Maša v obci Dedinky. Táto najväčšia vodná nádrž Slovenského raja bude pre Vás aj ideálnym východiskovým bodom na ďalšie potulky po národnom parku.

Slovenský raj je vďaka svojim nespočetným množstvom prírodných krás, tým správnym miestom na aktívnu dovolenku. Vyberte sa sem na túry a obdivujte, čo príroda vytvorila. Pripravili sme pre Vás tipy na výlety v Slovenskom raji. Naplánujte si svoju dovolenku už teraz. Ponúkame Vám kvalitné ubytovanie v blízkosti Národného parku Slovenský raj. Rezervujte si ho na stránke ubytovanie Slovenský raj či ubytovanie Dedinky na našom portáli. Zo širokej ponuky si isto vyberiete. K dispozícií sú možnosti pre rodiny s deťmi aj ubytovanie pre turistov. Rezervujete si Vašu dovolenku v Slovenskom raji už dnes.

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápadnej časti našej krajiny, pri hraniciach s Maďarskom. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice-okolie, časť ochranného pásma aj do okresu Revúca. Jeho rozloha je 34 611,08 ha, ochranné pásmo tvorí 11 741,57 ha. Územie národného parku tvorí sústava náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov. Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe. 78 % jeho plochy pokrývajú lesy.

Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra. Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002. Momentálne je známych viac než 1 350 jaskýň a priepastí, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Asi najvýznamnejšou jaskyňou je unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. Územie je známe rozmanitosťou prírodných podmienok. Tie umožňujú, aby sa tu vyskytovali živočíšne aj rastlinné druhy horských, lesostepných aj stepných zástupcov.

Klíma národného parku a jeho "Naj"

Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy. Priemerná teplota v januári sa drží v rozmedzí -4 až -6 °C, v júli sa zase šplhá medzi 19 až 20 °C. Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm. Ročný úhrn zrážok nie je nijako výrazný, dosahuje hranicu 630 až 990 mm. Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú tzv. vyvieračky (napr. Brzotínska, Ardovská, Kečovská a iné). V národnom parku natrafíte na dva vodopády (Hrhovský, Hájske) a niekoľko menších vodných nádrží. Sú to rôzne rybníky, napríklad Jasovské alebo Hrušovské.

Národný park Slovenský kras sa pýši viacerými naj. Najvyššie položené miesto je vo výške 925 m n. m. na vrchole Matesovej skaly. Najnižšie položené miesto je vo výške 217 m n. m. na úpätí Plešivskej planiny. Najdlhšia a súčasne najhlbšia jaskyňa je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, výškový rozdiel 373 m, vertikálne rozpätie 376 m). Najstaršia prírodná rezervácia pochádza z roku 1925 (Jasovská jaskyňa). Najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa (Silická jaskyňa) sa nachádza vo výške 503 m n. m. Najmenšia prírodná rezervácia má rozlohu 1,22 ha (Pod Fabiankou), zatiaľ čo najväčšia (Brzotínske skaly) má rozlohu 433,78 ha.

Slovenský kras má pestré zastúpenie flóry i fauny

Národný park Slovenský kras má vo svojom zastúpení flóru rozličných oblastí. Rastliny spolu so svojimi spoločenstvami patria medzi najpôsobivejšie zložky tunajšej prírody. Je tu pekne viditeľný vplyv ako karpatskej, tak panónskej flóry, vytvára akoby mozaiku vegetácie. Dokonca tu rastú všetky druhy rumeníc, ktoré sa v našej krajine vyskytujú. Vzhľadom k výškovému rozpätiu Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne – planárny, kolínny, submontánny. Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského. Nahradila rumenicu turnianskú, ktorá bola ešte donedávna považovaná za tunajší endemit. Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský. Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy. Ich hlavnou vlastnosťou je dobrá adaptabilita na prostredie, prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch. V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín, ale viažu sa k nemu aj ďalšie „naj“. Nájdete tu najväčšie územie s porastom kandíka psieho a najnižšiu nadmorský výšku s výskytom astry alpínskej.

Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov, takmer všetkých druhov netopierov. Bohaté zastúpenie majú taktiež avifauna (vtáctvo), herpetofauna (plazy) a bratrachofauna (obojživelníky). V jaskyniach a podzemných priestoroch sa vďaka podmienkam na život vyskytujú okrem netopierov aj pavúky a mäkkýše. Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch. V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov. Avšak typická pre toto územie je najmä fauna stepného a lesostepného pásma. Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny. Fauna Slovenského krasu má tiež svoje „naj“. V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší (orol skalný) aj najmenší operenec (králiček ohnivohlavý), svoj brloh tu má náš najväčší cicavec (medveď hnedý).

Skvelé miesto na prechádzky, turistiku i horolezectvo

Súčasťou národného parku je 6 prírodných rezervácií, 10 národných prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskýň). Každé z týchto miest je niečím iným výnimočné a vyniká inou devízou, ktorá láka turistov. Turisti ich môžu navštevovať celoročne. Je možné si naplánovať nenáročné prechádzky, ako aj viacdňové prechody. Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností. V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo. V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov. Čo sa týka spomínaného horolezectva, celoročné je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom (strana od potoka aj zo steny Masívu Zadného komína) a Májová Veža. V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1.2. do 31.7. Hlavným strediskom horolezectva v Slovenskom krase je NPR Zádielska tiesňava.

Medzi ďalšie možnosti, ktoré ponúka Národný park Slovenský kras, patrí agroturistika, rybárčenie aj jazdenie. Perfektný výlet Vás čaká aj k Turnianskemu hradu, Štítniku či Plešivcu, ktoré sú zrúcaninami hradov. Veľmi pekne je aj pri Zádielskom hradisku, hrade Krásna Hôrka či kaštieli Betliar. Na našich stránkach nájdete ponuku ubytovania v okolí Národného parku Slovenský kras, vďaka ktorému budete k atrakciám okolia skutočne blízko. Potom je Vašou úlohou už len zbaliť si batoh, obuť túlavé topánky a vydať sa spoznávať jeho krásy.

Národný park Malá Fatra sa nachádza na severe Slovenska v Žilinskom kraji v okresoch Žilina a Dolný Kubín. Pohorie Malá Fatra je štvrtým najväčším pohorím na Slovensku a jeho vrchy sa pýšia početnou návštevnosťou turistov. Tento národný park je vyhľadávanou destináciou na zimné lyžovačky a letné potulky nádhernou prírodou.

Malá Fatra bola za národný park bol vyhlásená dosť neskoro. Vplyvom civilizačných nájazdov v roku 1967 označili túto lokalitu za chránenú krajinnú oblasť. Až v roku 1988 bola Malá Fatra kvalifikovaná za národný park. Jeho správa je dnes v obci Varín, ktorý je aj vstupnou bránou do parku.

Malá Fatra sa skladá z dvoch častí Krivánska a Lučanská časť. Krivánska Fatra sa rozprestiera na sever od rieky Váh. Najvyšším vrchom a zároveň aj najvyšším vrchom celej Malej Fatry je Veľký Kriváň, ktorý leží v nadmorskej výške 1 709 m n. m. Nemenej významnými štítmi sú aj Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.) a Malý Kriváň (1 671 m n. m.). Práve vrch Veľký Rozsutec sa nachádza v erbe Národného parku Malá Fatra.

Ideálna turistika pre deti i pre seniorov

Nejeden turista sa môže pochváliť výstupom na tretí najvyšší vrch Malej Fatry Chleb (1 646 m n. m.). Je súčasťou hrebeňovky Krivánskej Fatry a zároveň je dobre dostupný nielen pre peších turistov, ale aj pre rodiny s deťmi či seniorov, pretože sa sem dostanú lanovkou. Sedačková lanovka začína vo Vrátnej doline a vyvezie Vás zo Snilovského sedla až na horu Chleb. Odtiaľ sa môžete kochať výhľadmi na Malú Fatru v celej jej kráse. Stredisko Vrátna Free Time Zone je ideálnym miestom na lyžovačku ale aj adrenalínové športy ako paragliding.

Obľúbeným výletom v Národnom parku Malá Fatra je aj Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.). Chata je prístupná od lanovky vo Vrátnej doline alebo po turistickej značke z obce Šútovo. Cestou na Chatu môžete obdivovať 38 metrov vysoký Šútovský vodpád alebo Mojžišove pramene, ktoré vytekajú zo skalnej steny Krivánskej Malej Fatry.

Druhá časť národného parku Lúčanská Fatra leží na južnej strane Malej Fatry. Táto časť je nižšia a menej zalesnená. V lete sa turisti zväčša vyberajú na túry z Fačkovského sedla, odkiaľ sa dostanú aj na skalnatý vrch Kľak (1 352 m n. m.). Tu pod ním sa nachádza aj 30 metrov vysoký, krásny Kľacký vodopád. V zime sú zase prídu na svoje lyžiari v populárnom lyžiarskom stredisku Martinské hole, neďaleko mesta Martin.

Malá Fatra Vás očarí nielen svojou rozmanitou flórou, kde sa striedajú lesy s kosodrevinou a pralesom, ale aj faunou. Žijú tu vlky, rysy aj divé mačky. Bol potvrdený aj početný výskyt medveďa hnedého. Pri vychádzkach buďte opatrní, lebo môžete natrafiť na vretenicu, užovku či salamandru škvrnitú. Rovnako sa tu darí vtáctvu. Pozorné oko zahliadne orla skalného či sokola, ak nastražíte uši, začujete ťukať ďatľa. V Národnom parku Malá Fatra sa nachádza až 29 živočíšnych druhov európskeho významu.

Po stopách Jánošíka

Turistickým centrom Národného parku Malá Fatra je Terchová. Táto malebná obec je známa predovšetkým vďaka zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Nájdete tu aj sústavu roklín a kaňonov Jánošíkove diery, ktoré lákajú turistov z ďalekého okolia. Ďalšou navštevovanou obcou Malej Fatry je dedinka Zázrivá. Kto by nepoznal zázrivské korbáčiky. Veď miestni ľudia sa výrobou syra zaoberajú už odpradávna. A zaručujeme Vám, že aj halušky tu chutia inak.

Malá Fatra je úžasným miestom na strávenie dovolenky. Či hľadáte relaxačný pobyt alebo aktívnu dovolenku kedy plánujete nachodiť poctivé kilometre po národnom parku, ste na správnom mieste. Tento národný park je pre turistov ako aj na lyžovačku ako stvorený. Rezervujte si ubytovanie v blízkosti Národného parku Malá Fatra už dnes. Vyberte si z našej ponuky. Máme pre Vás rodinné penzióny, komfortné hotely, moderné apartmány, útulné chaty aj drevenice v Malej Fatre. Dovolenka sa môže začať.

Národný park Muránska planina pokrýva západnú časť Slovenského rudohoria. Radíme ho medzi najmladšie národné parky na území Slovenskej republiky. Cieľom jeho zriadenia bola ochrana Muránskej planiny. Národný park zasahuje do oblasti okresov Revúca, Brezno a Rimavská Sobota. Jeho rozloha je 20 318 ha, ochranné pásmo je na ploche 21 698 ha. Turisti si prídu na svoje vďaka značeným turistických chodníkom a náučným trasám, ktoré majú dĺžku až 300 km.

Územie bolo vyhlásené národným parkom od 1. októbra 1997, pričom jeho správa sídli v meste Revúca. 86 % jeho územia pokrývajú lesy. Tak ako každý národný park, aj Muránska planina má svoje „naj“, ktoré sú lákadlom nejedného návštevníka. Najvyšším bodom národného parku je vrchol Stolice v nadmorskej výške 1 476 m n. m. Nájdete tu taktiež najnižšie položenú kosodrevinu nášho územia, ktorá rastie vo výške 750 m n. m.

Klíma Muránskej planiny

Vďaka tomu, že územie národného parku sa nachádza v miernom klimatickom pásme, nestretávame sa tu s extrémnymi teplotnými výkyvmi. Väčšina územia spadá do oblasti s chladnou horskou klímou. Ochranné pásmo má miesta s mierne teplou oblasťou, najnižšie južné časti majú typ mierne chladnej horskej klímy, zatiaľ čo pre vrcholové časti je typická studená horská klíma. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú hodnoty -6 až -7 °C, teploty v júli sa pohybujú na hranici 11,5 až 13,5 °C. Ročne na území padne približne 1 000 až 1 400 mm zrážok. Čo sa týka snehovej pokrývky, tá sa na území drží približne 140 až 160 dní v roku, pričom maximálna výška miestami presahuje aj 75 cm.

Jadro národného parku tvorí vápencová a dolomitová planina. Tieto nerasty sú charakteristické tým, že ľahko podľahnú procesu skrasovatenia. Najmä vďaka tomu je Národný park Muránska planina plný rozličných povrchových aj podpovrchových krasových javov. Do dnešnej doby bolo objavených viac než 500 jaskýň a priepastí, pričom viac než 250 jaskýň nie je verejnosti sprístupnených. Bobačka, čo je najrozsiahlejší z tunajších jaskynných systémov, má dĺžku viac než 5 km a pýši sa bohatou sintrovou výzdobou. Ďalej sa na území parku nachádzajú najrôznejšie tiesňavy, skalné veže a ihly, škrapy, krasové jamy aj skalné brány.

Aké rastliny a živočíchy nájdete v Národnom parku Muránska planina?

Územie národného parku je mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov. Flóra Národného parku Muránska planina zahŕňa mnohé rastliny. Od náročnejších teplomilných druhov cez subalpínske po alpínske druhy. Doposiaľ tu bolo objavených a popísaných viac než 1 400 druhov rastlín. Väčšinu územia pokrývajú lesy. Kým v minulosti prevládali bukové a jedľovo-bukové, dnes je to už zmes. Od juhu sa tiahnu vápnomilné buničiny, prechádzajú do lipovo-javorových a teplomilných dubových lesov. Náhorné časti planiny sú pokryté prevažne bukovými, jedľovo-bukovými lesmi, taktiež sa primiešava smrek. Pre severné časti je typické pokrytie smrečinami a zmiešanými smrekovo-bukovými lesmi. Na skalných hrebienkoch ostali zachované reliktné borovicové aj smrekovcové lesy.

Muránska planina je domovom viacerých chránených a vzácnych druhov drevín (tis obyčajný, jarabina Hazslinszkého, jarabina mišuľková, zemolez alpský), kosodrevín (borovica horská) a bylín (prilbovka červená, prilbovka biela, črievičník papučkový, kruštík komorický, kandík psí). Kolorit oblasti je dopĺňaný podhorskými lúkami a pasienkami, niektoré z nich sú už tiež veľmi zriedkavé a ohrozené. Cenné prírodné spoločenstvo je dotvárané vegetáciou skál a strmými svahmi. Práve na nich sa nachádza najvzácnejšia rastlina územia, ktorou je lykovec muránsky. Je vzácnym pozostatkom ešte z čias treťohôr. Asi najviac ohrozené sú mokraďné spoločenstvá. Tie sú domovom skvostov našej prírody (napríklad žltohlavu najvyššieho alebo prvosienky pomúčenej) a majú výrazný vplyv pre zdravé fungovanie krajiny. Zaujímavými rastlinami, ktoré tu žijú sú tučnica obyčajná a rosička okrúhlolistá. Obidve sú mäsožravé.

Fauna Národného parku Muránska planina pokrýva aj niektoré dnes už ohrozené a vzácne druhy živočíchov. V lesoch sa ukrýva medveď hnedý, vlk dravý, mačka divá a rys ostrovid. Čisté horské potoky sú domovom mnohých rýb, dokonca aj niektorých pôvodných druhov a taktiež nášho vzácneho predátora – vydry riečnej. Nie je ale jediná, ktorá na vodné živočíchy číha. Spolu s ňou si na nich pochutnáva vzácny bocian čierny. Z vtáctva, ktoré našlo svoje miesto hniezdenia práve na Muránskej planine, spomenieme orla skalného, sokola sťahovavého, kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého či ohrozeného tetrova hlucháňa. V jaskynných systémoch zimuje 23 druhov netopierov. Zaujímavé sú aj počty doposiaľ nájdených stavovcov (viac než 270 druhov) a bezstavovcov (viac než 2 700 druhov). Endemitmi Muránskej planiny sú chrobáky behúnik a snehulčík, ale taktiež jarva obyčajná a viazaná skočka.

Tipy na výlety

Zaujímavými tipmi na výlety sú náučné chodníky, napríklad Stožky (13,5 km), Jakuba Surovca (4 km),Tŕstie (6 km) alebo chodník s najoriginálnejším názvom - Poďte s nami za sysľami (6,3 km). Inak, tie sysle. Práve Sysľovisko Biele vody je jednou z najväčších atrakcií národného parku. Približne od marca tu môžete sledovať jednu z najväčších slovenských kolónií sysľa pasienkového. Napriek tomu, že za bežných okolností je to veľmi plaché zviera, tie tunajšie sú na prítomnosť človeka zvyknuté. Dokonca až tak, že v časoch začiatku sezóny, kedy sú ešte vyhladované, prijímajú potravu priamo z Vašej ruky. Ponúknite im mrkvu, slnečnicu, jablko, cviklu, ovos, jačmeň či vlašské orechy. Sysle si pochutnajú a Vy budete mať zážitok. A to ako deti, tak aj dospelí. Navštívte aj Lesnícky skanzen Vydrovo, Muránsky hrad či Chmarošský viadukt v Telgárte.

Možností výletov je mnoho. Aby ste k nim boli čo najbližšie, zarezervujte si ubytovanie v okolí Národného parku Muránska planina, napríklad na stránke ubytovanie Slovenské rudohorie. Je na Vás s kým prídete, či kam pôjdete. Dôležité je užiť si výlet, vnímať krásy prírody a myslieť na to, že národný park je naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Správajte sa k prírode pozorne, s pokorou a rešpektom. Dbajte na jej ochranu a vštepujte už odmalička deťom lásku k živému, rastlinkám i živočíchov. Príroda sa Vám za to poďakuje.

Národný park Veľká Fatra je najmladší slovenský národný park. Územne patrí prevažne do Žilinského kraja, ale zasahuje aj do severnej časti Banskobystrického. Národný park ako aj jeho ochranné pásmo zaberajú väčšinu územia pohoria Veľká Fatra, ktoré je súčasťou vonkajších Západných Karpát. Park však zaberá aj juhozápad Starohorských vrchov. Vďaka vysokým zrážkam a nízkemu vyparovaniu je Národný park Veľká Fatra dôležitým zdrojom pitnej vody, a z tohto dôvodu je od roku 1987 vyhlásený za chránenú vodohospodársku oblasť.

Veľká Fatra - domov tetrova hlucháňa

Od roku 1972 na tomto území existovala chránená krajinná oblasť Veľká Fatra, ktorá získala vyšší stupeň ochrany, keď bola 1. apríla 2002 vyhlásená za národný park. Až 90 % plochy parku zaberajú bukové lesy a hrebeňové pastviny datované do obdobia Valašskej kolonizácie (15. až 17. storočie). Na zvyšnom území sa vyskytuje aj škótska borovica a Harmanecké údolie je najbohatšou lokalitou na výskyt tisu obyčajného v strednej Európe. Veľká Fatra sa môže pochváliť aj vzácnym endemitom - cyklámenom fatranským. Ten rastie iba v tejto oblasti a v časti Nízkych Tatier. Vďaka nedostupnosti niektorých strmých svahov, sa tu vyskytujú aj pralesové ekosystémy bez ľudského zásahu. Členitý terén a rozmanitosť lúk, pastvín, útesov a údolí tvoria podmienky nielen pre bohatú flóru, ale aj faunu. Hojne sa tu vyskytujú medvede, vlky, rysy aj divé mačky. Žijú tu tiež veľmi ohrozené druhy kurovitých vtákov - tetrov hôľniak a tetrov hlucháň.

Najvyšším vrchom v národnom parku je s výškou 1 596 m n. m. Ostredok. V rámci územia Veľkej Fatry je niekoľko desiatok maloplošných chránených území. Medzi národné prírodné rezervácie patrí napríklad Jánošíkova kolkáreň alebo Rakšianske rašelinisko. Perlová jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou. Zaujímavé sú aj prírodné pamiatky Matejkovský kamenný prúd či Travertínové terasy Bukovinka. Veľká Fatra je ako územie európskeho významu a chránené vtáčie územie zaradená do celoeurópskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Z lyžovačky rovno do skanzenu vo Vlkolínci

Tak ako väčšina slovenských národných parkov, aj Veľká Fatra sa môže pochváliť krasovými oblasťami, prevažne jaskyňami, ktorých je tu viac ako 530. Pre verejnosť je otvorená Harmanecká jaskyňa. Návštevníci si tu pozrú prehliadkovú trasu s dĺžkou 1 020 m, na ktorej môžu obdivovať vápencovú výzdobu a rozsiahle dómy. Jaskyňa je významná aj kvôli množstvu zimujúcich netopierov.

Nemožno hovoriť o Veľkej Fatre a nespomenúť jeden z najvýznamnejších slovenských skanzenov - osadu Vlkolínec. Tá leží pod vrchom Sidrovo a je dokonca zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Osadu tvorí štyridsaťpäť obytných a hospodárskych budov, pričom niektoré sú stále obývané. Zaujímavé sú aj takzvané štále, čiže senníky, v okolí.

Pohorie Veľká Fatra ponúka množstvo možností aktívneho vyžitia. V lete sa celé rodiny zabavia v rozprávkovej dedine Habakuky alebo v Donovalkove – hlavnom meste detí. Aktívna zima je najlepšie strávená na svahoch, o to sa postarajú lyžiarske strediská ako Park Snow Donovaly, Ski Park Malinô Brdo, Snowland Valčianska dolina alebo Skicentrum Tajov.

Na spoznanie aspoň časti krás tejto oblasti je potrebných niekoľko dní, preto si zarezervujte ubytovanie pri národnom parku Veľká Fatra. Poobzerať sa môžete napríklad po dreveniciach v Liptovských Revúcach alebo chatách v Turčianskom Jasene. Kvalitné ubytovanie v súkromí ponúkajú Staré Hory. Na Donovaloch nájdete takmer všetky typy ubytovania, od apartmánov cez penzióny až po luxusné hotely.

Chránená krajinná oblasť Ponitrie, čarokrásny kus našej krajiny, je jednou zo 14 slovenských chránených krajinných oblastí. Často sa stretávame s uvádzaním skratky CHKO Ponitrie. So svojou rozlohou 37 665 ha zasahuje pomerne široké územie. Prechádza tromi krajmi (Banskobystrický, Nitriansky, Trenčiansky) a pôsobnosť jej správy zasahuje viaceré okresy. Pokrýva územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Topoľčany a Zlaté Moravce. Čiastočne zasahuje aj okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom. Celá oblasť patrí do dvoch odlišných geomorfologických celkov. Sú nimi Tribeč a Vtáčnik.

Za chránenú krajinnú oblasť bolo územie vyhlásené v roku 1985. Výškový rozptyl je pomerne veľký, najnižší bod územia sa nachádza vo výške 170 m n. m. v pohorí Tribeč, najvyšší bod územia je vrchol Vtáčnika vo výške 1 346 m n. m. Pohoria spolu vytvárajú aj akúsi pomyselnú hranicu, ktorá delí stredné Slovensko od toho západného. Predmetom ochrany krajinnej oblasti sú predovšetkým biotopy súvislých lesov, lokality lesostepnej a stepnej fauny a flóry. Na celom území platí stupeň ochrany číslo dva. Nachádza sa tu taktiež 7 území európskeho významu a 1 chránené vtáčie územie, ktoré spadajú do sústavy chránených území NATURA 2000.

Preskúmajte známe pohoria Vtáčnik a Tribeč

Pohorie Vtáčnik je druhé najvyššie pohorie vulkanického Slovenského rudohoria z čias treťohôr. Spadá do klimaticky chladnejšej a vlhkejšej oblasti. Je charakteristické bukovými porastmi i pôvodnými smrečinami, nájdu sa aj porasty buka a jedle. Flóra je prevažne tvorená horskými rastlinami. Nachádza sa tu vzácna škarda sibírska i mach s európskym významom, dvojhrot zelený. Zaujímavosťou je výskyt porastu zakrpatených bukov, i výskyt pôvodnej smrečiny v ostrovčekoch. Tá sa mieša s čučoriedkovými porastmi a jarabinou vtáčou. Pre faunu je typický výskyt našich šeliem (vlk, rys, medveď) i množstva vtákov. Medzi unikátne prírodné výtvory patria rozpadnuté skalné veže na hlavnom hrebeni Vtáčnika, sopečný valcovitý komín na vrchole Ostrovica či kaňon Bystričanskej doliny so skalnými stenami Hrádku a Veľkej skaly.

Pohorie Tribeč je súčasťou Vnútorných Západných Karpát z obdobia druhohôr. Spadá do klimaticky teplej horskej oblasti okrem najhornejších častí. Prevažujú dubovo-hrabové lesy. Fauna aj flóra sú unikátne, nachádza sa tu obrovské množstvo chránených aj vzácnych druhov. Svoj značný vplyv má aj Podunajská nížina, ktorá privádza teplejšie ovzdušie. Z fauny je zaujímavosťou zubria zvernica pri Topoľčiankach, kde dlhodobo chovajú zubra hrivnatého. Flóristicky jedinečný je Chránený areál Jelenská gaštanica, kde v 13. storočí uskutočnili prvý pokus o umelo založený porast gaštana jedlého. Aktuálne majú najstaršie stromy viac než 300 rokov. V pohorí Tribeč je skvelo vyvinutý fenomén kremencových hôrok s najvzácnejšou rastlinou hrdobarkou páchnucou, ale aj mnohými acidofilnými rastlinami (napríklad vres obyčajný, kručinka chlpatá), kvitnúcimi bylinami (napríklad pavinec horský, jastrabníky) a papraďami. Na Tribeči sa oplatí určite navštíviť Oponický hrad, hrad Gýmeš alebo Čierny hrad. Jedinečným miestom Tribeča sú Hôrky. Jedná sa o územie európskeho významu, kde spadajú Národná prírodná rezervácia Hrdovická a prírodné rezervácie Solčiansky háj a Kovarská hôrka.

Zaujímavá fauna a flóra Ponitria

Fauna celej Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie je veľmi pestrá. Početné zastúpenie v nej majú bezstavovce, ktoré tvoria podstatnú časť aktuálne známych viac než 7 500 živočíšnych druhov vyskytujúcich sa v oblasti. Značné zastúpenie majú chrobáky (napríklad roháč veľký, fuzáč alpský), motýle (napríklad vidlochvosty, okáň hruškový), ale okrem nich aj rôzne iné druhy hmyzu, pavúky, kôrovce a mäkkýše. Množstvo potokov v oblasti je domovom rýb (napríklad pstruh potočný, hlaváč bieloplutvý) a obojživelníkov (napríklad skokan hnedý, rosnička zelená). Plazy majú okrem korytnačky močiarnej a krátkonôžky štíhlej zastúpenie všetkých druhov nášho územia. Cicavce sú zastúpené od malých druhov (napríklad piskor vrchovský), cez netopiere, vodné šelmy (vydra riečna) až po veľké šelmy (napríklad rys ostrovid, vlk dravý). Hniezdi tu veľké množstvo vtákov, od nížinných až po horské lesné druhy. Spomenúť môžeme bociana čierneho i orla kráľovského. Taktiež sa tu nachádza Chránené vtáčie územie Tribeč, ktoré je vyhlásené pre výskyt mnohých druhy vtákov.

Flóru celej Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie možno vzhľadom v rôznorodosti územia charakterizovať obrovskou druhovou pestrosťou aj skladbou vegetácie. Rastú tu teplomilné panónske i horské karpatské druhy. Celé územie je prevažne pokryté lesmi, celková lesnatosť je na úrovni 96,8 %. Nájdete tu celý zástup rôznych rastlinných spoločenstiev. Na bralách, skalách a sutinách postupom času vznikli vzácne suchomilné a teplomilné spoločenstvá pripomínajúce stepi a lesostepi. Xerotermné spoločenstvá sú v Zoborských vrchoch. Na jar tu uvidíte vzácne chránené druhy (napríklad kosatec nízky, hlaváčik jarný) i druhy európskeho významu (napríklad poniklec veľkokvetý či endemit Zoborských vrchov i Slovenského krasu – peniažtek slovenský). Pre oblasť svetlých lesov sú charakteristické orchidey (napríklad jazýčkovec východný, vstavač purpurový) či rôzne chránené rastliny (napríklad ruža roľná, rumenica piesočná). Pre najviac vysušené skalné miesta sú charakteristické sukulenty (napríklad skalničník srstnatý, rozchodník biely).

Vychutnajte si dokonalé spojenie turistiky a histórie

Turisticky zaujímavé sú jednoznačne náučné chodníky. Prejsť môžete Náučný chodník Zobor (14,7 km), Náučný chodník Buchlov (5,3 km) alebo Náučný chodník Vtáčnik (5,7 km plus 2,1 km odbočka). Chránená krajinná oblasť Ponitrie celkovo zahŕňa 59 turistických trás v dĺžke 268 km a 52 jaskýň. Okrem toho môžete navštíviť mnohé historické pamiatky, sú tu rôzne hrady, kaštiele a zrúcaniny. A možno Vás na Tribeč potiahne príbeh slovenského autora, ktorý bol podľa pôvodnej knižnej predlohy aj sfilmovaný. Ak by to tak bolo, dávajte si pozor, človek nikdy nevie, či tú tie príbehy vymyslené, alebo sa zakladajú na pravde. V každom prípade Vám odporúčame zarezervovať si ubytovanie v okolí Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a všetky jej krásy prísť preskúmať osobne. Nikdy totiž nie je nad osobný zážitok. Inšpiráciu na ubytovanie nájdete napríklad na stránke ubytovanie Nitra.

Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky, známa aj pod názvom Senné rybníky či Rybničná sústava Senné-Iňačovce, sa rozprestiera na východe Slovenska, medzi obcami Iňačovce a Senné, v tzv. Senianskej depresii. Pokrýva Košický kraj a okresy Sobrance a Michalovce. Lokalita Senianske rybníky má rozlohu 1 440 ha, národná prírodná rezervácia 213 ha. Sú jednou z najviac významných ornitologických lokalít strednej Európy. Senianske rybníky zaradené medzi významné vtáčie územia, od roku 1990 aj medzi Ramsarské lokality. Na území Národnej prírodnej rezervácie Senianskych rybníkov platí piaty stupeň ochrany, v ochrannom pásme štvrtý. Chránené vtáčie územie Senianske rybníky je súčasťou európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Ako prvý bol za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné – Rybníky v roku 1974 vyhlásený najväčší z vybudovaných rybníkov. V roku 1995 bolo celé územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Rezervácia bola založená z cieľom ochrániť vzácne biocenózy aj vodné vtáctvo. A to za účelom vedecko-výskumným, kultúrno-výchovným i náučným. Má význam pre zachovanie diverzity územia. A to ekologickej i genetickej, vzhľadom na kvality avifauny.

Senianske rybníky - Raj pre vodné vtáky

Z pohľadu geomorfológie sa územie nachádza vo Východoslovenskej rovine známej ako Senianska mokraď. V minulosti tu boli časté záplavy, najmä počas jari. Postupne sa teda na seba vrstvili nánosy a sedimenty, ktoré sa datujú až do čias treťohôr. Vzhľadom na množstvo mokradí, okolie nebolo osídlené. Pôda bola prevažne kyslá a posiata lúkami. Už od pradávna vďaka svojim podmienkam lokalita lákala rôzne vodné i pri vode žijúce vtáky. Stala sa ich útočiskom, domovom, či prestupnou stanicou pri migrovaní.

Ornitológov na výskyt vtáctva a potenciál i význam lokality upozornili medzi svetovými vojnami ako prví členovia poľovníckeho spolku gr. Alexandra Sztáraya. Bratia Ehrenheimovci uvažovali nad zriadením súkromnej vtáčej rezervácie. Gábor Sztáray začal so zhromažďovaním vypreparovaných exemplárov rozličných vtákov. V senianskom kaštieli vytvoril prvú zbierku týchto zaujímavých kúskov, ktorá bola neskôr po vojne premiestnená do bratislavského Slovenského národného múzea.

Oblasť je tvorená systémom viacerých chovných rybníkov, lúkami a mokradinami. Nachádza sa v nadmorskej výške 97 – 106 m n. m. Pre územie je teda charakteristická relatívna rovinatosť terénu s minimálnymi rozdielmi. Tie slúžili ako útočisko zvieratám, keď prišli záplavy. Podľa súčasných výskumov tu hniezdi viac než 50 rôznych druhov vtákov. Ďalších približne 160 druhov vtákov ju využíva na odpočinok, keď tiahnu smerom cez hrebene Karpát.

Početné zastúpenie tu má kačica divá, potápka chocholatá aj chocholačka vrkočatá. Na vtáčích ostrovoch majú svoj domov čajka bielohlavá a kormorán veľký. Mokré prostredie vŕbových porastov si zase prisvojili beluša malá, volavka popolavá a chavkoš nočný. V porastoch vodnej vegetácie žije čorík bahenný spolu s chriašteľom vodným. Pri pohľade do korún stromov zahliadnete kúdeľníčku lužnú aj rybárika obyčajného. Pri jarnej a jesennej migrácii územím tiahnu čajky, kačice, husi, potápky a volavky. Často okolím krúžia orliak morský či sokol sťahovavý, pred ktorými sa majú ostatné vtáky na pozore. V okolí rybníkov sa často zdržuje labuť veľká, lyska čierna, potápka červenooká, rôzne druhy spevavcov i čoríkov a dokonca aj celosvetovo ohrozená chocholačka bielooká. Nájdete tu však množstvo ďalších druhov vtákov - bežných ale aj 53 celoeurópsky ohrozených a 5 globálne ohrozených druhov. Okrem vtáctva tu majú svoje početné zastúpenie aj ryby. Nakoľko sa v oblasti nachádza 28 hospodárskych rybníkov, nie je prekvapivou informáciou, že rybárstvo je dominantou práve tejto oblasti. Chovanými druhmi sú amor, kapor, sumec, šťuka či tolstolobik. Na svoje si tu prídu nadšenci športového i rekreačného rybárčenia.

Užite si rybníky pešo i na bicykli

Územím prechádzajú náučné chodníky, ktorých dĺžka je takmer 17 km. Mnohé z nich potešia aj cyklistov, keďže je možné po nich prejsť ako peši, tak aj na bicykli. Vstup do prírodnej rezervácie je umožnený celoročne, avšak najväčší zážitok pre návštevníkov sa naskytá približne na konci marca. Územím vtedy denne prelieta obrovské množstvo najrozličnejších druhov vtáctva. Závidíte niekedy vtákom ten ich pohľad, ktorý sa im naskytuje z výšky? Už viac nemusíte! Vystúpte na niektorú z rozhľadní pri hrádzach rybníkov a prezrite si krásy územia z úplne inej perspektívy.

Ešte ste v tejto lokalite na výlete neboli? Tento rok je načase to napraviť! Prídete nielen na iné myšlienky, ale si aj oddýchnete, prečistíte hlavu a zažijete nejaké to dobrodružstvo. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Národnej prírodnej rezervácie Senianske rybníky, navštívte napríklad stránky ubytovanie Senné alebo ubytovanie Iňačovce, určite nájdete to vhodné pre Vás. Práve z týchto miest máte totiž najlepší prístup do prírodnej rezervácie a nič Vám už nebude v pozorovaní vtáctva brániť.

Chránená krajinná oblasť Kysuce leží na severozápade Slovenska. Tiahne od Horného Považia až po Kysuce. Prechádza územím viacerých okresov. Kysuce sa vyznačujú krásnou, ale miestami drsnou prírodou. Sú však nepochybne vyhľadávanou oblasťou pre turistov a miestom zimných radovánok.

Spôsob života na Kysuciach v minulosti poznačil toto chránené územie. Ľudia, predovšetkým pastieri oviec a kôz, ktorí na tomto území žili, klčovali lesy kvôli spásaniu. Zakladali sa polia a pasienky, aby sa pôda mohla využívať poľnohospodársky. Kvôli týmto okolnostiam a nekontrolovateľnej ťažbe dreva bola v roku 1984 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Kysuce.

Vyše polovicu územia tejto chránenej krajinnej oblasti pokrývajú lesy. Podnebie je mierne teplé až chladné, ale hlavne vlhké. V kysuckých horách vyviera množstvo potokov, ktoré po ceste vytvárajú zaujímavé prírodne reliéfy a neskôr sa vlievajú do najdlhšej slovenskej rieky Váh.

Preskúmajte Javorníky i Beskydy

Kysucká chránená krajinná oblasť sa delí na dve časti. Severozápadnú Javornícku časť a východnú Beskydskú časť. Susedí s národným parkom Malá Fatra, ďalej s chránenou krajinnou oblasťou Horná Orava a Strážovskými vrchmi.

Javornícka časť Kysúc lemuje česko-slovenskú hranicu. Najvyšší vrchom tu je Javorník, ktorý sa týči do nadmorskej výšky 1 071 m n. m. V prevažne smrekových a bukových lesoch žijú aj dravé šelmy ako vlk, medveď hnedý, či rys ostrovid. V Javorníkoch sa určite oplatí navštíviť hneď niekoľko prírodných rezervácií. Čertov, Veľký Javorník, Malý Polom či sústavu skál Klokočovské skálie. Najzaujímavejšou atrakciou je však Korniansky ropný prameň. Toto unikátne vyvieranie ropy je jediným zachovaným v celej strednej Európe. Pri výskume sa ukázalo, že prameň je natoľko malý, že sa neoplatí ropu z neho ťažiť, a tak sa teší len návšteve turistov.

Javorníky sú vyhľadávanou lokalitou v zime aj v lete. Nachádzajú sa tu niekoľko lyžiarskych stredísk v obciach Lazy pod Makytou, Makov či v Hornej Maríkovej. V lete sa tu vyžijú nielen turisti, ale aj cyklisti. Nájdete tu totiž i značené cyklotrasy. Vyznávači vodných športov si na svoje prídu na vodnej nádrži Nosice, nazývanej tiež Priehrada mládeže.

Česi označujú ich stranu Javorníkov za Chránenú krajinnú oblasť Beskydy. Slovenské Beskydy, presnejšie Beskydská časť CHKO Kysuce sa tiahne cez obce Oščadnica, cez Starú Bystricu, Novú Bystricu až k Vychylovke. Najvyšším vrchom Kysuckých Beskýd je Veľká Rača, ktorá leží v nadmorskej výške 1 236 m n. m. Rovnomenný názov nesie aj národná prírodná rezervácia v Kysuckej chránenej krajinnej oblasti. Veľká Rača patrí k najnavštevovanejším rezerváciám. V zime si tu vo veľkom lyžiarskom stredisku Snow Paradise užijete lyžovačku a v lete zase turistiku.

Nasadnite na bicykle a pokorte Kysuckú cyklomagistrálu

Obľúbenou dolinou v CHKO Kysuce je aj Chmúra. Krásne lúky sú plné slnka s pestrým výskytom rôznych rastlinných druhov. Dolina Chmúra sa nachádza v okrese Čadca a prechádza ňou Kysucká cyklomagistrála, takže táto dolina je ako stvorená pre cyklistov. Veľmi známy je skanzen - Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, ktorý láka aj rodiny s deťmi. V jeho areáli je stanica historickej úvraťovej železnice. Môžete tu nastúpiť na vláčik a zažiť Kysucko-oravskú lesnú železnicu v plnej paráde.

Chránená krajinná oblasť Kysuce ponúka množstvo výletov, ktoré Vám odporúčame absolvovať. Príďte sem na dovolenku, zarezervujte si útulné ubytovanie pri CHKO Kysuce a užite si krásy jej prírody. Ubytovanie Kysuce, ubytovanie Javorníky alebo ubytovanie Kysucké Beskydy Vám ponúkame na našom portáli. Vyberte si už dnes zo širokej ponuky. Ak hľadáte ďalšie atrakcie na Kysuciach, máme pre Vás výborné tipy na našich stránkach. Tak neváhajte a rezervujte si dovolenku na Kysuciach práve teraz.

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla sa nachádza v Bratislavskom kraji, medzi mestskými časťami Devín a Devínska Nová Ves. Jej územie sa rozprestiera na ploche 101,12 ha, ako súčasť Územia európskeho významu Devínska Kobyla (s rozlohou 643 ha, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty). Zároveň je územie zaradené do sústavy NATURA 2000. Časťou územia s veľkým významom je prírodná rezervácia Štokerská vápenka a paleontologická lokalita Sandberg.

Vznik a história oblasti Devínska Kobyla

Územie má siahodlhú históriu. Prvé osídlenia sa tu vyskytovali už v dobe neolitu, čiže v období približne 5 000 pred n. l. Neskôr tadeto viedla veľmi významná obchodná Jantárová cesta. Následne sa do oblasti dostali Kelti, ktorí klčovali pôvodné porasty. V období už nášho letopočtu prevzali vládu Rimania, ktorí tu založili vinice. Oblasť slúžila ako pevnosť kniežaťa Rastislava v časoch Veľkomoravskej ríše, zažila boje proti Turkom či napoleonské vojny. Do polovice 20. storočia oblasť najmä spásal dobytok, potom lúky zarástli krovím a drevinami.

Devínska Kobyla je jedna z častí západného výbežku karpatského oblúka, ktorý býva častokrát označovaný ako klenotnica rozmanitosti geologických javov. V jej priereze nájdeme žulu, časti vápencov a dolomitov. Oblasť prešla rôznymi vrásneniami, eróziami i abráznou činnosťou mora, čo má za následok napríklad skalné okno alebo abráznu jaskyňu. V období pred 14 – 16 miliónmi rokov bola Devínska Kobyla skalnatým vápencovým pobrežím Bádenského mora. Dokazuje to lokalita Sandberg, kde sa našli fosílie asi 350 druhov živočíchov.

Lokalita Sandberg bola objavená počas ťažby piesku pre potreby devínsko-novoveskej tehelne. V období treťohôr bolo toto územie chvíľami útesom, chvíľami súčasťou pobrežného ostrovného systému ale taktiež aj dnom mora Tethys. Prekvital tu bohatý život, čoho dôsledkom sú aj nájdené náleziská. Významnými nálezmi sú ulitníky, lastúrniky, ježovky, žraločie zuby a rôzne kosti, napríklad tuleňov, nosorožcov, medveďov, plazov, krtkov či treťohorných veľrýb. Medzi unikátne nálezy sa radia zvyšky treťohorných pliopitekov (vzdialený predchodca človeka) a zuby dryopiteka (antropoidná opica).

Fauna a flóra rezervácie Devínska Kobyla

Fauna Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je bohato zastúpená rôznymi živočíšnymi druhmi. Ulitníky (napríklad zebrina teplomilná, chondrina skalná) tu nájdete suchomilné aj teplomilné, pozor aby ste ich nezašliapli. Hmyz (napríklad modlivka zelená, kobylka sága) je asi najvýznamnejšou zložkou fauny okolia. Zaujímavé je, že sa u nás vyskytujú len samičky. Ich rozmnožovanie prebieha cez neoplodnené vajíčka. Nájdemte tu viac než 600 druhov motýľov (napríklad vidlochvost feniklový, jasoň chochlačkový) Početné zastúpenie majú aj chrobáky (napríklad roháč obyčajný, lajniac skarabeusový), z ktorých sú mnohé vzácne a chránené. Stavovcov tu taktiež žije veľmi veľa, zastúpené sú plazy (napríklad jašterica zelená, užovky) aj obojživelníky (napríklad ropucha zelená, skokany). Vtáctvo je typické pre oblasť Bratislavy (napríklad stehlíky, sýkorky), zazrieme ale aj mnohé vzácne druhy (napríklad sokol myšiar, myšiak hôrny). Nie je ničím neobvyklé stretnúť ani cicavce, napríklad jeleňa obyčajného, srnca hôrneho, ale aj sviňu divú alebo líšku obyčajnú.

Flóra Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla fascinovala botanikov už v dávnych časoch, už v 16. storočí ju skúmal Carol Clusius. Južná časť územia je pokrytá zväčša trávnatou stepou s teplomilnými trávami (napríklad kostrava valecká) a mnohými chránenými kvetmi (napríklad hlaváčik jarný, poniklec). Plytké pôdy vytvorené eróznou činnosťou sú pokryté napríklad rešetliakom skalným či kavyľom pôvabným. Ich schopnosť upevňovať a chrániť pred splavovaním je veľmi žiadaná. Piesočnatým svahom kraľuje chránený kosatec či stepný relikt gypsomilka zväzkovitá. Pre úžľabiny sú typické teplomilné kry (napríklad višňa mahalabka či chránený drieň obyčajný) ako aj vzácne orchidey z čeľade vstavačovitých.

Z veľkomesta do prírody len na skok

Oblasť ponúka bohaté turistické možnosti, ktoré sem každoročne prilákajú množstvo návštevníkov, a to v každom ročnom období. Značenými turistickými trasami sa dostanete na Weitov lom, hrad Devín, ale taktiež cez Úzky les do bratislavskej mestskej časti Dúbravka alebo cez Líščie údolie do bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Tam stojí za to navštíviť bratislavskú zoologickú záhradu či bratislavskú botanickú záhradu. Nechajte sa inšpirovať aj inými možnosťami výletov, ktoré Vám ponúka stránka atrakcie Bratislava.

Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla napríklad na stránkach ubytovanie Bratislava Devínska Nová Ves alebo ubytovanie Bratislava Devín. Tá atmosféra, ktorú rezervácia má, Vás pohltí a ani Vás nenapadne, že sa vlastne nachádzate v rušnom hlavnom meste. Príďte tu vypustiť všetok stres z práce ale aj obavy či strach, ktoré Vás sužujú. Nasávajte silu prírody, počúvajte štebot vtákov, privoniavajte farebným kvetinám. Pobyt v prírode je terapiou pre dušu a aspoň nenáročná turistika v nej zas terapiou pre telo. Tak prečo si to nedopriať? Prajeme Vám príjemný pobyt.

Červené skaly je lokalita na území okresu Spišská Nová Ves v Košickom kraji, ktorá je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Spadá pod štátnu ochranu prírody Slovenský raj. Rezervácia zasahuje do katastrov obcí Poráč, Olcnava a Slovinky. Najkrajšou časťou chotára prvej menovanej obce je práve Poráčska dolina, kde sa nachádza aj miestami až 300 metrov hlboký kaňon s Červenou skalou. Tá je, napriek svojmu menu, z diaľky skôr biela. Červené skaly tvoria stenu kaňonu Poráčskeho potoka, ktorý je tiež predmetom ochrany. Kaňon s polokrasovým charakterom sa prerezáva cez Galmuskú planinu. Táto lokalita so skalnými, lúčnymi a lesnými spoločenstvami je typickým predstaviteľom biogeocenózy Slovenského rudohoria. Má rozlohu 390,5 ha a za chránené územie bola vyhlásená už v roku 1981.

Chráňte prírodu, kráčajte len po vyznačených chodníkoch

Podložie Poráčskej doliny tvorí prevažne vápenec, ktorý umožnil s pomocou Poráčskeho jarku vznik kaňonovitých dolín a početných krasových javov ako sú vežičky, skalné okná, vodopády aj jaskyne. Nad Poráčskou dolinou sa vypína trojvrch Slovinská skala. Vďaka členitosti reliéfu sa na tomto území nachádzajú dve oblasti, ktoré sa odlišujú svojou flórou. Na severe doliny sa vyskytujú najmä buky a teplomilné kvetiny. V južnej časti rastú jedľobučiny, smrekové lesy a okrem teplomilnej vegetácie sa v tieňoch vyskytujú chladnomilné horské rastliny. Na hrebeňoch skál sa darí dealpínskym borinám a v nive Poráčskeho potoka zase jeľšovým lesom. Spomedzi chránených druhov je možné tu nájsť zvonček karpatský, prilbicu moldavskú, plamienok alpínsky či poniklec slovenský. V lesoch a lúkach nachádza domov jelenia a srnčia zver, divá sviňa, rys, líška a najmä v posledných rokoch aj vlk.

Národná prírodná pamiatka Červené skaly je chránená 5. a 4. stupňom ochrany, preto je možné územie navštíviť len v rámci vyznačených turistických chodníkov, cyklistických a lyžiarskych bežeckých trás, a je tu zakázaná hospodárska činnosť. Kaňon Poráčskeho potoka je najlepšie dostupný z obcí Slovinky a Poráč. Peší prechod z jednej obce do druhej cez Poráčsku dolinu zaberie približne dve a pol hodiny a je to nenáročná túra s prevýšením 319 m.

Využite čas strávený v Červených skalách naplno

V okolí prírodnej rezervácie sa nachádza množstvo prírodných zaujímavostí ako jaskyňa Šarkanova diera. Pre tých, ktorí po vychádzke v prírode budú mať chuť na trochu histórie, je neďaleko aj Markušovský hrad v Markušovciach alebo Banský skanzen v obci Hnilčík. Ďaleko to nie je ani do Spišskej Novej Vsi, ktorá ponúka zoologickú záhradu, alebo do Spišského Podhradia, kde je okrem Spišského hradu aj Katedrála sv. Martina.

Zarezervujte si ubytovanie pri prírodnej rezervácii Červené skaly a spoznajte túto oblasť dôvernejšie. Najbližšie k skalám budete, ak sa ubytujete v niektorej z chát v Poráči. Ak by tieto zariadenia boli obsadené, skúste si prezrieť ponuku apartmánov v Spišských Vlachoch alebo iného ubytovania v Jamníku. O niečo ďalej, v Spišskom Podhradí, nájdete aj ďalšie možnosti kvalitného ubytovania. Stačí si vybrať termín a môžete sa začať tešiť na krásny výlet!