Skanzeny na Slovensku

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, ktoré je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku, láka svojich návštevníkov už od roku 1991. Vtedy prvýkrát otvorilo svoje brány verejnosti, hoci jeho výstavba začala oveľa skôr, v roku 1972. Múzeum je zasadené v čarokrásnej liptovskej prírode s výhľadmi na Kriváň a Západné Tatry.

Dedinka hodnoverne zobrazuje život našich starých materí z obdobia na prelome 19. a 20. storočia. Usporiadaním obydlí, aké nájdete práve tu, sa kedysi vyznačovali obce na Liptove s výsadami a právami mestečiek. Prevažná väčšina domov pochádza z oblasti, ktorá bola zatopená vodnou priehradou Liptovská Mara. Jedná sa o originálne kópie s pôvodnými prvkami a citlivo zobrazenými detailmi.

V rámci expozície je návštevníkom priblížený život rôznych sociálnych vrstiev vtedajšej doby. Najmä školopovinné deti zaujme nazretie do pôvodnej, jednoduchej dedinskej školy. Medzi dominanty skanzenu však patria goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary.

Skanzen sa snaží priblížiť modernému človeku dávne tradície a spôsoby života aj za pomoci rôznych akcií. Pravidelne tu bývajú organizované folklórne vystúpenia, rekonštrukcie ľudových zvykov a tradícií, tematické dni. Obľúbenými sú najmä ovčiarske, hasičské či včelárske nedele, dni paličkovej čipky, poďakovanie za úrodu alebo ukážky tradičnej liptovskej kuchyne.

V letnom období je veľmi obľúbenou expozíciou jazda Považskou lesnou železničkou. Jedná sa o zachované koľaje z pôvodnej trasy, ktorá bola využívaná najmä za účelom prepravy vyťaženého dreva. Zbierka expozície skrýva skvosty, akými sú dobové osobné i nákladné vozne, a funkčné parné aj motorové rušne. Práve parný rušeň v letnom období ťahá vozeň s návštevníkmi, ktorí si okrem fantastického zážitku užívajú aj krásne výhľady. A to nielen na okolitú prírodu, ale aj na originálny oceľový most, ktorý pochádza z pôvodnej trasy železnice.

Skanzen sa dlho pohrával s myšlienkou sprístupniť tatranskú prírodu aj ľuďom, ktorí sa do nej z rôznych dôvodov nedostanú. Výsledkom je nová expozícia, oddychová zóna. Jedná sa o relaxačný priestor priateľský k všetkým - zdravým deťom aj tým so špeciálnymi potrebami, zdravým dospelým aj tým s rôznym telesným či mentálnym hendikepom. Je to bezbariérový priestor, kde je navigácia riešená formou zábradlí z lán, obrubníkov či informačných tabúľ v Braillovom písme. Novinkou je aj nová mobilná aplikácia s možnosťou prepnutia do posunkovej reči či špeciálne 3D obrázky zvieracích druhov aj reliéfu Tatier. Posedíte si v hniezde dravcov, schúlite sa v medveďom brlohu alebo vystúpite na vyhliadku s pohľadom na Západné Tatry.

Vďaka rozšíreniu expozície starodávnej dedinky odporúčame spraviť si celodenný výlet do múzea. Aby ste sa nemuseli nikam ponáhľať a naplno si užili atmosféru miesta, zarezervujte si ubytovanie v blízkosti skanzenu v Pribyline. Naše podstránky ubytovanie Pribylina a ubytovanie Vavrišovo Vám pomôžu zorientovať sa v rôznych ponukách ubytovacích zariadení a vybrať si to pravé pre Váš pobyt blízko vyhľadávaného skanzenu.

Vitajte v Národopisnej expozícii v prírode na Kysuciach, v Múzeu Kysuckej dediny - Vychylovka. Toto netradičné múzeum prezentuje ľudovú architektúru a spôsob života aj kultúry miestnych obyvateľov na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.

Múzeum sa nachádza v doline Chmúra, v katastri obce Nová Bystrica, časti Vychylovka, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Preneste sa do dôb minulých a spoznávajte všetky zaujímavosti tohto skanzenu. Môžete si zarezervovať ubytovanie v Novej Bystrici a naplánovať si tak pekný výlet v období od mája do októbra.

Čo všetko môžete nájsť v múzeu

Múzeum Kysuckej dediny - Vychylovka bolo sprístupnené v roku 1981. Prvú časť jeho expozície tvorilo 22 zo 69 plánovaných objektov. Objekty v múzeu boli prenesené z už neexistujúcej obce Riečnica. Návštevníci môžu obdivovať mnohé obytné domy - s podstavanou maštaľou, hospodárskymi staviskami aj maštaľ so sýpkou. Tieto patrili významným osobnostiam ako napríklad vtedajšiemu richtárovi Adamovi Poništovi.

V múzeu v prírode sa však nachádzajú aj iné unikáty - kopaničiarske osídlenie reprezentujúce usadlosť u Hruskuliaka, objekty z Oščadnice, Korne či Harvelky. Nielen mužov zaujme vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Duchovne založení návštevníci zas navštívia murovanú kaplnku či cintorín.

Prvotná myšlienka skanzenu vo Vychylovke bola zachrániť najcennejšie pamiatky zo zaniknutých obcí Riečnica a Harvelka. Tie mali byť kvôli výstavbe vodnej nádrže Nová Bystrica zatopené. Aj preto si sem mnohé rodiny s deťmi, seniori alebo ľudia bažiaci po histórii môžu prísť pripomenúť ich pôvodný domov.

Múzeum ide s dobou, a preto počas každej nedele ponúka výnimočný program pre svojich návštevníkov. Z podujatí môžeme spomenúť Kuchyňu starých materí, Včelársku a sladkú nedeľu, Nedeľu svätého Huberta a iné. Zaujala Vás niektorá z nich? Ak áno, zoznam všetkých nájdete priamo na webovej stránke múzea. My Vám môžeme odporučiť nájsť si ako partia priateľov chatu v Novej Bystrici alebo blízkom okolí, aby ste si užili expozíciu naplno.

A perlička pre Vás - do skanzenu vo Vychylovke sa dostanete nielen vlastným autom. Cestu si môžete užiť aj na lesnej úvraťovej železnici.

Múzeum oravskej dediny - Zuberec patrí medzi veľmi obľúbené atrakcie na Orave. Návšteva tohto rozľahlého skanzenu pod holým nebom poteší deti i dospelých, milovníkov histórie i prírody. Múzeum je vzdialené len 4 km od obce Zuberec na poľane Brestová. Obkolesené je krásnou oravskou prírodou i známym pohorím Roháče.

Najlepšie sa sem dostanete autom, k dispozícii je bezplatné parkovisko len 150 m od vstupu. Brány múzea sú otvorené celoročne, presné otváracie hodiny a výšku vstupného si treba overiť na oficiálnej stránke.

Múzeum bolo založené v roku 1967 a tvorí ho viac než 50 domov. Väčšina stavieb, ktoré tu nájdete sú originály prenesené z rôznych častí Oravy, niekoľko objektov bolo rekonštruovaných. Cieľom múzea je ukázať návštevníkom život vtedajších obyvateľov, priblížiť im architektúru, vybavenie obydlí i spôsob obrábania polí a hospodárenia.

Pre lepšiu orientáciu je múzeum rozdelené na 5 častí. Dolnooravský rínok zobrazuje dedinu s trhoviskom, Hornooravská ulica reprezentuje ulice s radovou zástavbou, Goralské lazy ukazujú typické usadlosti v horách. Nechýba ani Kostol s cintorínom a samozrejme Mlynisko, kde si návštevníci priblížia fungovanie a význam mlynu. Zaujímavé informácie sa dozviete aj pomocou aplikácie audio sprievodcu, ktorú si stiahnete priamo do telefónu.

Dnešní záhradkári sa priučia, ako sa kedysi obrábala pôda, aké nástroje sa používali a dozvedia sa tiež o obľúbených plodinách – ovse, raži, strukovinách, zemiakoch či kŕmnej repe. Súčasťou expozície sú i lúky a pasienky. Deti sa istotne potešia zvieratkám, ktoré sa tu pasú. Okrem oviec a kôz Vám návštevu spestria husi, sliepky a v lete aj kone.

Okolie Zuberca ponúka mnoho atrakcií a pestré možnosti využitia času. Nenechajte si ujsť Roháčsky vláčik, adrenalín si zvýšite na Lanovej dráhe Tarzanka Zuberec. Rozhodne sa oplatí aj výlet do prírody - zdolajte Sivý vrch a osviežte sa pri krásnom Roháčskom vodopáde. V zime si návštevu skanzenu v Zuberci spojte s perfektnou lyžovačkou v lyžiarskych strediskách v Zuberci.

K výletu za krásami tradičných obydlí sa hodí aj ubytovanie v podobnom duchu. Vyberte si na našom portáli ubytovanie v drevenici v Zuberci alebo útulné ubytovanie v chate či chalupe. Možností ubytovania v okolí Múzea oravskej dediny je skutočne mnoho, stačí si len vybrať.

Múzeum slovenskej dediny je expozíciou spadajúcou pod Slovenské národné múzeum v Martine. Táto expozícia je budovaná v lokalite Jahodnícke háje v juhovýchodnej časti mesta Martin už od 60. rokov 20. storočia. Je to najväčšia národopisná expozícia v prírode na Slovensku, ktorá prvýkrát otvorila svoje brány pre verejnosť v roku 1972, od roku 2004 v celoročnej prevádzke.

Na ploche 15,5 hektára sa nachádza viac než 150 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského a sakrálneho charakteru pochádzajúcich z regiónov severozápadného Slovenska. Nie všetky sú interiérovo sprístupnené návštevníkom múzea, mnohé však áno. Medzi zastúpené regióny patria Orava, Turiec, Kysuce - Podjavorníky, Liptov.

Najstaršou sprístupnenou expozíciou areálu skanzenu je región Orava. Bola budovaná v dvoch etapách, v rokoch 1968 – 1972 a 1980 – 1984. Najpozoruhodnejšou z usadlostí je určite zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Región je zastúpený 10 roľníckymi usadlosťami. Návštevníci tu však uvidia aj technické objekty (olejáreň z Oravského Veselého, kováčska dielňa zo Suchej Hory), spoločenské objekty (horáreň a krčma z Oravskej Polhory), drobné sakrálne objekty (kaplnka zo Bzín a Krušetnice) a solitéry rozličných hospodárskych stavieb (sýpky a zemiakové jamy zo Zuberca, Dlhej nad Oravou a Sedliackej Dubovej).

Región Turiec bol budovaný v rokoch 1974 – 1990, pričom expozícia stále nie je  dokončená podľa pôvodného plánu. Dominantou je rímsko-katolícky drevený kostolík z Rudne z roku 1792, v ktorom sa počas programových podujatí konajú evanjelické Služby Božie alebo rímsko-katolícke sväté omše. Celkovo má región stavebne zrealizovaných 7 usadlostí (z Dubového, Moškovca, Nolčova, Trebostova, Čremošného, Sklabine, Slovian), 6 sakrálnych stavieb (kostol z Rudna, kaplnky z Beníc, Slovian a Polerieky, zvonice z Koštian a Ondrašovej), 2 remeselnícke dielne (klobučnícka a súkennícka dielňa z Veľkého Čepčína), 4 spoločenské objekty (obchod a požiarna zbrojnica z Laskára, zemianska kúria z Blažoviec, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca) a solitéry hospodárskych stavieb (stodola z Blatnice, sypáreň z Karlovej, hospodárska časť usadlosti z Kaľamenovej).

V regióne Kysuce - Podjavorníky je prezentovaná kultúra a ľudové staviteľstvo z oblastí Kysuce, Javorníky, Žiarska kotlina, Rajecká dolina a stredné Považie. Expozícia bola budovaná v rokoch 1972 – 1985. Objekt elementárnej školy z Petrovíc a bačov z Papradna predstavuje najrozšírenejší variant sezónne využívaného objektu extravilánu obcí oblasti Javorníky. Roľnícke usadlosti z Kysúc sú prezentované v uličnej zástavbe, v podobe roztratených sídiel zase nájdete sezónne využívané stavby z oblasti Kysúc a Javorníkov.

Výstavba expozície regiónu Liptov bola budovaná v rokoch 1974 – 1990, v roku 2005 boli návštevníkom sprístupnené prvé dve usadlosti. Jedná sa o usadlosti z Vavrišova a Východnej. Nachádzajú sa tu aj verejnosti nesprístupnené usadlosti z Liptovskej Lužnej, Hubovej, Nižnej Boce a Liptovskej Sielnice, zvonica z Trsteného, sýpky z Ludrovej a Hubovej, maštaľka z Nižnej Boce, zemianska kúria z Kráľovej Lehoty, mraznica z Malinnej, kraviarky z Liptovskej Lužnej, obytný dom z Vitálišoviec a senníky z Liptovskej Kokavy.

Expozícia celého skanzenu podáva návštevníkom hodnoverný obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania, spôsobu života na severozápadnom Slovensku v období druhej polovice 19.storočia a prvej polovice 20. storočia. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť ucelený obraz o spôsobe života a tradičnej stavebnej kultúre na území celého Slovenska. Samozrejme so znázornením jednotlivých typových a regionálnych stavebných špecifík.

Keď sa počas prehliadky múzea budete mať chuť občerstviť, navštívte objekt krčmy z Oravskej Polhory, ktorý je na tieto účely využívaný. V skanzene sú organizované aj tvorivé dielne pre základné školy s použitím tradičných techník výroby, ako aj materiálov. Dostanete sa k nám autom z centra obce cez Jesenskú ulicu, smer Turčianske Teplice alebo Banská Bystrica.

Okolie Martina ponúka mnoho iných zaujímavých atrakcií, ktoré stojí za to navštíviť. Keď už si budete plánovať prehliadku Múzea slovenskej dediny, určite si výlet naplánujte viacdňový. Okolie Vám ponúkne mnohé krásy a možnosti vyžitia sa, naša stránka zase pohodlné ubytovanie Martin.

Archeoskanzen Havránok, jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Liptova, sa nachádza na východnom úpätí vrchu Úložisko, v nadmorskej výške 741,7 m n. m. Vzniklo za účelom zachovať a prezentovať verejnosti výsledky archeologického výskumu a bádania, ktoré prebiehali počas budovania vodného diela Liptovská Mara. V súčasnosti je expozícia, ktorá je tvorená stavbami, obetiskami, nástrojmi a predmetmi, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Lokalita bola kedysi domovom niekoľkých remeselnícko-roľníckych osád. Ich obyvateľstvo bolo Keltmi a ich kultúrou značne ovplyvnené. Neskôr bola oblasť osídlená Slovanmi, v období 12. až 15. storočia sa tu nachádzala slovanská osada. Počas prechádzky expozíciou uvidíte zrekonštruované obytné, fortifikačné i kultové objekty z mladšej doby železnej, staršej doby rímskej a zo stredoveku.

Opevnená svätyňa, ktorá nesie prvky keltských náboženských rituálov je dodnes unikátnym objektom. V dobách svojej existencie zohrávala úlohu duchovného centra, ktoré presahovalo hranice regiónu, dokonca sa tu vykonávali rôzne magické keltské obrady. Pôvodná veža stredovekého kostola Panny Márie z 12. storočia, ktorá sa nachádza na brehu Liptovskej Mary patrí medzi najfotografovanejšie objekty okolia. História zemepanského hrádku na vrchole Havránku, ktorého základy, opevnenie s palisádami, priekopou a obrannou vežou sú obľúbenou časťou expozície, siaha taktiež do obdobia stredoveku.

Liptovské múzeum v Ružomberku, pod ktoré expozícia na Havránku patrí, dbá na regionálnu výchovu. Za týmto účelom sú pravidelne organizované kultúrno-výchovné podujatia pre žiakov základných a stredných škôl. Ich cieľom je prezentácia a priblíženie dobového života Keltov i obyvateľstva púchovskej kultúry. Okrem toho býva skanzen v období od jari do jesene dejiskom pravidelne organizovaných kultúrnych podujatí. Prebiehajú tu keltské obrady, zobrazenie bežného života dobového Kelta, spracovanie kože, hrnčiarstvo, obetovanie a dokonca neľútostné šermiarske bitky.

Keltské sídlo, ako expozícii ľudovo hovoria domáci, je z obcí Bobrovník a Vlachy prístupné po červenej turistickej značke. Nakoľko sa nachádza v obľúbenej lokalite Liptov, odporúčame Vám naplánovať si výlet na niekoľko dní, aby ste stihli prebádať aj iné atrakcie v okolí. Ubytovanie počas výletu si nájdete a zarezervujete priamo na stránkach nášho webu ubytovanie Bobrovník, ubytovanie Vlachy, ubytovanie Liptovská Sielnica alebo ubytovanie Liptov.

Gazdovský dvor je stálou expozíciou v Turej Lúke, mestskej časti Myjavy. Zobrazuje tradičnú formu života a bývania v typickej kopaničiarskej usadlosti v myjavskom regióne z konca 19. storočia. Návšteva skanzenu, ktorý pozostáva z citlivo zrekonštruovaného objektu, Vás vráti v čase do obdobia rokov 1900 – 1950. V domčeku si prezriete dobové kroje, náradie aj rôzne nástroje.

Zaujímavosťou je, že sa nejedná o výslovne statickú expozíciu, skôr o tzv. živý skanzen. O usadlosť sa starajú gazda spolu s gazdinou, ktorí pocestného pohostia tak, ako sa na správne gazdovstvo patrí – čajom z byliniek z vlastnej záhradky, omasteným chlebom či v ten deň uvareným sedliackym jedlom. Takmer celý interiér aj exteriér je autentický a do expozície ho darovali obyvatelia Myjavy, Starej Myjavy, Turej Lúky, Vrboviec, Brestovca a iných kopaničiarskych obcí. Každý z darovaných predmetov má svoj vek, vlastný príbeh a dušu, v ktorej si uchoval kus života našich predkov.

Ak si s gazdinou posedíte vo vnútri, môžete si vyskúšať, ako sa viažu myjavské ručníky. V exteriéri gazdovstva pobehujú hospodárske zvieratá, pes stráži panstvo a kocúr drieme na okne – takmer ako v rozprávke. Nie je vylúčené, že domáceho pána stretnete práve pri starostlivosti o domáce zvieratá. Ak budete mať chuť a odvahu, môžete mu aj pomôcť. Vedľa stodoly má gazda dokonca pripravené nástroje na prácu – sane, voz, rajtár, mláťačku, sečkovicu, brány a rôzne náčinie.

Počas roka Vám tento jedinečný skanzen na Myjave dopraje zažiť pravý kopaničiarsky život vďaka pravidelne organizovaným podujatiam. Zabíjačka, šibačka, dupanie humna, kopaničiarska svadba, a k tomu možnosť vyskúšať si tradičný myjavský kroj. Počas dožiniek sa priamo v Gazdovskom dvore a jeho okolí pripravuje jarmok s ukážkami tradičných remesiel, ochutnávkou regionálnej kuchyne a tou pravou dožinkovou zábavou. Popri tom si pozriete ukážky tradičných poľných prác bez použitia modernej techniky a ak sa na to cítite, môžete sa prihlásiť aj do súťaže v kosení. Deň sliviek Vám zas priblíži prípravu slivkových gulí, varenie tradičného slivkového lekváru a dokonca dôjde aj na koštovku páleného.

Láka Vás to na myjavské kopanice? Nečudujeme sa, je to krásny kraj, ktorý láka každoročne čoraz viac turistov, ktorí túžia spoznať naše kultúrne dedičstvo, našu históriu. Zarezervujte si ubytovanie na stránke obce ubytovanie Myjava a príďte aj Vy prebádať zákutia našej krajiny, o ktorých ste doteraz možno len čítali.

Skanzen Osturňa, ktorý leží v rázovitej zamagurskej obci na severe Slovenska, v okrese Kežmarok, sa pýši pomenovaním najväčší živý skanzen na Slovensku. Obec je od roku 1979 vyhlásenou Prírodnou rezerváciou ľudovej architektúry. Dodnes si Osturňa zachováva svoje tradície, „vysmieva“ sa modernej uponáhľanej dobe plnej stresu a materiálnych statkov.

Radí sa medzi slovenské skvosty, k čomu prispievajú aj fakty ako napríklad to, že nie je umelo vytvorená a obyvatelia si zachovali v rámci svojej histórie a kultúry určité prvky. Či už je to typické osturňanské nárečie zvané „hvara“, zachovaný zvyk chodiť v goralskom kroji, práca na svojom hospodárstve či tradičná kuchyňa.

Približne 9 km dlhá obec Osturňa bola založená v roku 1313 a odvtedy prešla mnohými ťažkými skúškami. Pretrpela epidémiu moru, vojny, požiare, odolávala povstaniam. Zažila však aj mnoho pozitívnych zmien, rozvoj školstva, kultúry, hospodárstva a duchovného života. V roku 1648 už mala vlastný kostol aj faru.

Pôdorys obce je tvarovaný tunajším potokom, nachádza sa tu množstvo tradičných drevených domov s uzavretými dvormi v zaujímavej reťazovitej zástavbe. Miestna architektúra je originálna a založená na detailoch, ktoré sú zjavné už aj vďaka skutočnosti, že rámy okien, nárožné konce brvien i škárovanie medzi nimi sú maľované.

V Osturni sa zachovali niektoré z pôvodných goralských usadlostí. Skanzen je tvorený 157 pamiatkovo chránenými objektami, ktoré majú v prednej časti typického dvora drevený zrubový dom so sedlovou strechou krytou šindľom, a v zadnej časti stodolu s maštaľou. Významnými pamätihodnosťami sú gréckokatolícky neskorobarokový Chrám sv. Michala archanjela z roku 1796, drevená kaplnka svätého Kríža z roku 1898 a murovaná kaplnka Zosnutia presvätej Bohorodičky.

Obec leží medzi dvomi vyhľadávanými národnými parkami, Tatranským národným parkom a Pieninským národným parkom. Zarezervujte si ubytovanie na stránke obce ubytovanie Osturňa a vydajte sa po stopách starých goralov aj nepoškvrnenej panenskej prírody. Oblasť Zamaguria je ako stvorená na výlet za zážitkami a poznávaním, určite teda pri Vašich potulkách neobíďte ani skanzen v Osturni.

Vlkolínec je osada pod vrchom Sidrovo, ktorá je v súčasnosti pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, zapísanou v zozname UNESCO. Osada Vlkolínec je miestnou časťou mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Dostanete sa sem odbočením z cesty medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Avšak chodníčkami a cestičkami sa do osady dostanete takmer z každej strany. Skanzen je jedinečný tým, že aj v súčasnosti sú niektoré domy trvalo alebo dočasne obývané, preto je nutné, aby turisti navštevovali len označené expozície.

V písomných prameňoch sa Vlkolínec po prvýkrát priamo spomína v roku 1461. Ďalším dôležitým dátumom bol 26. január 1977, kedy sa vláda Slovenskej socialistickej republiky, s cieľom ochrániť kultúrnu hodnotu miesta, rozhodla, že z osady sa stane pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Napokon tretia významná udalosť nastala 11. decembra 1993, kedy došlo k zápisu Vlkolínca do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zástavbu osady v súčasnosti tvorí štyridsaťpäť usadlostí, ide o drevené obytné domy aj hospodárske budovy. Keďže stavby rástli v strmom svahu, nerovný horský terén vyrovnávali stavbári takzvanou podmurovkou, teda kamenným základom. Naň ukladali otesané kmene ihličnatých stromov. Steny sa ošetrovali farebným vápenným náterom, čo je vlkolínsky unikát. Na strechy tiež využívali to, čoho bolo v okolí najviac, teda drevo, z ktorého vyrábali šindle. Väčšinu obytných domov tvoria tri miestnosti, vstupný pitvor (kuchyňa), komora (skladovací priestor) a izba (obytný priestor aj spálňa).

Okrem obytných domov sa vo Vlkolínci nachádzajú aj ďalšie dôležité budovy. Pravdepodobne najstaršia stavba v osade je zvonica, postavená v roku 1770. Zvonica, ktorá sa, rovnako ako domy, skladá z kamenného základu a drevenej časti, slúžila trikrát za deň ako časové znamenie, a zároveň jej zvonenie zvolávalo obyvateľov na bohoslužbu a taktiež upozorňovalo na požiare a iné nebezpečenstvá. Dominantou v strede osady je studňa z roku 1860, hlboká 12 metrov, z ktorej si pitnú vodu brávali všetci obyvatelia Vlkolínca. K dôležitým stavbám sa radí i Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a niekdajšia budova školy.

Na lúkach okolo Vlkolínca si návštevníci môžu pozrieť takzvané štále teda senníky, v ktorých sa ukladalo na zimu seno a až neskôr sa zvážalo podľa potreby. Neďaleko osady je možné natrafiť na niekoľko prameňov vody, pričom v niektorých vyviera pitná voda.

Súčasťou skanzenu je samozrejme občerstvenie a predajňa suvenírov. V ponuke je po dohode možnosť návštevy so sprievodcom, ukážka remesiel, tvorivé dielne a pre náročných aj ochutnávka miestnych špecialít.

Ak Vás uvedené informácie presvedčili, že Vlkolínec stojí za návštevu, zarezervujte si tu cez náš portál lacné ubytovanie a zostaňte na Liptove trochu dlhšie, aj kvôli krásnym okolitým horám, aquaparkom alebo lyžiarskym strediskám. V Ružomberku nájdete široký výber apartmánov či penziónov, v blízkom rekreačnom stredisku Hrabovo zase pohodlné chaty a luxusné drevenice.

Ľubovniansky skanzen je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá pozostáva z 25 objektov, ktoré pochádzajú z obdobia od prvej polovice 19. storočia do prvej tretiny 20. storočia. Dominantou je gréckokatolícka drevená cerkev z Matysovej pochádzajúca z roku 1833, ktorá je zasvätená sv. Michalovi archanjelovi. Dodnes sa v nej počas významných cirkevných sviatkoch uskutočňujú bohoslužby východného obradu.

Múzeum ľudovej architektúry pod hradom či Múzeum Zamagurskej dediny, ako sa skanzenu v Starej Ľubovni hovorí, otvorilo svoje brány verejnosti v roku 1985, preto ho radíme k najmladším na Slovensku. Expozícia zachytáva kultúrne hodnoty regiónu severozápadného Spiša a severozápadného Šariša, ktorý bol etnicky zmiešaný. Svorne tu po stáročia vedľa seba žili nielen Slováci, ale aj Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Je tu hodnoverne zobrazená jedinečná rôznorodosť dedinského života z okolia.

Skanzen je situovaný hneď pri Ľubovnianskom hrade, s ktorým tvoria dokonale pôsobivú, jedinečnú krajinársku scenériu. Počas prehliadky si všimnite detaily, akými sú vypraná bielizeň na priedomí, nezotretá tabuľa v škole či svadobná miestnosť. S citom ladená expozícia Vám pomôže vrátiť sa myšlienkami do dôb našich starých materí a obdobia, ktoré naša generácia nezažila.

Okrem už spomínanej cerkve si počas prehliadky skanzenu prezriete sezónne poľné obydlia charakteristické pre región Spiš, alebo tradičné hospodárske objekty ako súčasti usadlostí – maštaľ, sýpka, stodola, hájovňa, mlyn, škola, kováčska dielňa. Najpočetnejšie zastúpenie však majú typické zrubové obytné domy z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Jakubian, Kremnej, Údola, Kamienky, Veľkej Lesnej a Jarabiny, postavené v prvej tretine 20. storočia.

Skanzen Stará Ľubovňa chce byť priateľský a prístupný ku všetkým. Preto tu nájdete aj 3D makety umožňujúce obhliadku objektu rukami pre nevidiacich, tlačeného sprievodcu v Braillovom písme ako aj vodiacu líniu tvorenú zábradliami, smerovými údajmi a odkazmi, rovnako v Braillovom písme. Svoje brány skanzen otvára aj pre osoby s autizmom. V letnom období si tu vychutnáte piknik alebo s deťmi nakŕmite zver, ktorá kedysi žila na tradičnom gazdovskom dvore. Najmenší návštevníci majú k dispozícii detský kútik s drevenými hračkami, sýpku so suvenírmi aj drevený kolotoč na ručný pohon.

Spomínaný susediaci hrad v Starej Ľubovni nie je jediná atrakcia Spiša, ktorú sa oplatí navštíviť. Zarezervujte si ubytovanie v okolí skanzenu Stará Ľubovňa a spoznajte všetky krásy, ktoré región ponúka. Uľahčíme Vám hľadanie, na našej stránke ubytovanie Spiš nájdete jednotlivé ponuky ubytovacích zariadení a Vám na pleciach ostane už len plánovanie skvelého výletu.

Skanzen Humenné, známy aj pod názvom Expozícia ľudovej architektúry a bývania patriaca pod Vihorlatské múzeum, sa nachádza takmer priamo v centre mesta Humenné. Skanzen je situovaný v blízkosti nádherného renesančného kaštieľa – Humenského zámku, v ktorom sídli už spomínané Vihorlatské múzeum.

Návštevníci na rozlohe 4 hektárov nájdu celkovo 16 objektov, ktoré spolu tvoria ucelenú predstavu o rázovitej architektúre východokarpatského regiónu. Jedná sa o zrubové domčeky zariadené dobovým nábytkom, hospodárske stavby ale aj rôzne rarity, medzi ktoré patria kolárska, hrnčiarska a kováčska dielňa či vodný mlyn a studňa. Všetky tieto objekty spolu s dobovými remeselnými a hospodárskymi nástrojmi vytárajú dokonalý obraz o živote a bývaní na Zemplíne v dobách dávno minulých, ktoré naša generácia pozná už len z rozprávania.

Prehliadka sa začína v zrubovom dome bez hospodárskej časti, ktorý predstavoval typickú usadlosť chudobného roľníka so skromným interiérom. Ten slúžil len na pokrytie základných životných potrieb. Bol postavený v Klenovej pred 1. svetovou vojnou, do skanzenu ho premiestnili v roku 1977. Budova je trojpriestorová, pozostáva z komory, siene a izby. Jej steny zhotovili z tesaných trámov. Ich rohy sú spojené zrubením a povrchovo omastené hlinou. Zaujímavý je obytný dom spojený s mlynicou, ktorý pochádza z Vyšnej Jablonky. Mlynica návštevníkov okamžite upúta veľkým dreveným mechanizmom mlyna s násypníkom a dvomi kameňmi, s jedným rotujúcim a jedným stabilným.

Dominantou expozície je autentický gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice. Pochádza z roku 1764 a je jedinečný aj vďaka tomu, že bol pôvodne zhotovený bez akéhokoľvek kovového klinca. Dychberúci barokový etážový ikonostas pochádza z polovice 18. storočia, niektoré ikony sú dokonca zo 16. storočia. Kostolík stojí na vyvýšenom mieste, ako kedysi odporúčali tradície. Už vtedy mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom Boha, ku ktorému sa s pokorou obracali všetci obyvatelia, od mládeže po starcov, od roľníkov po drevorubačov. Všetci v ňom hľadali ako lásku, tak aj šťastie a porozumenie.

Dedinská architektúra a kolorit vtedajšej doby nemohli opomenúť kováčsku dielňu. Skanzen v Humennom na ukážku disponuje dielňou prevezenou z Nechvaľovej Polianky, ktorej inventár presne zodpovedá jej poslaniu. Základnú výbavu dielne tvorilo ohnisko s kováčskym mechom, alebo inak povedané dúchadlo. Nesmeli tu chýbať rozličné druhy kliešťov, kladív, vybíjakov a kovadlina. Súčasťou je prístrešok na podkúvanie koní podkovami vyrobenými práve v danej dielni. Neďaleko dielne sa nachádza váhadlová studňa, zrubená sýpka s pivnicou a senník „oboroh“.

Ako je dobrým zvykom vo väčšine skanzenov, aj tu sa konajú rôzne kultúrne podujatia a ukážky ľudových remesiel. Deje sa to väčšinou v centre skanzenu, kde sa nachádza akýsi malý amfiteáter. Zúčastnite sa ich aj Vy a zažite tú špeciálnu atmosféru. Zarezervujete si ubytovanie na našej stránke ubytovanie Humenné a budete to mať do skanzenu na skok.

Skanzen Čimany sa nachádza v dolnej časti obce Čičmany. Malebná dedinka leží v kotline Strážovských vrchov, neďaleko mesta Žilina. Maľované chalúpky sú architektonickým skvostom. Často ich prirovnávajú k perníkovým domčekom, keďže vyzerajú ako ozdobený medovník. Tieto zrubové dreveničky sú pomaľované geometrickými ornamentmi a inšpirované čičmianskym krojom.

Po niekoľkých požiaroch v 20. storočí vyhlásili v roku 1977 dolnú časť tejto obce za pamiatkovú rezerváciu. Nachádza sa tu 110 objektov, z toho 36 je národných kultúrnych pamiatok. Drevenice sa pôvodne maľovali vápnom. Dnes gazdiné používajú latexové farby a geometrické vzory opäť premaľujú, keď vyblednú.

Považské múzeum vlastní dva domy v tejto časti a po rekonštrukcii sú oba sprístupnené verejnosti. Nájdete tu expozíciu tradičného života na dedine. Zoznámite sa s dobovým bývaním, remeslami, kultúrou a tradičným odevom. Zaujímavosťou je ľudové bývanie „veľkorodiny“, ktorú Vám predstaví zrubový dom č. 42. Pod jednou strechou kedysi žili gazda s gazdinou, ich ženatí synovia s nevestami a deťmi. V dolnej časti domu sa nachádzala obrovská pec a na poschodí malé komôrky pre mladé rodiny. Spolu si nažívali a gazdovali.

V hornej časti obce Čičmany stojí barokový kaštieľ, ktorý slúžil zemepánovi. Dnes je tu hotel a reštaurácia. Keďže pôvodní obyvatelia boli prevažne pastieri oviec nájdete tu aj veľké humná, stodolu a ovčiareň.

Okolie dedinky láka mnohých turistov na vychádzky do lesov. Z neďalekého vrchu Javorinka vedú početné cyklotrasy a na svoje si prídu aj milovníci paraglidingu. Počas zimy si môžete vychutnať lyžovačku v lyžiarskom stredisku Javorinka.

Výlet do Skanzenu Čičmany je určite vhodný pre rodiny s deťmi. Je nenáročný a zároveň veľmi náučný. Po prehliadke sa môžete občerstviť v miestom bufete a kúpiť si dáku pamiatku v obchodíku so suvenírmi. A keď sa rozhodnete predĺžiť si svoj pobyt v tomto kraji, ponúkame Vám ubytovanie v blízkosti Skanzenu Čičmany na našom portáli.

Hornonitriansky banský skanzen baňa Cigeľ, v obci Sebedražie na Hornej Nitre, sa nachádza v autentických podzemných priestoroch. Vďaka tejto jedinečnej expozícii zažijete na vlastnej koži, ako sa deň čo deň cítili baníci fárajúci do podzemia bane Cigeľ. Cieľom je originálnym spôsobom oživiť hornonitrianske banícke tradície, zachovať banské priestory pre ďalšie generácie v podobe, v akej ostali bezprostredne po dobývaní uhlia, a priblížiť extrémne podmienky tejto ťažkej práce.

Skanzen svoje brány verejnosti otvoril v roku 2003. Prehliadku začnete jazdou banským vláčikom až do hnedouhoľnej bane, ktorá má dĺžku 2 312 m. Následne už pešo zídete do priestorov podzemia, do hĺbky 80 – 300 m pod povrchom, do bývalej časti II. úseku. Pešia časť má dĺžku 566 m jedným smerom.

Počas prehliadky ste sprevádzaní panelmi s výkladom audio-vizuálnej techniky, čo ešte viac umocňuje atmosféru, podnecuje predstavivosť a prináša emotívne zážitky. Príbeh baníka vtedajšej doby je prezentovaný aj prostredníctvo statických či funkčných banských technických zariadení.

Zážitok, ktorý si z prehliadky banského skanzenu odnesiete vo Vás bude ešte dlho rezonovať. Sprievodcovia sú totiž tí najpovolanejší – bývalí baníci. Práve ich výklad a rozprávanie plné zážitkov vo Vás vyvolajú silné pocity. Podzemie je totiž magické miesto. Keď nevidíte jediný slnečný lúč, cítite len chlad a vlhko, počujete ozvenu a môžete sa spoľahnúť len sami na seba a ľudí, ktorí sú pri Vás, vtedy pochopíte skutočný význam priateľstva, odvahy a súdržnosti. Je to skúška sily a vytrvalosti, ktorou by si mal každý aspoň raz za život prejsť.

Vstup do skanzenu sa nachádza približne 5 km južne od mesta Prievidza, výborne dostupný z hlavnej cesty na trase Prievidza – Nováky, ďalej smerom cez obec Sebedražie. Odbočka z hlavnej cesty je značená informačnou tabuľou, takže by ste ju nemali minúť. Avšak nielen skanzen, ale aj iné atrakcie v okolí Prievidze sa oplatí navštíviť. Zarezervujte si nocľah na našich stránkach ubytovanie Prievidza a príďte spoznávať krásy okolia v tomto neobyčajnom kraji.

Múzeum ľudovej architektúry Bardejov je verejnosti sprístupnené od roku 1965 a hrdí sa titulom najstarší skanzen na Slovensku. Patrí pod patronát Šarišského múzea v Bardejove. Približuje nám ľudovú architektúru slovenského a rusínskeho etnika žijúceho v regióne severného Zemplína a horného Šariša, ktorá bola typická pre 19. a 20. storočie.

V celkovom počte 24 obydlí, ktoré sú umiestnené v záhrade, tu majú zastúpenie 4 druhy stavieb. Jedná sa o stavby sakrálne, obytné zrubové, hospodárske a technické. Do obdobia ich vzniku Vás prenesú nábytok a náradie, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých stavbách. Najrozšírenejšie varianty obytných domov sú domy chudobných roľníkov z dediny Frička a Krabovej Roztoky, dom stredného roľníka z Petrovej, dom roľníka z Kračúnoviec a obytná stavba drobného roľníka z Maľcova, všetky z 19. storočia. 

Expozícia v sebe ukrýva nielen významné, ale aj vzácne exponáty. Za najvýznamnejšie stavby sa považuje gréckokatolícky drevený chrám z Mikulášovej-Niklovej z roku 1730 a Cerkva sv. Mikuláša, ktorá je pravoslávnym dreveným chrámom zo Zboja v Bukovských vrchoch, ktorý pochádza z roku 1775. Nájdete tu aj kováčsku vyhňu, valchu na výrobu súkna, sušiareň ovocia a unikátne vrtné zariadenie z 18. storočia, ktoré bolo využívané na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon.

Verejnosti je bardejovský skanzen bližší aj vďaka rôznym podujatiam, ktoré bývajú pravidelne organizované. Z mnohých spomenieme tie najobľúbenejšie, akými sú Hrnčiarska nedeľa, Deň remesiel, Popoludnie s folklórom či prehliadka rusínskeho a šarišského folklóru.

Skanzen sa nachádza na severovýchode Slovenska, na okraji Bardejovských kúpeľov. Či už sa teda nachádzate na ozdravnom kúpeľnom pobyte, alebo ste si našli ubytovanie na stránkach ubytovanie Bardejov a hľadáte tipy na výlety a atrakcie v okolí, určite návštevu Múzea ľudovej architektúry v Bardejove nevynechajte.

Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica sa nachádza na okraji mesta, v malebnom údolí pod tajchom Klinger. Skanzen patrí pod záštitu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, ktoré vzniklo v roku 1964 a celkovo predstavuje komplex 8 expozícií.

Je našou najstaršou a tematicky najrozsiahlejšou baníckou expozíciou. Zobrazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore v období od stredoveku po koniec 20. storočia. Prehliadka spolu so zaujímavým výkladov sprievodcu Vám zodpovie odpovede na otázky aké to asi bolo byť baníkom, aké stroje používali, akú ťažkú prácu mali, aké boli techniky fárania, čo museli baníci ovládať. Jedná sa o veľmi zaujímavú časť našej histórie.

Gápel na konský pohon sa považuje za najvzácnejší exponát banskoštiavnického skanzenu. Jedná sa o jediný stroj-motor od banského výťahu, ktorý sa podarilo na Slovensku zachovať. Tak isto je veľmi vzácnym exponátom Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý je pamätníkom éry strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od jeho zániku.

V rámci povrchovej expozície skanzenu Banská Štiavnica patrí nie len prehliadka jedinečných technických baníckych pamiatok a budov celého regiónu, ale aj veľmi obľúbená Náučno geologická expozícia. Tá na relatívne malej ploche zobrazuje geologický vývoj Slovenska. Medzi obľúbené zážitky skanzenu Banská Štiavnica patrí fáranie do štôlne Bartolomej. Jedná sa o prehliadku podzemia, ktorá sa realizuje za prísnych bezpečnostných podmienok (prekryté dýchacie cesty, prilba, plášť, dezinfekcia).

Priestor skanzenu je vhodný aj pre rodiny s deťmi. V bani majú nezabudnuteľný zážitok a čas si skrátia na detskom ihrisku či pri vláčikoch. Preto neváhajte a naplánujte si do tohto jedinečného banského múzea výlet. Pri rezervácii ubytovania Vám bude nápomocná stránka ubytovanie Banská Štiavnica.

Národopisné múzeum s kováčskou vyhňou je situované v usadlosti na Hlavnej ulici číslo 130 v obci Moldava nad Bodvou. Jedná sa o expozíciu Slovenského technického múzea v Košiciach. Objekt je ojedinelou zachovanou ukážkou, ktorá hodnoverne zobrazuje špecializovanú malomestskú a dedinskú kováčsku dielňu. Jeho prehliadka je sprístupnená len po predošlom ohlásení sa na Mestskom kultúrnom stredisku. PhMr. Gustáv Stibrányi, čestný občan mesta, má v múzeu vystavené niektoré svoje archeologické nálezy.

Objekt múzea bol postavený z kameňa, v období okolo roku 1830. Jedná sa o šesťpriestorovú jednopodlažnú ľudovú stavbu, ktorá predstavuje typický abovský dom z polovice 19. storočia. V prednej časti sa nachádza pracovisko pôvodného užívateľa usadlosti. Je ním autentická kováčska vyhňa s otvoreným ohniskom, otvoreným komínom a kováčskym ponkom. Pri pozornej prehliadke jednotlivých nástrojov neunikne pozornému oku návštevníka fakt, že tu boli podkúvané aj kone, čo potvrdzuje aj prítomnosť prístrešku pred vyhňou.

Pri prechode ďalej do domu uvidíte tri miestnosti. V strede domu sa nachádza kuchyňa, zariadená a vybavená tak, ako aj pôvodne, na konci 19. a začiatku 20. storočia. Vedľa nej je miestnosť s obuvníckym cechom, ktorý mal v obci Moldava dlhú tradíciu. Zadná miestnosť disponuje ukážkami nástrojov rozličných  cechov – krajčírskeho, klobučníckeho a medovnikárskeho.

Zároveň sa tu nachádza malá galéria či obrazáreň, kde sú vystavené dobové fotografie a maľby mesta. Okrem nich si tu prehliadnete aj tkáčsky stav, dodnes funkčný. Zadná časť objektu bola hospodárskeho charakteru. Nachádza sa tu maštaľ pre dobytok a priestor s uskladneným dobovým náradím a zachovanými poľnohospodárskymi strojmi.

Spravte si výlet k tejto unikátnej kováčskej dielni a prezrite si hneď aj okolie. Východné Slovensko totiž má čo ponúknuť, či už sú to skvelé atrakcie, alebo ponuky ubytovania. Ubytovanie si nájdete na stránke ubytovanie Moldava nad Bodvou.

Včelársky skanzen (známy aj ako múzeum, paseka) situovaný v krásnom anglickom parku v obci Kráľová pri Senci, patrí medzi najväčšie včelárske skanzeny strednej Európy. Je významnou zbierkou cenných informácií o živote a fungovaní včiel. Dokonca si môžete na vlastné oči pozrieť originál tisícročnej včely, ktorá bola použitá vo filme Juraja Jakubiska.

Toto malé včelie kráľovstvo, ako mu s obľubou hovoria domáci, bolo založené v roku 1930. Vtedy slúžilo pôvodne ako učilište pre budúcich včelárov. V roku 1932 bola paseka odovzdaná Krajinskému ústrediu včelárskych spolkov na Slovensku a postupne sa od roku 1961 začalo budovanie včelárskeho skanzenu. Brány pre verejnosť boli sprístupnené v roku 1975. Dnes Vám unikátne múzeum včelárstva ponúka ukážky skutočne unikátne zbierky úľov. Zhromažďuje jedinečné materiály o vývine včelárstva, o tom, ako ho môžeme my ako ľudstvo využívať v rôznych oblastiach nášho života a v neposlednom rade o výrobe medu.

Včelárska paseka Vám počas prehliadky dá odpoveď aj na to, prečo by človek bez včiel neprežil. Dozviete sa, že včely sú na svete už viac ako 150 miliónov rokov a samozrejme, tajomstvo ich vzácnych produktov. Či už je to tekuté zlato, ako sa medu ľudovo hovorí, propolis, materská kašička, peľ či v neposlednom rade vosk.

Múzeum disponuje viac ako 300 exponátmi, z ktorých každý vie rozpovedať svoj vlastný príbeh. Niektoré z vystavených úľov boli používané dokonca už v 17. storočí. Nachádza sa tu budova veľkého včelína, kde sú vystavené medomety, lisy na medzistienky a rôzne pomôcky a potreby včelárov mapujúce vývoj včelárstva na Slovensku.

Z Včelárskej paseky odídete skutočne obohatení. O nové informácie, zážitky, vnútornú vďaku včielkam a ich neúnavnej práci, a v neposlednom rade možno aj o zakúpené pravé včelie produkty. Ak sa chcete aj zúčastniť niektorej z konaných akcií, odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v Senci a jeho okolí, aby ste mohli navštíviť aj iné atrakcie, ktoré okolie skanzenu a Senca ponúkajú.

Bobrova raľa v oravskej obci Podbiel je najväčším zachovaným komplexom pôvodnej ľudovej architektúry v strednej Európe. Pôvodné drevenice, ktoré v nej majú návštevníci možnosť vidieť, pochádzajú z konca 19. storočia. Sú vsadené do prekrásnej horskej prírody, ktorá spolu s nimi dotvára malebný, priam rozprávkový charakter obce. Väčšina dreveníc v súčasnosti už nie je obývaná, niektoré slúžia na rekreačné účely.

Domy sú postavené v typickej dvojradovej ulicovke s trojuholníkovým námestím okolo kostola. Zástavba domov je hĺbková, začína otvoreným dvorom smerom k ceste, potom za sebou nasledujú dva až tri domy. Za nimi nasledujú hospodárske objekty, ktoré stodolou uzatvárajú dvor. V urbári z roku 1626 bola spomínaná Bubrovnícka roľnícka usadlosť, ako jedna z deviatich valašských roľníckych usadlostí. Najstarším zachovaným obydlím je dom číslo 115 – 116, ktorého vznik je datovaný rokom 1833.

Typické ľudové domy v Podbieli sa vďaka svojmu priestorovému členeniu radia k typu stredoslovenskému drevenému domu, rozšírenému v severnej časti severného Slovenska. Väčšina domov bola štvorpriestorová. V Podbieli nebolo v minulosti ničím výnimočným, že v jednom dome spolu žili dve rodiny, pričom každá mala vlastnú izbu a spoločnú kuchyňu s pitvorom.

Základným stavebným materiálom každého domu aj hospodárskej stavby je drevo, pričom domy sú postavené na kamenných podnurovkách. Väčšina domov má zachované pôvodné trámové stropy, škáry sú vypchaté machom. Strechy sú strmé sedlové, s pôvodne šindľovou krytinou, ukončené štítmi. Štítová stena má vo väčšine obydlí dve združené okná. Charakter obce je dotvorený zemiakovými jamami a vahadlovými studňami.

Okrem tohto jedinečného skanzenu môžete v obci navštíviť taktiež Malé etnografické múzeum, Františkovu hutu, Červenú skalu, Bielu skalu či Kostol v Podbieli. Aby ste to všetko stihli, zarezervujte si ubytovanie na stránke obce ubytovanie Podbiel a v pokoji si vychutnávajte tunajšiu atmosféru.

Sklársky skanzen Sklenný sen vo Valaskej Belej je unikátne miesto, kde spoznáte a objavíte tajomstvá, ktoré v sebe skrýva sklo. Za jednotlivými kúskami skla, či už sú to poháre, misky alebo rôzne dekoračné predmety sa totiž ukrýva príbeh, ktorý je vskutku fascinujúci. Ručná výroba skla je umenie, ktoré by nemalo ostať zabudnuté.

Skanzen Vám priblíži prácu našich predkov. Objavíte tajomstvo tradičného sklárskeho remesla, ktoré sa už len tak hocikde neuvidí. Zapálená pec, z ktorej sála obrovská horúčava. Nástroje potrebné na opracovanie hmoty. A v neposlednom rade, žeravé sklo pripomínajúce tečúci med, mäkké a poddajné, ktoré sa priamo pred Vašimi očami ťahaním, stláčaním a fúkaním mení z beztvarej hmoty na úžasné majstrovské kúsky. To je zážitok, ktorý vo Vás zanechá dojem a už sa nikdy na sklo nebudete pozerať tak, ako doteraz.

Návštevou skanzenu zistíte odpovede na otázky čo je to sklovina a čo všetko sa dá zo skla vyrobiť. Zistíte, ako sa používa sklárska píšťala aj ako sa vyrába hutné a fúkané sklo. Je neskutočným zážitkom vidieť sklára pri fúkaní a tvarovaní jednotlivých predmetov podľa tradičných postupov.

Sklárske umenie bolo naozaj ťažkou, hoci krásnou prácou. Teplota v peciach, pri ktorých kedysi majstri sklári fúkali sklo mala teplotu až 1 450 °C. Vo vnútri bola rozžeravená sklovina a z nej sa postupne vytvárali rôzne predmety, v tých dobách najmä úžitkového skla.

Zamysleli ste sa niekedy pri pití z pohára nad tým, akou cestou si prešiel, aby napokon dostal svoj tvar a splnil účel? Možno práve aj s takouto otázkou vo svojom vnútri odídete z prehliadky sklárskej expozície. Okolie však ponúka aj mnoho iných miest, ktoré Vám odporúčame navštíviť a prehĺbiť si zážitok z výletu. Zarezervujte si vhodné ubytovanie v okrese Prievidza a navštívte sklársky skanzen aj rôzne iné atrakcie v okrese Prievidza.

Skalné obydlia Brhlovce sú vysunutou expozíciou Tekovského múzea v Leviciach. Ležia v rovnomennej obci Brhlovce v Nitrianskom kraji, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Jedná sa o slovenskú unikátnu ukážku osobitej formy ľudového staviteľstva, ktorá údajne pôvodne slúžila na účely ochrany pred lúpežnými nájazdmi Turkov, neskôr ako domy pre chudobných.

Expozíciu, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1992, tvorí usadlosť číslo 142, v uličke „Šurda“. Súčasťou usadlosti, v ktorej sa expozícia nachádza, je murovaný dom z konca 19. storočia, murovaný dom s datovaním 1932 na priečelí a dvojpodlažné priestory vysekané do skaly. Prízemie pozostáva z letnej kuchynky, komory a ukážky vtedajších kamenárskych výrobkov a náradia. Poschodie je tvorené komôrkou a vyhliadkovou terasou. Dojem dotvára dobový nábytok, ktorým je interiér zariadený.

Práve vytesanie obydlí do tufu sa považuje za unikát, nakoľko oplývajú jedinečnou vlastnosťou. Tou je, že v lete chladia, v zime hrejú. Využitím tejto tepelnej výhody počas výstavby obydlí je poukázané na šikovnosť, vynaliezavosť a zručnosť vtedajšieho osadníka a celkový spôsob života.

Vďaka expozícií skalných obydlí získalo Tekovské múzeum v roku 1994 ako prvá slovenská inštitúcia uznávané medzinárodné ocenenie Europa Nostra. Prekvapujúci je fakt, že niektoré zo skalných obydlí sú dodnes obývané alebo využívané ako vínne pivnice, prípadne ako hospodárske priestory.

Ak si to chcete overiť, existuje len jediný zaručený spôsob. Prísť sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Nakoľko celá kraj ponúka aj mnoho iných zaujímavých atrakcií, najlepšie spravíte, keď si naplánujete viacdenný výlet. Ubytovanie, odkiaľ budete mať všetky možnosti výletov najbližšie, si zarezervujete veľmi jednoducho na stránke ubytovanie Nitriansky kraj a ubytovanie Levice.

Archeopark Nitriansky Hrádok je známy aj pod pojmom „Slovenská Trója“. Nachádza sa v obci Šurany, v lokalite Zámeček. Toto unikátne archeologické nálezisko je národnou kultúrnou pamiatkou a každoročne ho navštívi mnoho turistov a milovníkov histórie.

Lokalita má rozlohu takmer 15 ha a radí sa medzi najväčšie a súčasne najbohatšie archeologické náleziská v strednej Európe. Prináša dôkazy osídlenia od obdobia neolitu až po obdobie príchodu Slovanov. Ako prvý na tomto mieste začal s vykopávkami Ján Eisner, zakladateľ slovenskej archeológie.

Archeopark disponuje informačnými a náučnými tabuľami, na ktorých sa nachádzajú všetky informácie o živote v danej lokalite, o soche Hrádockej Venuše. Do budúcna sa plánuje s rozšírením expozície archeoparku o amfiteáter a repliky historických obydlí z rôznych kultúr.

Veľmi významným artefaktom je už spomínaná soška Hrádockej Venuše, ktorá pochádza z obdobia osídlenia lengyelskou kultúrou. Soške sa hovorí aj Magna Mater, jej pôvod sa datuje do obdobia 4800 – 3500 pred n. l. a má výšku 27 cm. Jej vyobrazenie sme kedysi každodenne mali na očiach, nakoľko sa stala predlohou dizajnu slovenskej dvojkorunovej mince.

Príďte si sami prezrieť toto unikátne miesto s európskym významom. Navštívte stránku ubytovanie Šurany, kde nájdete vhodné prenocovanie počas Vášho výletu. Určite však skanzen nie je jediná atrakcia v okolí Šurian, prezrite si aj zoznam ostatných a Váš výlet v oblasti Dolnej Nitry hneď nadobudne komplexnejší obraz.

Praveká osada Mokrý kút sa rozprestiera na priestrannej lúke neďaleko obce Vyšný Kubín, v malebnom prostredí Chočských vrchov a Oravskej vrchoviny. Je považovaná za unikátny archeopark, v ktorom si na svoje prídu všetci, malí i veľkí.

Vznikla vďaka iniciatíve archeologičky Ľubice Kupcovej, ktorá spolu s ďalšími nadšencami histórie začala v roku 2012 pracovať na projekte pravekej osady. Návšteva tejto jedinečnej osady Vám priblíži lužickú kultúru, ktorá tu panovala v dobách bronzovej a železnej. Zistíte, ako ľudia žili v praveku, čím sa živili, čo si obliekali ale aj to, aké náradie pri svojej bežnej práci používali.

Skanzen je má rozdelený areál. Nachádza sa tu obytná časť, výrobný a hospodársky areál. Máte možnosť vidieť tu zrekonštruovaný prístrešok typický pre lužickú kultúru oravského typu, ktorý tvorí hlavnú časť expozície. Drevené prístrešky sa tu nachádzajú celkovo tri, pričom každý chráni inú pec. Pece, ktoré sú doteraz funkčné, slúžili na pečenie chleba, vypaľovanie keramiky a tavenie bronzu. Hospodársky areál Vám priblíži pestovanie plodín, ako aj chov zvierat.

V pravekej osade počas organizovaných workshopov môžete nazrieť do tajov života v minulosti. Uvidíte, ako sa pomocou dvoch drievok založil oheň, ako sa odlievali potrebné a funkčné nástroje z bronzu, piekol chlieb a placky či aký bol postup vypaľovania keramiky ešte dlho pred vynájdením hrnčiarskeho kruhu.

Návšteva archeoparku sa odporúča ako celodenný výlet. Preto je vhodné nájsť si ubytovanie v okolí, aby ste sa nemuseli v strese večer vracať domov, a možno napokon navštívite aj iné atrakcie na Orave. S nájdením toho správneho Vám pomôžu naše stránky ubytovanie Vyšný Kubín a ubytovanie Orava.

Stredoveká dedina sokoliarov je jedinečný archeoskanzen v pod Oravským hradom, v obci Oravský Podzámok. Tento skanzen je jediný svojho druhu na Slovensku. Návštevníkom približuje život bežného človeka počas obdobia ranného stredoveku, teda obdobia Veľkej Moravy.

V sokoliarskej dedine počas prehliadky uvidíte stavby s dobovou architektúrou. Remeselníci Vám predstavia svoje vznešené starodávne remeslo a dovolia Vám, aby ste si ho vyskúšali. Alebo túžite po streľbe z luku či nebodaj prevezení sa na typickom rebrinovom voze? Skanzen Vám to všetko umožní.

Prepracované vystúpenia zabezpečia Sokoliari Kráľa Svätopluka. Práve vďaka nim budete mať kus divej prírody priamo až na dosah Vašej vlastnej ruky. Vystúpenia s dravými vtákmi v autentickom dobovom oblečení sú pastvou pre oči. Pri niektorých sa stanete súčasťou vystúpenia, pri ďalších budete udivene pozerať, pri iných priam až výskať. Určite sa ich oplatí vidieť. Je to zážitok pre deti aj dospelých.

Ak sa túžite preniesť do minulosti, vidieť dobovo oblečeného sokoliara so vznešeným tvorom na ruke a s majestátne sa týčiacim hradom v pozadí, ste na správnom mieste. Avšak aj iné atrakcie na Orave a jej okolí stoja za to, aby ste ich navštívili. Zarezervujte si ubytovanie na stránkach ubytovanie Oravský Podzámok či ubytovanie Orava a predĺžte si Váš pobyt na pár dní. Odídete s nezabudnuteľnými zážitkami, to Vám sľubujeme.

Banský skanzen je vybudovaný v obci Hnilčík, v spišskonovoveskom okrese. Ako mnohé iné, aj táto obec sa kedysi radila medzi banícke obce regiónu južného Spiša. Skanzen bol v roku 2012 zriadený z iniciatívy miestneho občianskeho združenia. Múzeum je vyhlásenou Národnou kultúrnou pamiatkou.

Skanzen sa skladá z troch častí, z múzejnej expozície, štôlne Ľudmila a náučných montánnych chodníkov. Múzejná expozícia, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej školy miestnej časti Jerohuta je členená na tematické celky. Tie sú zamerané na históriu obce Hnilčík, etnografiu a materiálne dedičstvo predkov, geologickú stavbu a živú prírodu, históriu baníctva a spracovanie miestnych rúd. Budova, v ktorej sa expozícia nachádza, pochádza z roku 1937 a až do roku 1972 slúžila ako škola. Je chránená ako národná kultúrna pamiatka a je veľmi cenná pre svoje originálne stavebné riešenie.

Štôlňa Ľudmila je súčasťou skanzenu ak podzemná expozícia. Ide o banskú chodbu, ktorá bola účelovým banským dielom. Na jej konci sa nachádza sklad výbušnín. Priestor slúžil ako sklad až do ukončenia dobývania rúd (30. roky 20. storočia) a následne bol opustený.

Náučné monetárne chodníky Vás prevedú pekným prírodným prostredím. Sú to nasledovné trasy: trasa A Jerohuta - Roztoky, trasa B Bindt, trasa C Kira – Štolvek – Suchá hora - Grétla , trasa D Údolím Železného potoka. Uvedené trasy návštevníkom priblížia aj mnohé iné pamiatky, ktoré baníctvo po sebe v hnilčíckom katastri zanechalo. Sú nimi početné obydlia baníkov, ruiny úpravne a pražiarne železnej rudy v Bindte, autentické objekty skladov strelného prachu, bývalé správne a obytné budovy banského závodu v Bindte, areál autentických správnych a obytných budov banského závodu v Roztokách, portály štôlní z 18. a 19. storočia, banská zvonička v Bindte, ako aj zbytky železničných telies a mostov železníc Markušovce – Roztoky a Markušovce – Bindt.

Príďte spoznať banícku históriu tohto krásneho kraja. Jeden deň Vám však na to rozhodne nepostačí. Na našich stránkach ubytovanie Hnilčík nájdete to pravé ubytovanie pre Vás, aby ste si poznávací pobyt po atrakciách Spiša naplno užili a nestresovali sa tým, či stihnete odchod vlaku alebo nie.

Lesnícky skanzen, ktorý patrí pod správu Lesov Slovenskej republiky, š. p., sa nachádza vo Vydrovskej doline, približne 1 km od Čierneho Balogu, priamo v srdci Slovenska vo Veporských vrchoch. Jeho vybudovanie je odpoveďou na mnohé otázky verejnosti týkajúce sa nášho najväčšieho prírodného bohatstva. Reprezentuje lesníctvo celej našej krajiny. Areál skanzenu s rozlohou až 140 ha je súčasťou okolitých lesov, ktoré žijú svojím bežným životom, vrátane bežnej lesníckej práce.

Vznik skanzenu Vydrovo sa datuje do roku 2002, kedy bol slávnostne položený základný kameň. Odvtedy prešiel skanzen dlhú cestu, ktorej vyvrcholením je dokonalá ukážka života v symbióze s prírodou. Chodník lesného času má dĺžku viac než 4 km, na ktorej nájdete približne 80 zastávok so zaujímavými exponátmi. Na jednotlivých stanovištiach objavíte životodarné schopnosti lesa. Priestor rafinovane dotvárajú prírodné diela medzinárodnej skupiny umelcov Ekoartu.

Toto živé prírodné múzeum je prepojené s obcou Náučným chodníkom obce Čierny Balog, ktorý môžete využiť na spiatočnú cestu. Avšak veľmi obľúbeným spôsobom prepravy je aj jazda Čiernohorskou lesnou železnicou, ktorá návštevníkov dopraví až priamo na zastávku Vydrovo – Skanzen buď z Hronca alebo Čierneho Balogu.

V rámci skanzenu navštívite niekoľko expozícií. Izba starého horára je rekonštrukciou pracovného priestoru a predstavuje kanceláriu horára z obdobia prvej polovice 20. storočia. Lesy a život je mierne „provokačnou“ expozíciou, ktorá poukazuje na problematiku vzťahu človeka a prírody. Veľmi priamo poukazuje na zhubný vplyv súčasného konzumného životného štýlu, ktorý je voči lesu veľmi nešetrný a môže viesť až k jeho kolapsu. Les v zrkadle vedy návštevníkom ukáže, aká je význam lesa pre človeka, v minulosti aj súčasnosti, a zameriava sa na aktuálny stav rozpadávajúcich sa smrekových lesov. Snaží sa nájsť možné príčiny tohto úpadku a prináša aj riešenia zdravotného stavu našich lesov. Posledná expozícia má symbolický názov Strom je modlitba zeme k nebesiam... a je tvorená drevenými sochami zo súkromných zbierok, ktoré sa nachádzajú v Lesnej kaplnke.

Aj deti si tu prídu na svoje, či už to bude náučný chodníček s vyhliadkovou plošinou, alebo obora so živými zvieratami. Za diviačou oborou je situovaný pocitový chodník, ktorý je veľmi obľúbenou atrakciou. Pozostáva z trávy, piesku, drevnej štiepky, kameňa a vody a odporúčanie je jasné: prejsť naboso! Nervy v našich končatinách sú poprepájané a pocity, ktoré do tela dostaneme práve bosou chôdzou po rôznych druhoch povrchu dodajú pocit rovnováhy. Ten ďalej blahodarne pôsobí na všetky časti nášho tela.

Oficiálna stránka skanzenu ponúka k stiahnutiu prehľadnú mapku areálu, kde sú vyznačené rôzne prehliadkové trasy s ohľadom na náročnosť a dĺžku trvania. Budovanie skanzenu však stále nie je ukončené, neustále chce svojím návštevníkom prinášať niečo nové. Zaujať chce však nielen krásnou expozíciou, ale aj podujatím Dni stromu, ktoré sa koná každoročne. V rámci sprievodného programu spolu zasadíte strom, zasúťažíte si a ukážkami Vám skanzen priblíži remeslá úzko prepojené s lesníctvom.

Je dobré vopred si premyslieť, ktorou trasou sa cez skanzen vyberiete, nakoľko podrobná prehliadka celého areálu trvá takmer celý deň. Rozhodne sa však vyplatí, nakoľko práve les a jeho atmosféra Vás dobijú najlepšou možnou energiou, ktorá je pre každého z nás tak veľmi potrebná. Odporúčame Vám zarezervovať si nocľah na našich stránkach ubytovanie Čierny Balog alebo ubytovanie Brezno a prísť si oddýchnuť do čistej prírody, plnej autentických zvukov, vôní a zážitkov. Nechajte les, nech Vám vyrozpráva svoj vlastný príbeh.

Banícky dom v liptovskej obci Vyšná Boca je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Hodnoverne zobrazuje tradičný spôsob života a bývania baníckej rodiny. Dom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, daroval pre múzejné účely jeho posledný majiteľ, pán Daniel Böhmer.

Dom má päťpriestorovú expozíciu so zachovaným pôvodným systémom vykurovania a taktiež s jeho originálnym pôvodným vybavením. Vstupom do domu je pitvor, ktorý mal komunikačnú funkciu ale bol využívaný aj na prípravu jedla. Predná izba bola len veľmi príležitostne a ojedinele obývaná miestnosť. Zadná izba, využívaná na denný život a spanie, je expozíciou z dejín baníctva v okolí Vyšnej Boce. V dome sa nachádzajú dve komory. Jedna z nich, „izbenná“ komora, slúžila na príležitostné prespanie, uloženie oblečenia a perín. Druhá komora slúžila na uskladnenie potravín a hospodárskeho riadu.

Súčasťou usadlosti je aj hospodársky objekt „staj“, v ktorom sa nachádza expozícia chovu dobytka, oviec a lúčneho hospodárenia. Tie boli pre obec Vyšná Boca veľmi dôležité, nakoľko po útlme baníckej činnosti sa práve tieto stali hlavným zamestnaním tunajších obyvateľov.

V letnom období sa tu konajú rôzne sprievodné programy, napríklad „Bocké batohy“ s ukážkami tradičných foriem transportu sena. Príležitostne bývajú organizované podujatia venované baníckym tradíciám Bocianskej doliny.

Pri plánovaní výletu k jednotlivým atrakciám na Liptove určite nezabudnite na Banícky dom Vyšná Boca. Pre komplexný zážitok odporúčame spraviť si výlet po okolí viacdenný. Pre rezerváciu ubytovania môžete využiť našu stránku ubytovanie Vyšná Boca, kde nájdete napríklad skvelé chaty a chalupy na prenájom.

Miniskanzen drevených chrámov je slovenský unikát, ktorý je vybudovaný v areáli Baziliky minor, v obci Ľutina v sabinovskom okrese. Repliky drevených chrámov, ktoré sú zostavené v mierke 1:10, patria medzi skvosty ľudovej sakrálnej architektúry východného Slovenska. V roku 2011 miniskanzen otvoril a posvätil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ.

Výstavba tohto unikátneho projektu prebiehala vo viacerých etapách. Vďaka spolufinancovaniu Európskou úniu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská republika (prvá a druhá etapa) a nórskym finančným mechanizmom (tretia etapa) sa podarilo rozšíriť expozíciu aj o chrámy z Poľska a Ukrajiny.

Prvá etapa bola realizovaná v rokoch 2011 – 2012 a do skanzenu priniesla 11 miniatúr z okolia Sniny. Zmenšeniny pochádzajú z obcí Brežany, Hrabová Roztoka, Inovce, Jalová, Kalná Roztoka, Kožuchovce, Matysová, Ruská Bystrá, Ruský Potok, Topoľa, Uličské Krivé.

Druhá etapa bola realizovaná v roku 2013 a priniesla do skanzenu ďalších 10 exemplárov, najmä z okolia Bardejova. Zmenšeniny pochádzajú z obcí Frička, Hutka, Jedlinka, Kožany, Krivé, Lukov-Venecia, Mikulášová, Tročany, Vyšná Polianka, Zboj.

Tretia etapa bola realizovaná v rokoch 2015 – 2016. Do skanzenu priniesla ďalšie zmenšeniny, tentokrát z obcí Bodružal, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomirová, Miroľa, Nižný Komárnik, Potoky, Príkra, Šemetkovce, Vyšný Komárnik. Zmenšeniny ukrajinských chrámov pribudli z obcí Jaseňa, Kanora, Lazečšina, Rekity, Svaľava a Užok. Následné doplnenie 9 miniatúr z okolia Svidníka (2015 - 2016) bolo financované darmi organizácií slovenských krajanov a súkromnými darcami z USA.

Počas prehliadky miniatúr si všimnite ich rozmiestnenie v pekne upravenom oplotenom a osvetlenom areáli. Každá zmenšenina má svoju vlastnú informačnú tabuľu s popisom a stručnou históriou. Väčšina zmenšenín slovenských chrámov pochádza z 18. a 19. storočia. Každý z prezentovaných chrámov je originálny a niečím výnimočný. Celosvetovú hodnotu potvrdzuje dokonca aj zaradenie do Zoznamu UNESCO až ôsmich chrámov slovenskej časti Karpatského oblúka.

Obec Ľutina, v ktorej sa miniskanzen nachádza, je známym a vyhľadávaným pútnickým miestom. Neváhajte už teda ani chvíľu a naplánujte si výlet práve do jej okolia. Vhodné ubytovanie nájdete na našich stránkach ubytovanie okres Sabinov.

Archeologický skanzen v obci Nižná Myšľa je situovaný v lokalite považovanej za jedno z najbohatších archeologických nálezísk v našej krajine, ktoré zaznamenávajú praveké osídlenia. Z lokalít bola ako prvá spomenutá Skalka, následne Alamenev, Koscelek, Moľva, Prepoštstvo a Váhreď (Varhégy).

V poslednom menovanom sú postavené repliky pôvodných obydlí z obdobia staršej a strednej doby bronzovej, ktoré zanikli približne v období 1400 pred n. l. Prvý archeologický výskum sa začal už v roku 1948, od roku 1977 prebieha výskum systematicky. Bolo nájdených približne 2 300 nádob a 5 000 predmetov z kameňa, kostí a bronzu, ktoré mali rozličný význam. Archeologické predmety sú vystavené v obecnom múzeu, ktoré sa nachádza v historickej budove kaštieľa z 13. storočia.

Komplex dvoch osád a pohrebiska, ktoré spolu tvoria archeologické nálezisko, sa nachádza južne za obcou Nižná Myšľa, na kopčeku v nadmorskej výške 217 m. Opevnená osada I. predstavuje najstaršiu osadu otomansko-fuzesabonskej kultúry. Osada mala rozmery 50 x 60 m so vstupom po dreveno-kamennej konštrukcii. Príbytky mali drevené steny, hlinou namazanú dlážku. Domy so zrubovou konštrukciou mali aj vyvýšené ohniská. Osada bola poľnohospodársko-remeselníckeho charakteru, našli sa tu nálezy predmetov z parožia, bronzu, kameňa a rôzne hlinené plastiky.

Opevnená osada II. vznikla na základe rozvoja obyvateľstva a už išlo o osadu s plochou 8 ha s kamenno-zemno-dreveným valom. Domy boli zrubového typu vrátane hospodárskych objektov. Osada bola strediskom kultu, vykonávali sa tu rôzne krvavé kultové obrady. Väčšinou sa obetovali zvieratá, výnimočne však aj ľudia. Osadníci sa venovali hrnčiarstvu, spracovaniu kostí, parožia a farebných kovov.

Na pohrebisku vzdialenom 200 metrov od osady sa našlo viac než 900 hrobov, pričom v každom bolo množstvo milodarov. Pochovávalo sa v skrčenej polohe, tvárou na východ s tým, že ženy ležali na ľavom boku, muži na pravom. Bojovníci, poľnohospodári, remeselníci a lovci mali v hroboch drevené výstuže, zvyšky drevených truhiel či dokonca dvojdielnych sarkofágov.

K nálezisku sa dostanete po dvoch farebných trasách, po modrej cykloturistickej alebo po červenej turistickej. Jedná sa o komplexnú ukážku, preto je vhodné si vyčleniť na prehliadku nielen skanzenu, ale aj celého okolia Košíc vrátane atrakcií dostatok času. Odporúčame zarezervovať si na stránke ubytovanie Košice vhodný nocľah v okolí, a potom už len naplánovať výlet.

Skanzen ukrajinskej dediny je stálou expozíciou Múzea ukrajinskej kultúry. Nachádza sa v meste Svidník, konkrétne v lokalite Kochanovský breh. Na ploche 11 hektárov sa tu nachádza takmer 50 tradičných obydlí a hospodárskych stavieb ležiacich uprostred prírody. Verejnosti bol skanzen sprístupnený v roku 1982.

Areál expozície plynulo nadväzuje na neďaleký amfiteáter. V ňom sa každoročne koná festival Slávnosti kultúry Rusínov - Ukrajincov Slovenska. Naša kultúra bola vždy úzko spätá s inými kultúrami a práve tá rusínska či ukrajinská sú jej neodmysliteľnou súčasťou.

Národopisná expozícia v prírode, ako sa skanzenu hovorí, má v zastúpení okrem hlavných typov obydlí aj tradičné hospodárske budovy (sýpky, stodoly, senníky, studne, pivnice a iné), ktoré sú využité k inštalácii tradičného poľnohospodárskeho náradia. Jedná sa o rôzne typy napríklad vozov, súsekov, pluhov, brán košov na obilie.

Pozdĺž potoka, ktorý obcou preteká sú umiestnené technicko-priemyselné objekty, ku činnosti ktorých bola voda nevyhnutná. Uvidíme tu vodný mlyn z obce Bogliarka, vodná píla a stupy z obce Livov a viaceré menšie. Medzi ďalšie veľmi zaujímavé pamiatky sa určite radí drevená zrubová škola z roku 1928 z obce Kurov, požiarna zbrojnica z prvej polovice 20. storočia z obce Nižné Repaše a rôzne sezónne obydlia. Doteraz je veľmi živo v miestnej tradičnej furmanskej krčme s vozárňou zo začiatku 19. storočia, nakoľko sa v nej poskytuje občerstvenie. Dominantou skanzenu je cerkva, gréckokatolícky drevený Chrám sv. Paraskievy z roku 1766, ktorý pôvodne stál v obci Nová Polianka (Mergeška). Zaujímavosťou je, že v súčasnosti bývajú v drevenom chráme bývajú organizované svadobné a iné obrady.

Expozícia sa nachádza 1 km od centra mesta. Areál svidníckeho skanzenu je bezbariérový, objekty však nie. Od roku 1986 bývajú v národopisnej expozícii organizované slávnosti „Poklady ľudu“. Návštevníkom približujú, ako vypadala historická rusínska svadba, vítanie jari s dôrazom na veľkonočné zvyky, oslava narodenia dieťaťa, krst, ukážky tradičných ľudových remesiel, zábava na dedine a mnoho iného. Veľmi obľúbené sú aj Dni remesiel a ľudových tradícií, kde uvidíte klasické spracovanie prútia, dreva, hliny, kovu, nití aj kože.

Ak aj Vy túžite spoznať korene ukrajinských dedín, ich kultúru a zvyky, navštívte skanzen vo Svidníku. Okolie mesta je veľmi atraktívne, plné iných atrakcií a krás prírody Nízkych Beskýd. Celý Prešovský kraj ponúka aj rôzne ponuky ubytovania, ktoré si zarezervujete priamo cez našu stránku ubytovanie Prešovský kraj.

Skanzen patrí pod záštitu Slovenského poľnohospodárskeho múzea, ktoré sídli v meste Nitra. Múzeum má celkovú plochu viac než 30 ha, z toho sa skanzen rozprestiera na ploche 17 ha, a plynulo nadväzuje na stále expozície v krytom priestore. Okrem výstavných priestorov, sú súčasťou nitrianskeho múzea knižnica, Nitrianska poľná železnica a už spomínaný skanzen.

Skanzen je stálou expozíciou, ktorá prvých 6 expozícií sprístupnila v roku 1984 pri príležitosti výstavy Agrokomplex ´84. Stalo sa tak po dvoch rokoch od prvotného výskumu, kedy boli vybrané rôzne typy hospodárskych stavieb z celého Slovenska z obdobia 19. až 20. storočia. Následne sa ich kópie začali od roku 1982 stavať a hoci sa teda z vonkajšej časti jedná o kópie, ich vnútorné vybavenie je pôvodné.

Rozsah expozície je naozaj veľký, nachádzajú sa tu rozmanité objekty. Pálenica, ľanová aj strojová lisovňa oleja, mliečnica, škola, kamenný aj valcový mlyn, voštinársky záboj, zimná maštaľ, čistička osív, salaš, pekáreň, vinohradnícky hajloch, valcová a kladivová stupa na konope, senníky, valcha, včelíny, ranostredoveká roľnícka usadlosť i symbolický cintorín.

Súčasťou je samozrejme aj konzum, historický obchod z prvej polovice 20. storočia. Pri príležitosti ohlásených podujatí je tu návštevníkom podávaná na ochutnávku tradičná meltová káva. Zároveň vtedy prebiehajú aj ukážky lisovania oleja, drvenia konopného vlákna a pečenia posúchov.

Areál skanzenu v sebe ukrýva aj úzkokoľajnú Nitriansku poľnú železnicu spolu s plným technickým vybavením, ktorá oficiálne funguje od prvej jazdy v roku 1985. Jedná sa o najdlhšie zachovanú poľnú železnicu na území Slovenska. Prezriete si rôzne druhy vagónov, vyhliadkové vozne, kryté vozne z Korytnice, železničnú točňu z Radošiny a v neposlednom rade depo s tromi parnými a jedným dieselelektrickým rušňom. Okruh v dĺžke 1,6 km spája skanzen s výstaviskom Agrokomplex Nitra.

Či už sa rozhodnete do skanzenu zavítať počas každoročnej výstavy alebo v čase, kedy sa tam vyskytuje podstatne menej ľudí, v každom prípade budete mať postarané o skvelý zážitok. Poľnohospodárstvo bolo neodmysliteľnou súčasťou histórie našej krajiny a expozícia nitrianskeho múzea v prírode Vám pomôže viac sa priblížiť k poznaniu jeho minulosti. Odporúčame Vám zarezervovať si nocľah na stránke ubytovanie Nitra, aby ste zážitok z výletu mali komplexný, vrátene spoznania okolia.

Obyvatelia okresu Brezno sa na svoje územie neustále snažia prilákať čoraz viac návštevníkov z celého Slovenska. Hlavne počas krásnych slnečných dní si môžete aj Vy dopriať prehliadku Hutníckeho skanzenu na Skalke vo Valaskej. Dozviete sa tu viac o práci a živote ľudí, ktorí sa venujú spracovávaniu rôznych druhov kovov a zliatin.

Náučná lokalita v obci Valaská je vyhľadávaná nielen školopovinnými deťmi, ale aj návštevníkmi, ktorí sa sem radi vracajú kvôli zaujímavým atrakciám Horehronia. Okrem príjemnej jazdy vo vagóne lesnej železničky alebo prechádzke prírodným prostredím s pútavými atrakciami v Lesníckom skanzene Vydrovo si vyhraďte približne hodinku Vášho času aj na prehliadku hutníckeho skanzenu. Auto zaparkujete na parkovisku pred vstupom do areálu.

V rámci prehliadky sa v čase a priestore prenesiete do dejín baníctva a hutníctva na Pohroní. Môžete si tu pozrieť mnoho exponátov, medzi ktorými je aj kaplnka či ústia baní s haldou a železničným prekladiskom. Priblížia Vám tu aj proces splavovania dreva pre železiarne a jeho pálenie v milieroch, v ktorých sa premenilo na drevené uhlie. Nechýba ani keltská železiarska dielňa z 1. storočia a kováčska vyhňa. Na svet z inej perspektívy sa môžete pozrieť z rozhľadne, na ktorej sú umiestnené náučné panely horehronského železiarskeho komplexu. Nájdete tu aj dve továrne na výrobu železa, pričom jedna je z obdobia renesancie s redukčnou taviacou pecou a vykúvacím kladivom a druhá je parostrojná, pochádzajúca z obdobia priemyselnej revolúcie z 19. storočia. K taveniu rudy bola používaná pilierová vysoká pec. Materiál sa prevážal nákladnou lanovkou na prepravu rudy. V audiovizuálnej sále si pozriete ukážkový film, ktorý Vás ešte viac vtiahne do tohto prostredia.

Na ploche 1 ha si okrem pútavého výkladu môžete dopriať oddych na drevených lavičkách. Skanzen sa nachádza pod holým nebom a tak je fajn dopredu si pozrieť aktuálnu predpoveď počasia, aby Vám dážď neznepríjemnil prehliadku tohto zaujímavého miesta. Skanzen je otvorený hlavne počas letnej sezóny. Stačí Vám už len naplánovať výlet a objavovať krásy regiónu. Veď kde inde by ste mali možnosť pozrieť si takéto funkčné exponáty?

Dovolenka v Nízkych Tatrách tak nemusí byť len o leňošení. Môžete sa vydať aj na ďalšie pútavé atrakcie v okolí. Silu prírody zažijete počas prehliadky Bystrianskej jaskyne, v ktorej nájdete krásne siene s kvapľovou výzdobou ale i vysoké a úzke chodby. Uniknúť spod rúk legendárneho horehronského upíra môžete v Prdimuchovej upírskej izbe. Slnkom zaliate dni sa dajú tráviť aj pri vode. Najlepšia možnosť, ako sa ochladiť, je v bazéne letného kúpaliska Podbrezová. Počuli ste, že vraj najkrajší pohľad na svet je, ak sa naň pozeráte z konského chrbta? Otestovať si toto tvrdenie môžete na Ajax farme.

Ak nie ste z tohto regiónu a chcete tu ostať na dlhšie, nezúfajte. Môžete si už teraz vybrať z bohatej ponuky ubytovacích zariadení na našom portáli, v ktorých sa dá stráviť príjemný čas. Najlepšie je zarezervovať si ubytovanie pri Hutníckom skanzene na Skalke vo Valaskej. Na okraji obce sú umiestnené krásne chaty, no osloviť Vás môžu aj v centre situované komfortné apartmány Valaská. Radi Vám pomôžeme s výberom ubytovania.