citovať1 nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť (ako) citát: c. výrok niekoho; c. Štúra uvádzať citát(y) z jeho diela
2. uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c-ná literatúra
citovať2 nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd
citovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
citovať1 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (koho, čo; ø) ▶ uvádzať, uviesť ako citát, doslovné znenie niečieho výroku, myšlienky, definície: doslova c.; c. Bibliu; c. verše, riadky z knihy; c. výrok sudcu 2. (čo) ▶ uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c. literatúru, príslušné periodikum; c. elektronické dokumenty; citovaný autor, text; citovaná kniha, príručka, štúdia ▷ opak. citovávať1, citúvať1 -va -vajú -val; dok. i ↗ zacitovať
citovať2 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ hovor. zastar. (koho) ▶ predvolávať, predvolať niekoho v úradnej veci: c. niekoho na súd, pred súd, na políciu; Príde stotník justičnej služby Blázer - ako vraví, citovať ma za predpokladané zbehnutie. [Š. Žáry]; Jedného dňa, bolo to v auguste roku 1962, citoval ma na rozsobáš. [V. Jamnická] ▷ opak. citovávať2, citúvať2 -va -vajú -val; dok. i ↗ docitovať
citovať nedok. i dok. ‹l›
1. (čo) doslovne uvádzať, uviesť cudzí výrok, cudzí text; pren. (koho, A) uvádzať, uviesť niečie výroky
2. (čo) uvádzať, uviesť názov diela a miesto v ňom
3. len nedok. (koho, A) vyvolávať (duchov, diabla a pod.)
citovať p. predvolať
objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarov • zahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčky • rozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivo • hovor. dať si: dali sme si pečené kurča • predplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopis • abonovať: abonovanie koncertov • subskribovať: subskribované súborné spisy • priobjednať • doobjednať (dodatočne objednať)
2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciu • hovor. citovať: citovať niekoho pred súd
predvolať vyzvať niekoho na príchod v úradnej veci • hovor.: citovať • docitovať: predvolať, (do)citovať svedkov na vypočúvanie • zavolať • povolať: zavolali, povolali všetkých účastníkov nehody • pozvať: riaditeľ školy pozval rodičov na pohovor
citovať1, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho, čo) uvádzať, uviesť nejaký výrok v doslovnom znení: c. Hviezdoslava, citované slová;
opak. citovávať i citúvať, -a, -ajú;
dok. i zacitovať
citovať2, -uje, -ujú nedok. i dok. trochu zastar. (koho) predvolávať, predvolať (najmä na úrad): c. niekoho pred súd; c. duchov vyvolávať; Citujem Ivana k sebe. (Šolt.);
dok. i docitovať
citovať dok. 1. strsl, zsl, spiš úradne predvolať: Dal ma cituvad na obecní dom (Bošáca TRČ); Ku sudu cituju viňika (Studenec LVO); citovať (Mur. Dl. Lúka REV) 2. viesť: Žandári citujú zbojníka (Kameňany REV)
citovať1 ndk/dk adm 1. predvolávať, predvolať (obyč. na úrad): czytowany gest skrze sluzneho dworskeho (s. l. 1590); citowany sem bil do stolicze (BORČICE 1641); dali citowat, to gest práwně wolat (WP 1768); citowal dlužnika sweho pred sebe (CS 18. st) L. chce gich citowat duchownim prawom (D. ŠTUBŇA 1596 KL) práv žalovať pred duchovnou vrchnosťou 2. koho z čoho vypovedať, vyhostiť: židow wen s panstwa, ano y z kragini dal citowat (BECKOV 1735)
citovať2 ndk/dk uvádzať, uviesť cudzí výrok: kazatel Pjsma obogjch testamentu cituge (KoB 1666); na swedectwj autorůw se powoláwati, učitele cytowati (WU 1750)