Rozhodol o tom federálny sudca Derrick Watson v štáte Havaj. Stalo sa tak iba niekoľko hodín pred začiatkom platnosti. Znamená to, že nový protiimigračný dekrét prezidenta ostal vo štvrtok, keď sa mala začať jeho platnosť, iba na papieri. Stihol ho tak osud už prvého prezidentského dekrétu z januára tohto roku, ktorého realizáciu pozastavil súd v Seattli.
"Nový dekrét, ktorý Trump podpísal 6. marca, pozastavoval na tri mesiace vydávanie nových víz občanom Iránu, Jemenu, Líbye, Somálska, Sudánu a Sýrie s tým, že už vydané víza platia. Zákaz sa pôvodne týkal siedmich krajín, ale neskôr z neho vypadol Irak. Navrhovaný dokument obsahuje aj pozastavenie prisťahovaleckých programov.
„Budem sa brániť a poženiem to hoc aj na Najvyšší súd USA. My zvíťazíme!“ odkázal Trump odporcom jeho snáh s tým, že rozhodnutie sudcu je „zlou a smutnou správou“. V tejto súvislosti pripomenul, že Ústava USA „umožňuje prezidentovi dočasne pozastaviť prílev migrantov, ak to považuje za národný záujem krajiny“. Svoje rozhodnutie odôvodňoval prezident USA snahou zabrániť prieniku teroristov do krajiny.
Na druhej strane, ako informoval aj portál BBC, podľa žaloby prokuratúry v Honolulu bol by prípadný zákaz porušením Ústavy USA, diskriminovaním ľudí na základe ich štátnej príslušnosti. Zároveň prokuratúra upozornila, že obyvatelia ostrovného štátu by nemohli na základe dekrétu navštevovať svojich neamerických príbuzných, ktorí žijú v niektorej z už spomínaných šiestich prevažne moslimských krajín. Havaj zároveň poukázal na škodlivosť dosahu prezidentovho návrhu na turistický priemysel a komplikáciu v prípade náboru zahraničných študentov a pracovníkov. Proti novej Trumpovej iniciatíve je okrem Havaja aj niekoľko ďalších amerických štátov. Navyše Trumpov krok kritizovali aj na pôde OSN, ale aj obhajcovia ľudských práv nielen v USA, ale aj v zahraničí.
Podľa Anthonyho Zurkera, spravodajcu BBC vo Washingtone, federálny súd na Havaji pri svojom odôvodnení pozastavenia platnosti vlastne použil tvrdenie samotného Trumpa a jeho poradcov. V predvolebnej kampani totiž skloňovali „zákaz pre moslimov“ atď.
„Už po prvom neúspešnom pokuse reagoval Trump jedovato v sociálnej sieti: Uvidíme sa na súde. Aj keď, aby sa tak stalo, musel by prísť s novým dekrétom. Ukázalo sa, že prezident mal pravdu,“ dodáva spravodajca BBC.
Chronológia Trumpových pokusov
27. január: prezident podpísal prvý dekrét týkajúci sa zákazu vstupu do USA občanom siedmich moslimských krajín vrátane už držiteľov tzv. zelenej karty. Federálny súd v New Yorku dočasne pozastavil vracanie migrantov, ktorí sa ocitli s platnými vízami USA na amerických letiskách.
4. február: federálny súd v Seattli (štát Washington) úplne pozastavil rozhodnutie prezidenta a o týždeň odvolací súd v San Franciscu potvrdil jeho rozhodnutie.
6. marec: Trump podpísal nový dekrét. V zozname vynechal Irak pretože vraj vláda v Bagdade sprísnila kontrolu žiadateľov o americké vízum. Dočasný zákaz sa nevzťahoval ani na už držiteľov tzv. zelenej karty.
9. marec: prokuratúra v štáte Havaj podala žalobu na federálny súd v Honolulu.
10. marec: federálny sudca vo Wisconsine rozhodol, že príkaz sa nevzťahuje na dieťa a manželku sýrskeho utečenca, ktorému v USA už udelili azyl.
11. marec: federálny sudca v Seattli odmietol z procedurálnych dôvodov pozastaviť nový protiimigračný dekrét.
13. marec: vláda USA odmietla dôvody štátu Havaj.
15. marec: federálny súd v Honolulu vyhovel žalobe štátu Havaj.