Do kín sa dostalo svojrázne roadmovie o dvoch starších mužoch, ktorí pátrajú po svojej minulosti. Obaja z iného konca. Od tlmočníka som očakávala dosť málo, keďže na základe traileru to nevyzeralo príliš lákavo. No to, čo ma čakalo, ma úprimne dojalo a prekvapilo. Nie je to snímka, z ktorej padnete do kolien, no vo svetle udalostí posledných dní sa hnev a vina v každom z nás posilnili rovnako ako v hlavných postavách.
Na začiatku sa Tlmočník v mojich očiach profiloval úplne inak, než čoho som bola svedkom. Názov filmu evokuje jednoduchý a nie príliš kreatívny príbeh. Práve preto ma prekvapivá línia deja upútala už od začiatku. Film sa inšpiroval knihouMartina Pollacka Smrť v bunkri, ktorá vyšla v slovenskom vydavateľstve Absynt. Novinár aspisovateľ v nej pátra po osude svojho otca, nacistu aesesáka, ktorý počas vojny páchal zverstvá aj na slovenskomúzemí.
Antisemitské prasa a sionistický nadčlovek
Po rokoch práce tlmočníka sa Ali rozhodne navštíviť nacistu, ktorý zabil jeho rodičov. Natrafí však len na jeho syna, starnúceho milovníka žien. Dve postavy s dvoma pozadiami sa napriek svojráznemu tlmočníkovi a jeho výhradám spojili a vydali sa po stopách. Antisemitské prasa a sionistický nadčlovek, ako si na začiatku vynadali, sa dokázali dohodnúť. Ani jeden z nich nečakal, že sa nakoniec stanú priateľmi.
Obaja pátrajú po svojej minulosti a na sklonku života sa rozhodli ujasniť si úskalia svojej minulosti. Syn vraha pátra po tom, aký jeho otec naozaj bol. On si ho totiž pamätá úplne inak, než ostatní. Roky potláčaná vina, hnev a frustrácia sa začínajú s postupne sa vynárajúcimi faktami stupňovať. Tlmočník Ali preto začína chápať aj druhú stranu. Postavy predstavujú povojnovú generáciu, ktorá stále nezabudla na bôle minulosti. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že ani dnes sme sa nikam nepohli. Stojíme na mieste, točíme sa do kruhu, pretože naša minulosť nás opäť dobieha. "Myslíte si, že syn vraha to má ľahšie ako syn obete?"
Hlasujte v ankete Telkáč roka 2017!
Ponurá komédia
V hĺbke je tento námet komplikovaný, nie je ľahké rozoberať emócie roky skryté pod povrchom. Napriek tomu sa to režisérovi i scenáristom podarilo. Téma nie je spracovaná zbytočne pateticky a ťažko, no tvorcovia do nej vniesli potrebnú dávku humoru a ľahkosti, ktorá sa v správnej miere prepletá so zábleskami minulosti a hmatateľnými faktami. Samotný príbeh sa vyvíja elegantnev duchu dvoch pánova systematicky.
Práve vďaka konaniu toho druhého začínajú chápať to svoje. Nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá. Potláčaná zlosť, hnev a pocit viny musia v istom momente vyplávať na povrch. Žiaľ, aj dnes vidíme všeobecnú frustráciu, ktorá sa nerieši, ale potláča. Ktorá sa analyzuje, ale ututláva. Ktorá sa dusí tak dlho, kým zbesnené davy nevybuchnú na uliciach. V tomto prípade to v oboch hlavných postavách vybuchlo až na staré kolená. Tlmočník je ponurou komédiou. Presne tak by sa dala nazvať doba a demokracia, v ktorej žijeme dnes.
Menej je niekedy viac
Príbeh stojí na dvoch postavách - svojráznom tlmočníkovi JiřímMenzelovi a pôžitkárovi PetroviSimonischekovi. Rakúsky herec je držiteľom Európskej filmovej ceny 2016 pre najlepšieho herca za rolu vo filme Toni Erdmann, ktorý zarezonoval pred dvoma rokmi. Menzel získal Oscara ako 29-ročný za Ostře sledované vlaky (1967) v kategórii zahraničný film. Pre oboch hercov to bola viac-menej príjemná prechádzka. Svoje úlohy zvládali s ľahkosťou a rovnakoako z ich postáv aj z hercov sa stali priatelia.
Vo filme dostala zo ženských postáv najviac priestoru Zuzana Mauréry, pre ktorú bolo cťou zahrať si po boku týchto dvoch hercov. Okrem nej sa na menšom priestore objaviliRéka Derzsiová,Anna Rakovská,Eva "Evelyn" Kramerová,Judita Hansman,čiAnita Szvrcsek. Príbeh plný absurdných scén, komických situácií a elegantného herectva síce nijak zvlášť neohúri, no ťaživou atmosférou na tému tlmočníka si v kontexte pochmúrneho podnebia dneška zaslúži miesto medzi ocenenými snímkami.
