nízkoenergetický dom

Energeticky úsporný dom

Bežne pod energetickou efektívnosťou rozumieme minimalizáciu nákladov na vykurovanie (a prípravu teplej vody), a podľa množstva energie na to potrebnej hovoríme o bežných, úsporných, nízkoenergetických, pasívnych a nulových domoch.

potrebuje ročne na vykurovanie na meter štvorcový úžitkovej plochy okolo 51 až 70 kWh energie. Výstavba takéhoto domu je oproti bežnému "štandartu" náročnejšia iba pri dodržiavaní a realizácii detailov. Finančne je taktýto dom drahší o cca 5%.

Nízkoenergetický dom

potrebuje ročne na vykurovanie na meter štvorcový úžitkovej plochy okolo 30 až 50 kWh energie - pre porovnanie, dobre postavený moderný bežný dom má spotrebu dvoj- až trojnásobnú. Dá sa postaviť za cenu bežného domu a s použitím "tuctových" technológií. Ekonomicky zaujímavý je najmä "trojlitrový dom" (okolo 30 kWh/m2a - viď graf) - ale ten už využíva moderné technológie ako riadené vetranie s rekuperáciou tepla a nárokmi na kvalitu výstavby i prevádzkovou efektívnosťou sa približuje pasívnemu domu - rozdiel je najmä v menších nárokoch na hrúbku izolácie či kvalitu okien.

Pasívny dom

(či presnejšie energeticky pasívny dom) má potrebu energie na vykurovanie pod 15 kWh/m2a, ďalšie kritériá sa týkajú maximálnej tepelnej straty (obvykle nepresahuje 10W/m2) a celkovej spotreby primárnej energie (aj na prípravu teplej vody či prevádzku elektrospotrebičov - nemala by prekročiť 120 kWh/m2a). Za samozrejmosť sa považuje absencia klimatizácie - pasívny dom musí zabezpečenie letnej tepelnej pohody zvládnuť aj bez nej. Požiadavka na nízku tepelnú stratu vyplýva za toho, že pasívny dom spravidla nemá konvenčné vykurovanie. Dodávku tepla zabezpečuje vetrací systém - ten ho však pri dodržaní požiadaviek na komfort dokáže dodávať len v obmedzenom množstve. Niekedy však vetranie doplníme o cirkulačný režim či využijeme temperované stropy alebo steny - stále však ide o riešenia, ktoré by zle postavený (slabo izolovaný či netesný) dom nedokázali vykúriť. S požadovanou kvalitou preto súvisia ďalšie kritériá - tesnosť domu (meria sa pretlakovým testom - výsledok by nemal prekročiť 0,6) a realizácia bez tepelných mostov (ich prítomnosť nám odhalí IR kamera).

Nulový dom

nepotrebuje pre svoju komfortnú prevádzku dodávku energie z bežných zdrojov. Má rôzne definície (môže ísť o skutočne autonómny dom bez napojenia na inžinierske siete alebo o dom, ktorý počas roka "vyrobí" aspoň toľko energie, koľko spotrebuje) a jeden spoločný menovateľ: zatiaľ sa pohybuje len v rovine dosť nákladných experimentov. Nulový (či dokonca "plusový") dom by sme vedeli navrhnúť aj zrealizovať, dnes by to však nebolo efektívne riešenie a aj pri očakávanom náraste cien energií by návratnosť takejto investície ostávala v nedohľadne.



Ďalšie informácie tu...