Rok 1990: Charizmatická Matka Tereza navštívila Slovensko
Rádová sestra bola symbolom skromnosti, oddanosti a kresťanskej lásky. Celý život venovala starostlivosti o chorých a biednych ľudí.
Charizmatická Matka Tereza z Kalkaty, ktorá je známa svojou misionárskou činnosťou a starostlivosťou o trpiacich navštívila v máji 1990 Slovensko. V starobylej Nitre ju vítali tisícky veriacich.
„Slávnostná svätá omša sa konala Piaristov a celebrovali ju nitriansky biskup mons. Ján Chryzostom Korec a biskup mons. Pavol Hnilica . Po omši sa matka stretla s veriacimi a našla si čas, aby sa porozprávala aj nitrianskymi deťmi,“ uvádza sa v agentúrnej správe z archívu TASR.
Okrem toho rádová sestra z Kalkaty pricestovala aj na sever Slovenska, kde pri príležitosti jej návštevy otvorili prvý rehoľný dom Misionárok kresťanskej lásky na území SR.
Rádová sestra a katolícka misionárka albánskeho pôvodu Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. Svoj život zasvätila starostlivosti o trpiacich.
V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.
Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied v Británii odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do Indie, kde pôsobila aj ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty.
V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam-lekárkam na ošetrovateľský kurz.
Kongregáciu misionárok lásky založila v roku 1948 a prijala meno Matka Tereza. Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Pomoci blížnym sa venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate v Indii. Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv. V roku 1971 získala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia.
V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Matku Terezu 9. októbra 2003 za blahoslavenú. V nedeľu 4.septembra 2016 vstupuje Matka Tereza medzi svätých.
