Marcel Nemec o Kopytovcoch, divadle, táboroch a retro turné
Marcel Nemec sa do povedomia širokej verejnosti zapísal ako člen skupiny Kopytovci, ktorá parodovala najvychytenejšie hity svojej doby. Odvtedy uplynulo neuveriteľných takmer 25 rokov. Čo sa stalo so známou trojicou, ktorá bavila Slovensko? Ako si dnes žijú jej členovia a čím nás tento rok prekvapia? Vyspovedali sme Marcela Nemca, ktorý opustil hektickú Bratislavu a užíva si vo svojom domčeku v Senci.
Po koľkých rokoch ste sa objavili nedávno na televíznej obrazovke vo formácii, ktorá kedysi búrala javiská –Kopytovci? Nejako ste sa vytratili zo šoubiznisu…
Nevytratil som sa, skôr ma prestal akceptovať šoubiznis (úsmev). Kopytovci vystupovali v televízii naposledy asi pred štvrťstoročím.
Zaoberali ste sa tým, prečo sa to stalo?
Vôbec nie.
Boli ste vtipní, obľúbení…
…stále sme (úsmev). Navyše, aj múdrejší, vyzretejší, z viacerých uhlov pohľadov sa dívam na veci.
Ako prišlo k samotnému rozpadu Kopytovcov?
Sávo odišiel, pre mňa za záhadných okolností, pretože som počúval z rôznych strán šumy, že odchádza do Ameriky, no od neho nie, preto som bol presvedčený, že je to hlúposť. No dva dni pred odletom mi zavolal, že má letenku a odletel. S Henrichom Platkom sme ukončili spoluprácu ešte skôr, lebo nebol umelecky naplnený, odišiel. Roky odlúčenia asi boli potrebné, vzťahy sme si vysvetlili a tešíme sa na retro turné Kopytovcov, čiže sme plní energie, sily.
O Henrichovi nám čo poviete?
Spolupráca s ním prišla ešte skôr ako so Sávom, pretože pred dvoma rokmi som v divadle GunaGu inscenoval s „mojimi“ deťmi z hereckého kurzu Malého princa a boli tam dve pesničky, ktoré otextoval Henrich, čím mi potvrdil, že je geniálny textár. Prišiel na predstavenie aj so svojimi dvoma nádhernými synmi a bolo to príjemné. Turné, práve kvôli deťom, s nami neabsolvuje.
Čomu sa venujete vy?
Je milé vedieť, že to niekoho zaujíma. Prešiel som nádhernou cestou, ktorá ma dostala až k dnešnému dňu. Okrem príprav turné, na ktoré sa teším, skúšam s Karolom Vosátkom novú hru, kde si s mnou zahrá Zuzka Vačková a Eňuška Podzámska, geniálna konštelácia, čierna komédia Navždy alebo nikdy, ktorá bude mať premiéru 29. apríla 2015 v Stredisku kultúry na Vajnorskej ulici v Bratislave. S mojím blízkym človekom sme založili občianske združenie Moonlight camp prostredníctvom ktorého realizujeme krásny projekt, tento rok po štvrtý raz, ktorý sa volá Na palube jednorožca. Jeho súčasťou sú kurzy herectva, kreativity, hip hop-u, sebazáchovy, kde sa decká učia ako prežiť. Počas jarných a letných prázdnin integrujeme deti zo sociálne slabších rodín medzi ostatné deti, aby sme zotierali rozdiely a myslím, že sa nám darí, lebo deti radi chodia do našich táborov opakovane.
Váš čas patrí deťom…
Áno, na 31. mája pripravujeme v sade Janka Kráľa veľkú akciu – MDD Na palube jednorožca, kde vlani bolo okolo osemtisíc ľudí a verím, že ich príde zase aspoň toľko. Okrem toho robíme akcie, aby sme deti naučili poskytovať prvú pomoc, ideme zorganizovať krajské a celoslovenské kolo, aby sme pozdvihli osvetu v tomto smere. Možno je to aj vekom, do ktorého sa dostávam, ale nechcel by som zažiť, aby som odkväcol na ulici a deti z okolia by ušli. Môžu mne i komukoľvek zachrániť život tým, že aspoň zavolajú mobilom pomoc, čo treba do telefónu povedať a nespanikáriť.
Detské tábory – ako a kde to vzniklo?
Herec bez režiséra, divadla, na voľnej nohe – je to náročné. Začal som pracovať ako PR manager v divadle Aréna, kde som sa presvedčil, že Juraj Kukura, okrem toho, že je skvelý herec, je aj inšpirátor a motivátor. Spoluracoval som na Detskej univerzite, ktorú robí a stretol som sa s veľa deťmi, ktoré boli milé, talentované, ale mali smolu, že sa nenarodili v rodine, kde im môžu umožniť realizovať sa, vyberať si, skúšať. Naraz som si uvedomil, že ja nikdy deti mať nebudem – no všetko sa to nejako spojilo a posunulo ma sem, kde som teraz. Máme deti, ktoré nám doslova rastú pred očami, sme s nimi v kontakte, prvý rok prišlo jedno dieťa, teraz chodí aj s malým súrodencom. Moonlight camp je preto dobrý, lebo nemáme telefóny, decká netušia, koľko je hodín, čo ideme robiť, ale všetko sa včas dozvedia. Ako dieťa by som chcel zažiť podobný tábor, neberieme deti na počet, máme ich 40, aby som ich spoznal a stretol sa s nimi. Treba vyskúšať.
Vráťme sa ku Kopytovcom, ako ste prišli na myšlienku na retro turné?
Nakrúcali sme Chart šou, zaiskrilo to medzi nami so Sávom Popovičom, doslova sme uleteli, zrazu sa zrodila myšlienka, prečo to neskúsiť? Oslovili sme Jula Viršíka, aby bol účastný toho s nami. Budeme mať nádherné kostýmy, ktoré šije Zuzana Bottková, Julo tiež bude mať svoj priestor, rady s dobrými témami, po vystúpení chceme aj tombolu a prvá cena bude prasiatko, samozrejme, živé. Čakáme na suché cesty, a potom vyrazíme po Slovensku.
