V stredu vyšli americké inflačné dáta a priniesli pozitívne správy. Inflácia ďalej spomaľuje a centrálnym bankám sa darí dostať prudký rast cien pod kontrolu. Na ročnej báze dosiahol rast cien 4,9 percenta, čo je menej ako očakávaných 5 percent a zároveň najnižšia úroveň za viac ako dva roky od apríla 2021.
Jadrová inflácia, teda inflácia upravená o volatilné ceny jedla a energií, mierne klesla na 5,5 z predchádzajúcej hodnoty 5,6 percenta. Rovnako ide o najnižšie číslo za roky 2022 aj 2023. Na mesačnej báze rastú ceny v USA stále relatívne rýchlo, až o 0,4 percenta.
Trhy číslo vyhodnotili ako síce malé ale príjemné prekvapenie. Úroky na amerických dlhopisoch poklesli, keď desaťročný bond zaznamenal pokles 8 bázických bodov. Na krátkej časti výnosovej krivky sa dvojročný americký dlhopis posunul pod štvorpercentnú hranicu, keď klesol na 3,95 percenta. Nárast úrokov na dlhopisoch pritom znamená pokles ich ceny a naopak. Na dáta pozitívne reagoval aj technologický index Nasdaq, ktorý rástol o 0,7 percenta.
Napriek tomu, že číslo 4,9 percenta bolo viac menej v súlade s očakávaniami, vrátilo trhom dôveru. Tú mierne nahlodal deň pred zverejnením inflačných čísel prezident New Yorského Fedu John Williams. Ten na konferencii hovoril o ďalšej potrebe zvyšovania úrokových sadzieb a sprísňovania monetárnej politiky, pokiaľ inflácia neklesne na prijateľné úrovne.
Nižšia než očakávaná inflácia by mohla podporiť rozhodnutie Fedu dať si v júni pauzu pri dvíhaní úrokových sadzieb a spomaliť tak tempo sprísňovania finančných podmienok. Proti však hrá stále silný trh práce, keď mzdy rastú pokračujú v rýchlom raste a nezamestnanosť je na historických minimách. Oba tieto faktory tlačia infláciu nahor.
Centrálne banky sprísňujú podmienky
Na prvý pohľad je číslo 4,9 vysoko nad dvojpercentným cieľom americkej centrálne banky. V skutočnosti však prísnejšie úverové podmienky priniesli očakávaný výsledok. V júni minulého roka dosahovala inflácia až 9,1 percenta, čo predstavovalo najvyššie číslo od roku 1981. Dnes je takmer polovičná a trend je naďalej jasne klesajúci.
Americká centrálna banka Fed má takzvaný duálny mandát, teda okrem rastu cien sleduje aj mieru nezamestnanosti. Svoj dlhodobý, takzvaný „symetrický“ inflačný cieľ, nastavila okolo úrovne dvoch percent. Ten dnes rast cien vysoko presahuje. Preto Fed posledný rok vytiahol do boja a monetárne podmienky prudko uťahuje.
Na ovplyvňovanie inflácie používajú centrálne banky najmä úrokové sadzby a nákupy cenných papierov. Úrokové sadzby za posledný rok v USA narástli z nuly až na 5,25 percenta, čo je najviac od roku 2006, teda pred vypuknutím Veľkej finančnej krízy. Zároveň uťahuje úverové podmienky aj zoštíhľovaním svojej súvahy. Tá za posledný rok poklesla z 9 biliónov dolárov, teda 9-tisíc miliárd dolárov, na dnešných 8,5 bilióna a zásadne tak prispela k sprísneniu finančných podmienok.
Z inflácie môže byť recesia
Tie sa prejavili aj na výnosovej krivke amerických dlhopisov. Začiatkom roka 2022 boli úroky na americkom 10-ročnom dlhopise iba 1,5 percenta, dnes sú až 3,43 percenta. A to už významne klesli z maximálnej úrovne 4,33 percenta. Ešte významnejší nárast zaznamenal dvojročný cenný papier, ktorý sa z hodnoty 0,1 percenta v roku 2021 vyšplhal až na 5 percent, predtým než klesol k dnešným 3,9 percenta.
Nepríjemným problémom pre centrálnych bankárov je ale „dlhé a premenlivé oneskorenie“ ich politík. Dnešné zvýšenie sadzieb sa môže premietnuť do reálnej ekonomiky a spomalenia rastu cien až o niekoľko kvartálov, často sa hovorí o oneskorení až o rok a pol. S dnešnými sadzbami na maximách, ktoré sme dosiahli pred Veľkou finančnou krízou tak môže byť recesia na dohľad. Ak nie tento, tak určite budúci rok.
