Podľa v pondelok zverejnených údajov Eurostatu sa vláde vlani podarilo znížiť svoje deficitné hospodárenie ešte o niečo viac, ako predpokladal rozpočet na rok 2016. Kým plán počítal so schodkom 1,93 percenta HDP, skutočný deficit celej verejnej správy dosiahol len 1,7 percenta HDP. To je o viac ako tretinu menšie číslo ako predvlani (2,7 percenta HDP).

Pozitívnu správu podčiarkuje fakt, že ide zároveň o najnižší schodok, aký samostatná SR podľa dostupných čísel za svoju históriu dosiahla. Vlaňajší výsledok totiž prekonal aj predkrízový rok 2007, kedy bol deficit na úrovni 1,9 percenta HDP.

Slovensko vlani hospodárilo s historicky najnižším deficitom

Bilancia verejnej správy v rokoch 2007-2016 Zdroj: Štatistický úrad SR, Eurostat, Európska komisia, NBS, MMF

Znižovaniu schodku dopomohol najmä rýchly rast príjmov štátu z daní a odvodov, aj vďaka rýchlo rastúcej zamestnanosti. Nenaplnili sa ale napríklad očakávané príjmy z DPH, ktoré boli do rozpočtu schválené v parlamente nad rámec prognóz odobrených Výborom pre daňové prognózy.

„Ušetriť“ v rámci hospodárenia na všetkých úrovniach vlády, od štátnej správy cez samosprávu až po niektoré štátne firmy, v porovnaní s rozpočtom pomohlo aj nižšie čerpanie eurofondov. To si vyžadovalo menej spolufinancovania z miestnych zdrojov. Podľa informácií TRENDu bilancii pomohli aj výnimočne nízke kapitálové výdavky obcí. Tie však môžu predstavovať riziko do budúcnosti, kedy budú obce a mestá musieť na investičné účely dávať viac.

Naopak nad rámec rozpočtu vláda míňala najmä na priemyselný park pre automobilku Jaguar Land Rover. Rozpočtované výdavky boli prekročené aj v zdravotncítve: nemocnice tak tvorili dlh znovu na porovnateľnej úrovni, ako v minulých rokoch. Napriek opakujúcim sa prísľubom, že už budú hospodáriť vyrovnane.

Saldo verejných financií negatívne ovplyvnili aj takzvané korekcie eurofondov – teda rozhodnutia Bruselu nepreplatiť miestne projekty, pri ktorých došlo k chybám v čerpaní, či vo verejnom obstarávaní.

Spolu s výškou deficitu Eurostat zverejnil aj hodnotu verejného dlhu k záveru vlaňajška. Ten sa v porovnaní s rokom 2015 mierne znížil na 51,9 percenta HDP, teda na najnižšiu hodnotu od roku 2011. Zadlženie však stále zostáva v prvom sankčnom pásme dlhovej brzdy (50-53 percent HDP). Vláda preto bude musieť parlamentu znova jeho vývoj vysvetľovať a navrhnúť opatrenia na jeho pokles.

Znižovanie verejného dlhu vyhadreného ako percento HDP je v súčasnosti zložitejšie ako v minulosti. Slovenská ekonomika totiž v bežných cenách rastie oveľa pomalšie, ako pred krízou. Okrem pomalšieho hospodárskeho rastu za to môže aj nízka inflácia.

Kým pred krízou a vstupom do eurozóny hospodárstvo v bežných cenách rástlo bežne dvojciferným tempom, dnes sú to zhruba tri percentá. Na pokles dlhu pri vlaňajšom raste ekonomiky v bežných cenách len o 2,9 percenta by bol potrebný deficit nižší ako 1,5 percenta HDP.

Tento rok by však už ekonomika mala rásť rýchlejšie a dlh klesať aj z titulu nízkeho deficitu. Tohtoročný schodok verejných financií by podľa odhadov mohol dosiahnuť 1,3-1,8 percenta HDP. Prvé číslo intervalu predstavuje rozpočtovanú hodnotu, druhé maximum z predpovedí Európskej komisie, Národnej banky a Medzinárodného menového fondu.