Toto je jeden z prvých článkov, ktoré som napísal na úvod webu chudnutie-ako.sk niekedy začiatkom roku 2004. Chudnutie v sebaobrane - tak sa volalo aj prvé vydanie mojej knihy o chudnutí. V tom čase som si totiž uvedomil, že obezita môže človeka predčasne zabiť. Schudnúť potom môže byť vlastne aktom sebaobrany.

Nadváha a obezita sprevádzajú životný štýl internetového veku. Zákonite – množstvo fyzickej práce sa nám darí čoraz viac odbúrať a mnohí sa živíme pohodlným vysedávaním pred počítačmi. K takej „práci“ dobre padne chrúmať nejaké tie chipsy, či čokoľvek iné – v obchodoch sa priam prehýbajú regály od najrôznejších dobrôt, ktoré je naozaj ťažké prestať jesť.

A keby ste náhodou odolali a zostali pri jednej hrsti skvelých solených pražených búrskych orieškov, dlho vám to nevydrží. Z televízie, časopisov a billboardov sa na nás valia tony sladkostí aj slaností, ktorým ťažko odolať. Nedostatok pohybu a dostatok mimoriadne chutného jedla je sebevražedná kombinácia, ktorá sa súhrnne nazýva výhodami civilizácie a pokroku.

Možno aj vám sa darí hromadiť si podstatu blahobytu vo svojich tukových bunkách. Ak áno, celkom bezpečne ste už chceli vyzerať štíhlo. Schudnúť však nie a nie. O diétach sa najlepšie debatuje pri krémovej torte a horúcej čokoláde.

Niektorí sa teraz možno urazia a na spôsob ranenej husi sa budú dožadovať politicky korektnejšieho termínu, ako je tučnota, obezita, či nadváha. Prosím, ak by to pomohlo, rád nás, čo nemáme ideálnu hmotnosť budem oslovovať trebárs ľuďmi s relevantne hypertrofovanými oblasťami vo vertikálne-centrickej oblasti organizmu. Nič to však nezmení na tom, že hovorím o pivnom mozoli, o bierbauchu, alebo inými slovami o človeku, ktorý tučnie.

Keďže väčšina textov o línii sa píše pre ženy, rozhodol som sa ženy na tomto webe viac-menej ignorovať. Majú dosť svojich kníh, časopisov a salónov. Rady, ktoré tu nájdete síce platia aj pre ženy, ale ja sa na vec pozerám cez argumenty, ktoré asi skôr oslovia mužov, ako ženy. Tento text píšem teda pre mužov a z pohľadu muža.

Niet ľahkej cesty - máme dôkaz

Človeka zaskočí nepohodlie spojené so zníženým príjmom potravy a s potrebou pomerne nečakanej disciplíny, akú treba vyvinúť. Ľahko diétu prerušíte v nádeji, že časom natrafíte na nejaký iný, účinný a pritom menej nepohodlný spôsob, ako schudnúť. Vo veci ľahkého chudnutia však mám pre vás zlú a čo je horšie – aj overenú správu:

A kto si to chce aj overiť, pustí si niektorý večer televíziu ktoréhokoľvek kanálu na tejto planéte. Hoc móda a imidž (a zdravie) celkom jednoznačne diktujú byť skôr štíhli, uvidíte hodne slávnych a bohatých, ktorí štíhli nie sú. Majú peniaze aj sakramentsky silný motív schudnúť – keď sú na očiach verejnosti, no nedarí sa im to. To je dôkaz, súhrnná správa o stave redukčných liekov a diét na planéte Zem začiatkom dvadsiateho prvého storočia: ak chcete schudnúť, je to veľmi ťažké.

Budete potrebovať motiváciu a to silnú. Možno by mohlo pomôcť pripomenutie, že tuční:

• Umierajú predčasne.
• Ľahšie ochorejú na rôzne choroby, ako cukrovka...
• Sú pre mnohých neatraktívni.
• Sú ťažkopádni – vláčiť so sebou všade a stále desiatky kíl navyše vyčerpá.

A keď vám toto, ako motivácia nestačí, potom je vám asi pohodlie prednejšie, než život, zdravie a imidž. Nevyčítam vám to. Viem, že položiť život za pohodlie je ľahšie, ako zvládnuť zmenu! Ak je to váš prípad, nevyčítajte si to, prosím. Aj tak dobre. Ktovie, čo je lepšie. Zostať tučným, či schudnúť? Pre niekoho nemusia byť roky odriekania si dobrôt prijateľnou vyhliadkou.

Aj na myšlienke „telo má ísť do hrobu opotrebené“ niečo je. Možno vám kratší, ale zato príjemný život bez odriekania za to stojí. Beriem, ako argument je to silné. Zapíšte si to, prosím, niekam, kde sa vám to nestratí. Až budete o pár rokov v nemocnici po infarkte, pevnejšie zovrite v pästi ten kúsok papiera, kde ste si zapísali, že chcete krátky, ale príjemný život.

Mysliaci človek má robiť také rozhodnutia, akých dôsledky dokáže uniesť. Za svoj život zodpovedáte len vy a ak sa rozhodnete pre určitý životný štýl, musíte byť pripravení niesť aj jeho následky.

Nečakajte rady, ako schudnúť rýchlo. Nenájdete tu recepty typu zázračná diéta. Nepropagujem zázračný prístroj, na ktorý sa sotva pozriete a už o 5 kíl oľahčiete. Na tomto webe nenájdete reklamné lži, len nepohodlné rady, ako sa schudnúť dá, doložené mojím skromným, pôvodne 115 kilogramovým príkladom. Na to, že moje rady sú nepohodlné vás chcem vopred a dôrazne upozorniť, takže ešte raz:

Prečo vás hneď na úvod chcem odstrašiť, namiesto toho, aby som vás lákal, ako jednoducho zhodíte kilá naviac? Pretože nepredávam žiaden výživový doplnok ani zázrak, nepotrebujem vás obalamutiť, aby ste výmenou za falošnú nádej odovzdávali bankovky. Nepotrebujem ani, aby ste si na pažbu svojho vzhľadu vyrezali ďalší zárez označujúci ďalšiu nevydarenú hladovku, vyhodené peniaze za zlú knihu, alebo čas stratený zlou diétou. Pokúsim sa písať tak, aby ste sa aspoň trochu pobavili, ak aj neschudnete...

Ak nie ste naozaj pevne rozhodnutí schudnúť a znášať nepohodlie s tým spojené, urýchlene prestaňte čítať a dajte si dobrý koláčik, aby ste sa zotavili z tohto šokujúceho webu. Tak. Ak ma nerozhodnutí poslúchli, teraz už čítajú len tí, ktorí sú rozhodnutí. Teraz si preveríme, ako pevne ste rozhodnutí:

• Ste ochotní žiť dlhodobo v určitom nepohodlí?
• Ignorovať svoju túžbu dať si niečo dobré?
• Nie však len týždeň, či dva mesiace. Rok. Dva. Nie. Doživotne.
• Zvládnete jesť pomerne málo a celé mesiace pozorovať, ako vaše snaženie váha ignoruje? Že bude klesať zúfalo pomaly?
• Ste ochotní zmeniť svoj režim, aj keď to bude naozaj veľmi ťažké?

Ak nie, choďte preč. Dajte si rýchlo čokoládovú trubičku, alebo radšej dve, aby ste sa otriasli z hroznej predstavy, že namiesto dvoch rezňov s hranolkami vás má čakať menší surový kaleráb a ako múčnik malý banán. Trebárs si uvarte niečo z mojich obľúbených receptov na webe www.dobre-jedlo.sk.

V skutočnosti to nebude až tak zlé, ale chcem vás radšej na úvod trocha postrašiť.

Začnite chudnúť čím skôr

Možno sa vám zdá, že chudnutie počká, že nie ste na zmenu pripravení. Čím neskôr však začnete, tým to bude ťažšie. Z toho pohľadu sa teda oplatí začať radšej hneď.

Pripomeňme si ten vtip o alkoholikovi, ktorému vraveli, že by mal prestať piť. On odpovedá, že už je to jedno, on už je stratený. Na to mu povedali, že nikdy nie je neskoro začať abstinovať. Aha, takže mám ešte čas. Odpovedal a uhol si z fľašky. Nuž a podobné to máme aj my, ktorým sa radi zbierajú okolo pása tukové bunky.

• Kým sme ešte pomerne štíhli, je všetko fajn.
• Keď sme trocha tučnejší, už by sme to radi zmenili. Ale ešte to nie je urgentné. Pohodlie zvíťazí.
• Potom už sme veľmi tuční. Ale predstava že už treba tak veľa schudnúť... To odradí.
• Takže tučnieme ďalej. O to horšia predstava, že raz by sme s tým mali začať niečo robiť.

Z tohto pohľadu je preto vhodné začať so zhadzovaním brucha ešte dnes.

Najhoršie sú na tom tí, čo majú nadváhu len niekoľko kíl. To ani veľmi možno nevidieť. Tu by stačilo málo. Trocha upraviť stravu a trocha cvičiť. Za mesiac alebo dva ste v poriadku a fit. No takto to zvyčajne nefunguje.

V čase, keď máme okolo pása len trocha tuku nemáme v sebe tú silu túžby zmeniť to. Ak v tejto fáze niekto chudne, sú to väčšinou mladšie ženy. Uvedomujú si, že slaninka chalanom síce chutí, ale nie na milenkách. Ak chcú byť sexi, strážia si svoj pás. Muži si zvyčajne svoje mierne bruško až tak nevšímajú.

Práve to je veľká škoda, pretože v tejto chvíle by zhodiť brucho vlastne nebol žiaden problém.

Väčšinou priberáme dlhší čas. V čase, kedy už brucho začalo prekážať je už zle. Nadbytočný tuk už v tele spôsobuje aj zmeny. Tukové tkanivo pordukuje látky, ktoré v tele zvyšujú pohotovosť ku zápalu. To vlastne takpovediac "pripravuje pôdu" pre pomalý rozvoj rôznych zdravotných ťažkostí a neskôr aj chorôb. Môže sa to prejaviť vo forme zhoršovania stavu cievnej steny. V rozvoji cukrovky. Alebo zhoršovania krvného tlaku.

Čím dlhšie teda odsúvame proces chudnutia, tým väčšie poškodenie zdravia. No a aj o to dlhšia cesta smerom nazad.

V knihe o alergológii ma pred časom zaujala jedna myšlienka. Ak vznikne alergická reakcia (čo je vlastne forma zápalu) tak po jej odoznení zostávajú na mieste malé zmeny. Niečo ako jazvy po zranení. Len v malom. To znamená, že ak sme tuční, telo aj po schudnutí už asi nikdy nebude celkom fit.

Len málokto, kto mal väčšiu obezitu už dokáže schudnúť celkom do štíhlej figúry. Je to spôsobené aj tým, že obezita človeka zväčší. Keďže nás obaľuje pokožka, tá sa postupne prispôsobí novému "veľkostnému číslu". Po schudnutí však nastáva problém. Najmä na bruchu je kože priveľa. Často aj na rukách (ramená) či na stehnách. Táto nadbytočná koža nielen prekáža a robí problémy. Je navyše aj značne neestetická. Veľa ľudí dokonca povie, že je lepší pohľad na tučného človeka, ako na niekoho, kto schudol a má visiacu kožu trebárs na bruchu a prsiach.

Aj takto môžete uvažovať v čase, kedy zvažujete, či chudnúť teraz, alebo to ešte odložiť až po rezni, či po krémešoch.

Je to časté najmä u detí a u menej zrelých ľudí.

• Odkladanie preventívnej prehliadky u lekára.
• Vyhýbanie sa zisteniu "pravdy" ak je riziko nejakého ochorenia.

Podobné pocity iste poznáme všetci. Sú proste veci, ktorým by sme sa radi vyhli. Či už z pohodlnosti (no komu by sa už chcelo lietať po lekároch?) alebo zo strachu (dozvedieť sa zlú správu). Alebo z bolesti. Aj chudnutie je z tejto kategórie. Priznať obezitu zároveň znamená, že by sa s tým malo niečo začať robiť. No a to je ešte menej pohodlné, ako behať po lekároch. Aspoň spočiatku.

Napriek tomu vám odporúčam. Ak máte pocit, že vaša postava si zaslúži istú "údržbu", nájdite v sebe vnútornú silu a hneď spravte aspoň základné kroky.

• Začnite pravidelne jesť. Najčastejšie je príčinou obezity nepravidelná strava.
• Začnite pravidelne piť. Voda, čaj, ale bez cukru alebo medu.
• Zbavte sa všetkých sladkostí a všeobecne známych "nezdravých" jedál.
• Začnite s nejakým pohybom. Netreba to preháňať. Prechádzky s prehľadom stačia.

Už takéto "light" opatrenia zaručene spôsobia, že sa vám začne normalizovať obvod pása. Asi len pomaly, ale to nevadí. Časom si doštudujete ďalšie triky, ako sa dá čo najmenej "bolestivo" prejsť na zdravší životný štýl.

Dá sa to. Ak sa rozhodnete, že idete do toho, dokážete to. Bez diét. Bez bláznenia. Stačí odbúrať tie najväčšie chyby a často len tak malý rozdiel spôsobí, že z priberania sa stane ľahké chudnutie. Také, ktoré vášmu telu nespôsobí šok. Budete sa cítiť zo dňa na deň lepšie, lebo budete ľahší a s lepšou kondíciou. O pár mesiacov sa vás susedia začnú pýtať, ako ste to dokázali. Je to pocit, ktorý vám dá tiež príjemnú dávku zadosťučinenia.

Všetko sa to začína pohodlím a chutným jedlom. Dobrôt je väčšinou všade dostatok. Človek spása, čo vidí a koľko mu chutí. Občas si možno prečítate nejaké tie varovania o racionálnej výžive, ale koho by to už zaujímalo? Mňa sa to predsa netýka – povie si každý chudý človek. A naozaj. Môže sa celé mesiace kŕmiť nezdravo – a nič. Žiadna obezita nepríde.

Mladý človek sa neraz hýbe oveľa pružnejšie, ako starší. Aj zdravie slúži a organizmus si preto vie nejako poradiť so spálením energie. Horšie to je o pár rokov. Po tridsiadke sa mnoho z ľudí postupne začne meniť. Namiesto bujarých akcií uprednostní pokojnejší život. Namiesto vybehávania je tu auto, v práci sa uprednostní vysedávanie za počítačom. Namiesto kina postačí televízor.

Stravovacie návyky však zostávajú. Pri televízore dobre padne vrecko lupienkov, či pivo. Pri počítači nezaškodí kola a nejaké sladkosti.

• Pri pohľade do zrkadla spredu ešte nič nevidieť, ale zboku sa začína rysovať náznak „bruška“.
• Možno vám aj niekto zo známych položartom povie niečo v zmysle „Ále, čo to tu vidím? Vari nie pivný mozoľ?“.

Podobné výroky sa vám zrejme podarí zahrať do autu, ale mali by byť pre vás veľmi vážnym varovaním, že niečo sa zmenilo!

Ak vám jedného dňa niekto zo známych položí otázku „v ktorom ste mesiaci“, je už zle. Povedal by som, že už je neskoro.

• Znamená to, že vaša obezita už nepostupuje opatrne. Neplazí sa nenápadne.
• Už kráča pevným krokom. Už nebude hračka ju zastaviť!

Ak ste v tomto štádiu, máte ešte šancu s investíciou znesiteľnej námahy vec zmeniť.

Tučnejúci muž však netučnie preto, aby niečo menil. Je mu dobre, má rád pokoj, jedlo a pohodlie.

Rád si dá dobré jedlo a nerád sa v tom krotí. Akékoľvek zmeny z tohto stereotypu síce uznáva, ako rozumné, ale odkladá na neurčito. Okrem brucha však začnú mužovu zaobľujúcu sa postavu „zdobiť“ čoraz väčšie prsia. Pod bradou sa objavuje nová brada. Prírastok tuku začína byť nezamaskovateľný. Nestačí veľké tričko, ktoré by zamaskovalo fakt, že pod ním niečo je. Nepomôže tmavé oblečenie, ktoré by opticky zoštíhlilo.

Čo je horšie, prestávajú platiť čísla. Číslo nohavíc už neplatí. Šírka pása sa šplhá do oblasti, v akej sa zle kupujú nohavice – pre tučných je proste malý výber. Známi sa na vás už začínajú dívať inak. Začínajú padať poznámky typu „No asi sa ti dobre darí, však?“ a podobné.

Prestávate byť príťažlivým spoločníkom. No kto by už stál o spoločnosť nejakého obtlstlého chlapa? Teraz už cesta späť začína byť veľmi ťažká. Sami ju už asi nezvládnete. Teraz si už tukové bunky začínajú pýtať jesť. A robia to razantne. Žiadne malé porcie jedla ich neuspokoja a dajú vám jasne na vedomie, že jedno jediné grilované kura je na obed málo, hoc je aj celé a s veľkou porciou hranoliek s majonézou. Ak okamžite nezačnete niečo robiť, priberanie začne veľmi rýchlo naberať rýchlosť, až sa sami stanete hlavným chodom pre vašu rakvu. Predčasne.

Muž sa váži väčšinou len náhodne a občas. Najčastejšie u lekára a už v ordinácii číslo s váhou púšťa z hlavy.

• Keby aj nie – váha je vždy iná a ak sa nevážite nahí, kolísa váha v rozmedzí plus mínus niekoľko kíl.
• Keby ste aj hneď vedeli, že máte „nejaké to kilko navyše“, čo na tom? Veď to snáď ani nie je vidieť.

Veru nie – prvý centimetrík tuku navyše nie je nápadný a vidieť ho len keď sa zohnete. Ako je možné, že „zrazu“ príde čas, keď sa vinou tuku už nezohnete? Je to preto, že pojem „centimetrík navyše“ je odhad. Keďže si nerozrežete brucho, nemôžete vidieť, koľko tuku sa v skutočnosti skrýva pod kožou. Neskôr už budete tušiť, že to nie je centimetrík, ale možno trochu viac. Ale bude vás pribúdať. A ako vás bude pribúdať, budete si zvykať na to, že asi tam bude nejaké to „kilečko navyše“. No a čo? Poviete si a blysne vám asi myšlienka, e by ste mali asi trocha menej jesť. Veď časom sa uvidí...

Budete pre svoje brucho hľadať rôzne lahodne znejúce názvy.

• Nepoviete si: „Ufff, tuším tlstnem!“.
• Poviete si: „Toto tu tuším nebolo, asi by som mal začať chudnúť – hi – hi – hi, ako hovoril starý Sam Hawkins“.
• Nepoviete si: „Som obézny, je na mňa zlý pohľad“.
• Poviete si: „U muža nie je krása na prvom mieste a s tým bruchom sa niečo časom spraví“.

Tak človek klame sám seba. Tuší, že správne by bolo správať sa rozumne. Ale keď práve rozumné správanie sa je nám často tak nemilé.

Neveríte? Možno máte dvadsať rokov a pri pohľade do zrkadla si hovoríte, že vás sa obezita nebude týkať – aha ten pupok. Ale ruku na srdce – neviete si predstaviť ani len to, že zostarnete. Zostarnutie je celkom isté, no v dvadsiatke sa nám to zdá celkom nepredstaviteľné. Márne vám budú dospelí dávať dobré rady, na čo všetko si máte dávať pozor. Asi nepočúvnete. Hovoria dospelí, že alkohol je zlý? Že infarkt čaká na sedavo zamestnaných? Že sú na vás prichystané pohlavné choroby? Obezita? Rakovina? Neveríte. A dúfate, že aj keď na tom asi niečo pravdy je, možno vy budete mať šťastie a nejakým spôsobom prekĺznete pomedzi prsty osudu. To však sú len pocity a názory. Pokiaľ ide o obezitu, môžete si myslieť, čo len chcete.

Ak budete prijímať viac stravy, než organizmus potrebuje, začne si vytvárať rezervy. A tieto rezervy vám neskôr spôsobia hodne starostí. Brucha sa nedá zbaviť tak, že sa zatnete a spravíte si dvojmesačnú hladovku. V nádeji, že po návrate na normál zas pokračujeme v pôvodnej akcii „tučnenie“. Obezita vzniká pomaly a systematicky. Rovnako pomaly a systematicky sa jej dá zbaviť.

Preto by som vám odporúčal: nejakým spôsobom skúste zmobilizovať všetko odhodlanie, čo máte, a začnite čím skôr meniť svoj režim dňa.

Kto netučnie s nami, chudne proti nám :-)

Aj keď regály v obchodoch (a aj v domácnostiach) sa doslova prehýbajú dostatkom potravy, ešte stále sa jedlo považuje za komunikačný prostriedok. Papagáje sa ešte v období dvorenia navzájom kŕmia, aby sa uistili, že v dobe, keď jeden uviazne na hniezde, druhý sa postará. Je to asi reflex - ponúknuť potravu "na uzmierenie", "na uvítanie", "ako dar". Potrava je nutnosťou na prežitia a tak jej symbolické darovanie je vlastne prejavom pozornosti, záujmu. Darovaním potravy, ako keby sme povedali "chcem, aby si prežil".

Samozrejme, dnes už prežívame aj bez takých darčekov a preto sa obsah darovanej potravy už dávno nepodobá na nič užitočné. Už sa nestretneme s darovaním potravín, ktoré by naozaj smerovali k prosperujúcemu zdraviu. Všetko sa koncentruje a tak darom býva často bomboniéra, či vajíčkový likér. Je to vlastne paradox, keď taký dar síce nepochybne je myslený dobre, ale pre prijímateľa môže byť škodlivejší, než žiadny dar... Niekedy je najzdravšia časť darčeka obligátna kvetina. Karafiát, či ruža. Tú síce nezjeme, ale... :-)

A nie len dary, aj spoločenské stretnutia istíme nákupom vecí, ktoré sa nejadia "normálne". Stôl obložíme mastnými syrmi, klobásou, vajíčkovým šalátom. Je to ako pozvánka pre sanitku pre ľudí, čo majú ťažkosti s žlčníkom. Také pohostenie - odhliadnime teraz od obezity - je možno chutné, ale neprospieva ani srdciarom.

A spoločenské tradície nás, samozrejme, tlačia k tomu, aby sme pohostením nepohŕdli. Nepatrí sa predsa odmietnuť pohostenie, to v symbolickom význame môže byť chápané, ako odmietnutie daru, výraz nepriateľstva. A mnoho hostiteľov by to tak aj bralo - ako osobnú urážku.

A tak, aby sme neurazili, radšej sa poškodíme.

Asi áno, citové vydieranie je u nás v rodinách bežnou formou komunikácie. Nenechajte sa ale pomýliť. Nič sa nestane, ak tú tortu nezjete. Mám to vyskúšané. Ak máte problém s realizáciou svojich cieľov, mali by ste si pravidelne položiť otázku, v čom záujme jedávate. Ak ste otroci svojich chuťových pohárikov, potom smola. Ale často zjeme hlúposti (a v zlých kombináciách) len preto, že ich hostitelia pred nás rozložili s dobrým úmyslom.

Nie ste povinní jesť. Máte právo vysvetliť známym, že nimi predložené jedlá sú mimo rozsah vašich diétnych návykov. Urazia sa? Prestaňte ich navštevovať. Nestretávajte sa s citovými teroristami. Nie je to povinné, ani ak ide o blízkych rodinných príslušníkov!

Jednoducho - začnite chudnúť. V sebaobrane.